14. septembra 2026
Politika
Kríza spoločnosti, Migračná kríza, Progresivizmus
Štátny útvar, ktorý vznikol pred viac ako 400 rokmi definitívnym pripojením Škótska, Írska a Walesu k Anglicku, nebol nikdy tak blízko možnému rozpadu ako práve teraz, keď sa vo všetkých troch lokálnych parlamentoch pripojených území dostali k moci separatisti a celý projekt ich odtrhnutia je, zdá sa, zo zákulisia podporovaný Európskou úniou a dokonca aj Donaldom Trumpom.
Denník The Telegraph bije na poplach v článku s jednoznačným názvom: „Škótski, waleskí a severoírski lídri sa stretli, aby naplánovali rozdelenie Spojeného kráľovstva“.
Mohlo by byť niečo také reálne? Zdá sa, že áno, keďže z niekdajšej Veľkej Británie zostal už len tieň a fasáda jej niekdajšej slávy. Krajina má upadajúcu armádu, 10 % obyvateľov sú už registrovaní cudzinci (o počte neregistrovaných sa oficiálne nevie), hospodárstvo ide dole vodou, a jeden neschopný premiér strieda druhého. Ako svojho času povedal francúzsky spisovateľ Louis Ferdinand Céline – problémom upadajúcich impérií je, že na predstavu seba samých ako malých a bezvýznamných štátov nie sú pripravené, tak ako napríklad Švajčiarsko (alebo ešte bezvýznamnejšie Slovensko), a tak sa ďalej snažia hrať svoju úlohu, aj keď už na to skrátka nemajú. Výsledkom je katastrofa.
Tá sa pravdepodobne blíži aj k Spojenému kráľovstvu, kde ešte stále žijú mnohí ľudia v predstave, že stačí natočiť ďalšie pokračovanie Jamesa Bonda a ukázať desivého Karola III. na obrazovke, aby bolo Britské impérium opäť v kondícii.
Realita sa zrejme naplno ukáže dnes, keď sa majú stretnúť premiéri troch pričlenených kráľovstiev, aby podpísali dohodu o spoločnom postupe pri organizovaní referend, skúmajúcich vôľu ľudu ohľadom vystúpenia zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Že tu nepôjde len o „vôľu ľudu“ naznačuje fakt, že zároveň majú rokovať aj o možnosti spoločného vstupu do Európskej únie.
Britskú slabosť tvárou v tvár tejto otvorenej vzbure signalizoval nový premiér Andy Burnham tým, že naznačil ochotu umožniť nové hlasovanie o škótskej nezávislosti. Navyše, aby toho zrejme nebolo málo, sa počas víkendu Donald Trump vyjadril, žeby „veľmi rád“ videl Írsko zjednotené. Pripustil, žeby „mala k tomu čo povedať aj Británia“, avšak napriek tomuto blahosklonnému prístupu si myslí „žeby to bolo skvelé“.
Načasovanie Trumpových bonmotov v kontexte stretnutia separatistických premiérov si všíma aj denník The Telegraph a škótsky premiér John Swinney, ktorý je zároveň predsedom Škótskej národnej strany, už triumfálne glosuje Burnhamovu ochotu ako rezignáciu, pričom konštatuje, že „Burnham si začína pripúšťať možnosť, že sa zapíše do dejín ako posledný premiér Veľkej Británie“.
Dohoda, ktorú majú dnes separatisti podpísať, vyzerá samozrejme ako ochutnávka na začlenenie do EÚ, od ktorej si sľubujú miestni lídri to podstatné, po čom túžia všetci lokálni politici – dotácie. Ideológiu už neriešia, pretože v tom nie je medzi Britániou a EÚ rozdiel ani po brexite. Všetci spoločne vyznávajú progresivistickú modloslužbu, takže z hľadiska ideového je úplne jedno, či chcú zostať v Británii alebo sa pripoja k EÚ. Pokiaľ by viala LGBT zástava na Marse, pokojne by sa mohli spojiť aj s Marťanmi.
Situácia na rozpad Spojeného kráľovstva je veľmi príhodná, pretože vo všetkých troch kráľovstvách sú pri moci sily, ktoré majú Londýna plné zuby a poškuľujú smerom k Írsku, do ktorého EÚ naliala od 90. rokov hektolitre financií. Zabúdajú však, že účelom tejto finančnej transfúzie nebolo len ekonomické povznesenie, ale aj ideologická transformácia z katolíckeho Írska na súčasný multi-kulti odpadlícky, potratový a homolobný Írskorán. Keďže podobné ciele nebude v Škótsku a Walese nutné dosiahnuť, vzhľadom na to, že už v tomto smere Írsko dávno predbehli a o Severné Írsko by sa postarali po pripojení štruktúry v Dubline, visí tak masívnosť životodarných dotácií, najmä z mierne krachujúcej únie, vo vzduchu.
Žonglovanie práve ekonomickými faktormi obsahuje aj dohoda, ktorú majú dnes podpísať. Podľa nej súčasný hospodársky model Spojeného kráľovstva nefunguje v prospech obyvateľov Škótska, Walesu a Severného Írska. A preto by sa podľa dohody mali do budúcnosti všetky tri krajiny stať členmi EÚ. Škótsko a Wales ako samostatné štáty a Severné Írsko ako súčasť Írska.
Už teraz im môžeme blahoželať k rastúcej životnej, ale predovšetkým kultúrnej (v zmysle morálno-ideovom) úrovni. A problém určite nebude ani s imigrantmi. Všetky tri krajiny sú prímorské a tak sa budú môcť migranti vyloďovať pri každej krajine zvlášť a nebudú musieť ísť cez kanál La Manche. Naplávané kilometre navyše im potom uhradia regionálne vlády v rámci kompenzácie za utrpenie spôsobené belošským supremacizmom.
Branislav Michalka
Zdroj: The Telegraph, Echo 24, titulný ilustračný obrázok, zdroj – picryl.com
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
