5. augusta 2026
Rozhovor, ktorý poskytol Filippo Sorcinelli pre talianske noviny Corriere Della Sera, je ďalším dôkazom katastrofálneho úpadku Cirkvi v jej samotnom centre. Sorcinelli, aktívny homosexuál žijúci s mužom menom Juri, ktorého prezentuje v dokumente na ARTE.tv ako svojho „manžela“ bol a stále je oficiálnym módnym návrhárom a štylistom troch pápežov, bez ohľadu na to, či sa tvárili konzervatívne, progresivisticky alebo konzervatívno-progresivisticky.
Sorcinelli žije so svojím „manželom“ od roku 2016 a v roku 2021 uzavreli oficiálny sekulárny zväzok. Napriek tejto dynamitovej náloži pohoršenia, ktorá je výsmechom všetkým katolíckym rodinám, súdnosti a morálke, sa Sorcinelli teší pokojnej pracovnej atmosfére (financovanej aj katolíckou Cirkvou a jej veriacimi), ktorých, ako uvidíte nižšie, pohŕdavo sám Sorcinelli nazýva pre ich konzervatívne názory „takzvanými laikmi“.
zdroj: wikimedia commons
Juri robí Sorcinellimu nielen „manžela“, ale aj manažéra jeho sociálnych médií a stará sa o podnikanie. Tento romantický párik však nie je v dielni osamotený. Spolu s ním tam kreatívne a invenčne rastie do umeleckých výšin aj Giuseppe Didio, bývalý katolícky kňaz a aktuálny homosexuál, ktorý sa po 16 rokoch v pastorácii rozhodol, že to zabalí a pôjde sa radšej venovať aktuálnej ornátovej estetike.
Apropo, čitateľom článku v Corriere Della Sera možno udrie do očí fakt, že vlastnosť, ktorá je zvyčajne podsúvaná tradičným katolíkom ako znamenie ich zaostalosti a pokrytectva – údajná záľuba v preestetizovaných ornátoch, sa tu prezentuje ako niečo mimoriadne invenčné a kreatívne. Zatiaľ čo však tradiční katolíci požadujú estetický štandard len na oslavu Boha, tak v článku pozorujeme rozplývanie sa nad Sorcinelliho úžasnou originalitou a estetickou zručnosťou, ktorou obohacuje pápežský život aj liturgiu a robí z pápežských rúch, ornátov a oblečenia „umelecké dielo“.
Spolupráca Sorcinelliho s Vatikánom začala v roku 2007, keď bol oslovený úradom zodpovedným za pápežské liturgické slávenie. Vtedy ešte verejne nedeklaroval svoju homosexualitu, avšak v atmosfére všadeprítomnej „šuškandy“ si vieme len ťažko predstaviť, žeby jeho sklony zostali utajené. Vzhľadom na to ako funguje v Cirkvi „levanduľová mafia“, si navyše dokážeme domyslieť, ako a kto mu daný biznis asi „prihral“. K oficiálnemu priznaniu sa k aktívnej homosexualite u neho došlo pred 15 rokmi, čiže ešte za pontifikátu Benedikta XVI. a to z dôvodov veľmi prozaických, nesvedčiacich o nejakých vyšších morálnych pohnútkach. Išlo o biznis a konkurenčné intrigy. Corriere Della Sera píše:
„Asi pred pätnástimi rokmi sa konkurencia v snahe zdiskreditovať ho v cirkevných kruhoch vyjadrila verejne o jeho homosexualite. Napriek tomu, že vždy veril v dôležitosť ochrany súkromia každého z nás a našej sexuality, rozhodol sa priznať svoju homosexualitu verejne.“
Samozrejme, nenasledovali žiadne sankcie ani prerušenie spolupráce. Naopak, kariéra sa ešte úspešnejšie rozbehla a s príchodom pápeža Františka nabrala na obrátkach. Sorcinelli spomína:
„Vzťah, ktorý som si vybudoval s pápežom Bergogliom bol silný. Nosil moje rúcho od začiatku svojho pontifikátu. Po desiatich rokoch spolupráce s ním som premýšľal, či sa mám naďalej venovať tomuto jedinečnému kreatívnemu svetu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou môjho života, alebo sa mám sústrediť takmer výlučne na svoje dve ďalšie veľké vášne: organovú hudbu a parfumy, pričom moje kolekcie vôní som uviedol na trh v roku 2013.“
Aj jeho druhý predmet podnikania – parfumy, sa teší cirkevnej priazni a parazituje na cirkevnej symbolike. Pritom nikomu neprekáža, že súčasťou jednej jeho kolekcie sú parfumy s názvom Tu Petrus, ako aj Cybersex a Quicky and Coffee. Sorcinelli v dokumente na ARTE.tv dokonca s pravou wildovsko-paterovskou dekadentnou estetickou mániou prízvukuje, že do každej zásielky rúch určených pre Vatikán nastrieka svoj parfum s vôňou kadidla, aby bol „zmyslový zážitok“ (!) dokonalý.
V súčasnosti, po dokumente Fiducia supplicans, po púti LGBT do Baziliky sv. Petra, audienciách transsexuálov a sodomských „manželov“ vo Vatikáne, v atmosfére všeobecného morálneho rozvratu, sa cíti Sorcinelli v Cirkvi opäť ako doma. Hovorí, že „už dvetisíc rokov dokáže Cirkev riešiť konflikty a je v nej veľa ľudí, ktorí nás (LGBT; pozn. aut.) vedia vítať.“
A odsudzovanie? To sú len, ako štandardne hlása liberálny kánon, samí nenávistníci a závistlivci:
„Tí, ktorých poháňa závisť a ktorí pochádzajú zvonku Cirkvi. Od takzvaných laikov až po tých, ktorí pyšne vyznávajú, že môžu slobodne žiť svoj vlastný život.“
Pokiaľ vás zarazil záver druhej vety, tak na vysvetlenie – Sorcinelli sa totiž nepovažuje za pyšného, na rozdiel od iných, ale naopak vyznáva, že bez viery by jeho život a práca neboli možné. Otázne je, v čo vlastne verí, ak mu neprekáža, že žije v permanentnom stave smrteľného hriechu a ukazuje ostatným dušiam príklad, ktorý ich možno privedie do večného zatratenia. V každom prípade, hory pochovajte nás, on verí, že práve on je tým, kto žije podľa viery a pravidiel a ostatní sú pyšní!
Lenže na druhej strane si položme otázku: Je hlavným vinníkom tohto blázinca Sorcinelli? Alebo je skôr obeťou úpadku tých, ktorí si od neho nechávajú šiť rúcha bez toho, aby mu jasne povedali, že sa rúti do záhuby?
Ale čo, nech si len závistlivci zúria a žiarlia, o prácu aj tak nie je núdza. Ako Sorcinelli uvádza, každý projekt vzniká v úzkej spolupráci s Úradom pre liturgické slávenia a aj teraz sa čerstvo dokončuje ďalší:
„Práve som dokončil výrobu rúch, ktoré si pápež Lev oblečie 6. a 22. augusta 2026 pri dvoch dôležitých udalostiach v Assisi a Rimini.“
Tak to už bude hneď zajtra. Dúfajme, že nová prezentácia bude rovnako úspešná ako jeho módna prehliadka z roku 2018, ktorá sa uskutočnila v priestoroch Sixtínskej kaplnky!!! Výstava s názvom: „Nebeské telá – Móda a katolícka predstavivosť“ bola podľa denníka Corriere Della Sera „jednou z najúspešnejších Met Gala vôbec“.
Akoby aj nie, veď ak nás zraky pri pohľade na fotografiu v Corriere Della Sera neklamú, tak na nej v štylizovanej mitre vystúpila aj speváčka Rihanna a ukázala zúčastneným divákom nôžku vskutku ladnú…
Čím to len celé ukončiť? Napadá mi len slovo „sladučké“. Je to všetko vskutku – sladučké…
Branislav Michalka
Zdroj: Corriere Della Sera, LifeSite News, ARTE.tv, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
