Stredná trieda sa tradične považuje za ideologický motor kapitalizmu a to nie náhodou. V rozvrstvení spoločnosti sa objavila najmenej o 100 rokov skôr (1745), ako Marx s Engelsom napísali Manifest komunistickej strany. Hoci táto spoločenská vrstva nie je jednoliata a nad jej definíciou sa sporia ekonómovia so sociológmi, veľmi skoro si osvojila ideológiu a mentalitu kapitalizmu. V Amerike sa stala stelesnením „amerického sna“. Základom jej životného prístupu, z ekonomického hľadiska, bola predstava, že kapitalizmus je spravodlivý k tým, čo sú ochotní tvrdo pracovať. Minimálne v tom zmysle, že existuje priama úmera medzi úsilím a odmenou, a čím viac sa človek usiluje, tým vyššie dosahuje jeho životná úroveň.
Je zvláštne, že marxisti nepovažovali za nutné zahrnúť strednú triedu do svojich spoločenských teórií. Respektíve, automaticky ju zahŕňali do proleteriátu, lebo vždy bola vykorisťovaná veľkokapitálom, hoci mentálne sa sama cítila byť niečím viac.
Po sérii prevratov z konca 90-tych rokov sa zdá, že stredná trieda sa komunistom nepekne pomstila za túto ignoranciu. Ideovo bola totiž aj motorom návratu ku kapitalizmu. Predstava tvrdo pracujúceho a patrične odmieňaného člena strednej triedy sa pre väčšinu vtedajších budovateľov socializmu stala príťažlivejšou ako cesta do komunizmu, ktorej kontúry sa pri pohľade do budúcnosti veľmi rýchlo strácali v hmlách. Iróniou histórie sa rovnako rýchlo, len vari po jednej generácii, stráca v hmlách aj vízia „strednej triedy“.
Náhodou som sa pred niekoľkými dňami dostal k videu, ktoré je esenciou frustrácie dnešnej európskej a americkej strednej triedy zo súčasného sveta. V krátkosti – priemerný príslušník(čka) strednej triedy dnes síce stále tvrdo pracuje, ale už si bolestne uvedomuje, že úmera odmieňania prestáva platiť. Už sa nedá spoliehať na to, že sa človek môže mať lepšie, ak bude pracovať usilovnejšie než doteraz, alebo ak si zvýši kvalifikáciu. Už to neplatí dokonca ani v tej forme, že by stačilo udržiavať si dosiahnutú úroveň. A stredná trieda je z toho zmätená, lebo stále pevne verí svojej ideológii, hoci životná skúsenosť je s ňou čoraz častejšie a čoraz viac v rozpore.
Práve v tejto neriešiteľnej životnej frustrácii by som hľadal príčinu, prečo má dnešná stredná trieda sklony veriť rozprávke, že niekto veľmi zlomyseľný, také stelesnenie zla ako Putin alebo Fico, kazí súčasný svet, že je bezpodmienečne nutné za každú cenu odstrániť toho „Voldemorta“ a zas sa starý dobrý kapitalizmus vráti do normálu…
Sme, bohužiaľ, už dosť starí a skúsení, aby sme vedeli, že nič „staré dobré“ sa nevráti. Ale napriek tomu čitateľov posmelím, aby túto frustráciu sklamanej strednej triedy skúsili vidieť optimisticky – ako príležitosť. A Ty – budúci revolucionár, ktorý sa chodíš učiť k majstrovi Sun, skús začleniť aj „strednú triedu“ do svojich plánov budúcich bitiek.
