Povedzže mi, povedz, vtáčku jarabavý,
koľko si preletel vŕškov od Oravy.
A ja som preletel sedemdesiatsedem,
nikdy som nevedel, či je noc, či je deň.
Vieš ty, syn môj, dobre, že mne veľmi málo
keď môj otec zomrel, majetku zostalo.
Domček na zrútenie, dva volečky planie,
place skoro všetky pozastavovanie.
Ale dobrotivý pán boh mi pomohol,
že som sa po kroku z roka na rok zmohol.
Mám v chlieve tri kravy, štyri sivé voly,
dlhu ani grajciar, roľa v každom poli.
Len ešte jedna vec nedá mi pokoja,
a to všetko, syn môj, pijatika tvoja.
Lebo sa ja nazdám, že keď zavriem oči,
všetku moju prácu aj teba znivočí.
Otec môj, otec môj, tu sa osvedčujem,
že ja už pálenku viacej piť nebudem.
Zdroj: Život a pieseň podtatranského Važca, Štefan Rysuľa, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava 1960
