7 bohatých katolíkov, ktorí vložili svoj majetok do služby viere a jeden väzeň svedomia navyše (2. časť) –

Jakub Tužinský

5. júna 2026  

7 divov kresťanstva

predchádzajúca časť:
7 bohatých katolíkov, ktorí vložili svoj majetok do služby viere a jeden väzeň svedomia navyše (1. časť)

***

V prvej časti sme videli dedičku, ktorá svoj majetok odovzdala misiám, podnikateľa budujúceho katolícke inštitúcie, zamestnávateľa, ktorého firma mala byť miestom kresťanskej spravodlivosti, i muža, ktorý svoj úspech spájal s každodenným životom viery.

Tým sa však možnosti služby nekončia. Peniaze môžu pomáhať uchovať kresťanské dedičstvo, formovať katolíkov pre verejný život alebo brániť pravdy, ktoré sú dnes čoraz nepríjemnejšie. A niekedy bohatstvo stojí pred poslednou skúškou: či človeku neposlúži ako únik pred cenou, ktorú od neho žiada svedomie.

5. Frank J. Hanna III: Bohatstvo, ktoré pomohlo uchovať slová Evanjelia

Nie každý veľký katolícky darca musí mať dramatický príbeh obrátenia alebo verejného prenasledovania. Niekedy je jeho svedectvom trpezlivá, dlhodobá a premyslená služba Cirkvi. Takým prípadom je americký investor Frank J. Hanna III.

Hanna je výkonným riaditeľom investičnej spoločnosti Hanna Capital a spoluzakladateľom katolíckej školy Holy Spirit Preparatory School v Atlante. Založil Solidarity Association, katolícke združenie podporujúce cirkevné misie a katolícke diela. Pôsobil tiež pri viacerých katolíckych inštitúciách vrátane EWTN a Papal Foundation. Pápež Benedikt XVI. ho vymenoval za rytiera Veľkého kríža Rádu svätého Gregora Veľkého.

Najvýraznejší obraz jeho služby však neleží v modernej škole ani v zasadacej miestnosti nadácie. Prostredníctvom Solidarity Association sa podieľal na získaní mimoriadne vzácneho rukopisu, dnes známeho ako Hanna Papyrus – Mater Verbi. Rukopis bol odovzdaný pápežovi Benediktovi XVI. a dnes je uchovávaný vo Vatikánskej apoštolskej knižnici. Obsahuje veľmi rané texty Evanjelia podľa sv. Lukáša a sv. Jána.

Je v tom krásna symbolika. Veľký majetok sa často používa na zhromažďovanie vzácností, ktoré majú zvýšiť prestíž svojho majiteľa. Hanna pomohol vzácne texty Evanjelia umiestniť do srdca Cirkvi, aby nepatrili iba súkromnej zbierke, ale slúžili viere, výskumu a pamäti kresťanstva.

Hanna navyše o majetku nepremýšľal iba prakticky. Vo svojej knihe What Your Money Means: And How to Use It Well sa venoval otázke, prečo má človek peniaze, akú zodpovednosť z nich vyvodzuje kresťanský život a ako sa bohatstvo môže stať školou čnosti namiesto pasce sebestačnosti. To je podstatný rozdiel. Katolícky človek sa totiž nepýta iba, ako zbohatnúť čestne alebo koľko si môže dovoliť darovať. Pýta sa: Čie sú vlastne veci, ktoré označujem ako svoje?

6. Timothy R. Busch: Keď peniaze formujú ľudí schopných brániť vieru

Timothy R. Busch je právnik a podnikateľ pôsobiaci v hotelierstve a vinárstve. Je majetným katolíckym podnikateľom, ktorý vložil významnú časť svojho vplyvu a zdrojov do formácie katolíckych lídrov.

Spolu s pátrom Robertom Spitzerom založil Napa Institute. Organizácia sa netají svojím cieľom: chce pripravovať katolíckych lídrov, ktorí budú vedieť prinášať pravdu a vieru do verejného priestoru, obnovovať Cirkev a premieňať kultúru. Jej formácia je postavená na liturgii, katolíckom spoločenstve a schopnosti nielen poznať učenie Cirkvi, ale aj rozumne vysvetliť, prečo ho Cirkev učí. Busch je zároveň zakladateľom právnickej firmy The Busch Firm, prezidentom Pacific Hospitality Group a zakladateľom vinárstva Trinitas Cellars.

Buschovo meno nesie aj obchodná škola pri The Catholic University of America. S manželkou sa podieľal aj na vzniku katolíckych škôl. Jeho profil predstavuje typ služby, ktorý sa v sekularizovanej spoločnosti ľahko karikuje. Keď bohatý katolík podporí jedáleň pre chudobných, svet mu zatlieska. Keď podporí formáciu ľudí, ktorí budú verejne obhajovať nenarodený život, katolícku antropológiu alebo slobodu Cirkvi, zrazu sa začne hovoriť o nebezpečnom vplyve.

Samozrejme, aj katolícky donor môže podľahnúť pokušeniu moci. Ani množstvo peňazí darovaných na dobré projekty nedáva človeku právo privlastniť si Cirkev. No opačným omylom by bolo tvrdiť, že viera smie pomáhať iba následkom kultúrneho rozkladu, ale nesmie vstúpiť do zápasu o jeho príčiny.

Ak katolíci veria, že pravda o človeku, manželstve, živote a Bohu je dobrom aj pre spoločnosť, potom službou nie je iba obviazať ranu. Službou je aj vychovať učiteľov, právnikov, podnikateľov a verejných svedkov, ktorí sa nebudú báť povedať, prečo tá rana vzniká.

7. Sean Fieler: Peniaze v zápase za život a rodinu

Pri Seanovi Fielerovi je potrebné hovoriť presne. Nie je kanonizovaným svätcom ani človekom, o ktorého osobnej zbožnosti by mal článok vydávať konečný súd. Je investorom a verejne angažovaným katolíkom, ktorý svojimi peniazmi podporoval témy, pred ktorými sa mnohí radšej stiahnu, pretože sú spoločensky nepopulárne.

Ako predseda Chiaroscuro Foundation podporoval oblasti, medzi ktoré patrilo vzdelávanie, posilňovanie rodiny, humanitárne projekty, evanjelizácia či aktívna pro-life činnosť. Práve pri ňom sa ukazuje, že katolícka štedrosť sa nemôže obmedziť na pomoc, ktorú moderný svet ochotne pochváli.

Zachrániť hladného človeka je skutok milosrdenstva. Pomôcť tehotnej matke, aby nemusela pod tlakom okolností zabiť vlastné dieťa, je skutok milosrdenstva tiež. Podporiť obranu manželstva alebo práva rodičov vychovávať deti podľa svojho presvedčenia nie je opustením lásky v prospech akejsi ideológie. Ak je katolícke učenie pravdivé, potom je aj obrana týchto právd službou človeku.

Takáto služba je prirodzene spornejšia než podpora všeobecne prijateľnej charity. Keď peniaze vstupujú do verejného zápasu, treba dbať na čestnosť metód, transparentnosť i to, aby sa obrana pravdy nezmenila na samoúčelný politický boj. To však nič nemení na jadre veci: ochrana života a manželstva nie je menej kresťanská iba preto, že vyvoláva odpor.

Milosrdenstvo bez pravdy sa ľahko zmení na udržiavanie človeka v rane. A pravda bez milosrdenstva sa môže zmeniť na zbraň. Katolícky mecenáš potrebuje oboje.

Jeden väzeň svedomia navyše: Jimmy Lai, ktorý si za peniaze nekúpil únik

Jimmy Lai do tejto sedmičky úplne nepatrí. A práve preto je dobré, aby v článku bol.

Katharine Drexelová vložila dedičstvo do misií. Tom Monaghan budoval katolícku univerzitu, rádio a spoločenstvo podnikateľov. Enrique Shaw chcel viesť továreň kresťansky. Hanna, Busch a Fieler podporovali katolícke, vzdelávacie alebo hodnotové diela. Pri Laiovi sa otázka majetku postavila inak: Čo urobí bohatý človek, ak by ho jeho peniaze mohli zachrániť pred utrpením?

Jimmy Lai ušiel ako chudobný chlapec z komunistickej Číny do Hongkongu. Postupne vybudoval úspešnú odevnú spoločnosť Giordano a neskôr mediálne impérium okolo novín Apple Daily. Stal sa bohatým mužom a zároveň výrazným odporcom rastúcej moci Pekingu nad Hongkongom.

Na katolícku vieru konvertoval, pokrstil ho kardinál Joseph Zen. Keď sa tlak režimu zvyšoval, Lai nebol človekom bez možností. Bol britským občanom, mal majetok aj kontakty mimo Hongkongu a mohol odísť. Zostal, pretože nechcel opustiť mesto ani ľudí, s ktorými niesol zápas za slobodu.

Jeho noviny Apple Daily boli po zásahoch úradov zatvorené, Lai bol zadržaný a po dlhom procese 9. februára 2026 odsúdený na dvadsať rokov väzenia za trestné činy podľa hongkonského zákona o národnej bezpečnosti. Mal sedemdesiatosem rokov. Rozsudok vyvolal medzinárodnú kritiku.

Jeho život kladie pred katolíka veľmi vážnu otázku. Čo znamená viera vo chvíli, keď má človek prostriedky zachrániť si vlastné pohodlie a bezpečie, no svedomie mu hovorí, aby zostal?

V tom je jeho miesto na konci tohto zoznamu. Existuje chvíľa, keď už majetok nemá slúžiť tým, že ním človek niečo postaví alebo podporí. Má poslúžiť tým, že mu človek nedovolí rozhodovať o tom, čomu zostane verný.

Bohatstvo pred Božím súdom

Pri pohľade na týchto ľudí by bolo veľmi jednoduché skĺznuť do lacnej apologetiky bohatstva. Ako keby stačilo nájsť sedem katolíkov s veľkým majetkom a Evanjelium už nemuselo znieť tak prísne.

Lenže Kristus svoje slová nevzal späť. Ťava neprejde uchom ihly preto, že má na sedle vyšitý kríž alebo že časť nákladu odovzdá dobrému projektu. Bohatstvo zostáva nebezpečné. Vie človeka oddeliť od reality, od chudobných, od pravdy o sebe samom a napokon aj od Boha. Dokáže dokonca z dobrých diel urobiť výkladnú skriňu vlastnej veľkosti. A predsa platí aj druhá časť Kristovej odpovede: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“ (Mt 19,26)

Katharine Drexelová ukázala, že dedičstvo sa môže stať misiou. Enrique Shaw, že továreň nemusí byť miestom, kde sa viera odkladá pri vstupe. Tom Monaghan, Carl Karcher, Frank Hanna, Timothy Busch a Sean Fieler ukazujú verejnú snahu vložiť majetok a vplyv do služby katolíckej viere. Jimmy Lai napokon pripomína, že poslednou skúškou majetku môže byť okamih, keď človeku ponúkne únik pred krížom.

Možno sa preto bohatého kresťana netreba najprv pýtať, koľko vlastní. Oveľa vážnejšia otázka je, čo vlastní jeho a čo z toho, čo dostal, napokon naozaj odovzdal Bohu.

Je tu však aj Tóbiho usmernenie Tobiášovi: „Konaj skutky milosrdenstva, syn môj, podľa toho, koľko máš! Ak máš veľa, dávaj z toho viac; ak máš málo, neboj sa konať dobro aj z mála!“ (Tob 4,8)

Ako sme na tom my?

PDF (formát pre tlač)