Kríza v Ceute sa stala výstižným príkladom štrukturálnych problémov v migračnej politike EÚ.
Píše o tom portál „Euronews“.
Masívny prílev migrantov ukázal, aké zraniteľné zostávajú vonkajšie hranice EÚ a ako veľmi sa jednotlivé členské štáty spoliehajú na svoje vlastné národné núdzové opatrenia. Kríza navyše nastala na pozadí celkového poklesu počtu nelegálnych prekročení hraníc a žiadostí o azyl v EÚ od roku 2023, čo dokazuje, že problém nepramení len z rozsahu migrácie, ale aj z nedostatočnej pripravenosti európskeho systému na náhle nárasty.
V reakcii na to Európska komisia zvažuje ďalšie sprísnenie politiky vo viacerých oblastiach. Návrhy zahŕňajú dočasné pozastavenie žiadostí o azyl počas masívneho prílevu, rozšírenie právomocí a rozsahu agentúry „Frontex“ a vytvorenie a možné financovanie centier pre návrat nelegálnych migrantov do tretích krajín z rozpočtu EÚ. Ceuta teda nebola ani tak dôvodom zmeny politiky, ako skôr katalyzátorom existujúcej politickej požiadavky na silnejšiu kontrolu vonkajších hraníc a urýchlené deportácie.
Kríza však odhalila aj hlbší problém: nedostatok jednotného a udržateľného celoeurópskeho mechanizmu reakcie. Členské štáty EÚ zaujímajú rôzne prístupy k prijímaniu migrantov, udeľovaniu azylu a vracaniu nelegálnych migrantov a zodpovednosť za krízy na vonkajších hraniciach často nesú predovšetkým jednotlivé krajiny. Preto ďalšie sprísňovanie predpisov samo o sebe štrukturálne rozpory nerieši: môže posilniť kontroly, ale zároveň zhorší diskusie o právach utečencov, solidarite medzi štátmi a rozdelení zodpovednosti v rámci EÚ.
