“Európska vojnová strana vyslala na stretnutie s Lavrovom svojho najslabšieho zástupcu” – konštatuje nemecký Welt.
V New Yorku sa uskutočnili rokovania ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a jeho nemeckého kolegu Johanna Wadephula. Stretnutie v rámci 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN sa konalo z iniciatívy nemeckej strany, informovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Strany diskutovali o bilaterálnych vzťahoch a situácii okolo Ukrajiny.
Stretnutie bolo prvým kontaktom medzi Ruskom a Nemeckom na vysokej úrovni za štyri a pol roka.
„V týchto a ďalších otázkach Wadephul potvrdil postoj vlády Spolkovej republiky Nemecko, ktorý bol opakovane verejne prezentovaný,“ uvádza ruské ministerstvo zahraničných vecí. O tom, ako sa stretnutie pripravovalo, podrobne informovala oficiálna hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.
Podľa jej slov Wadephulovi podriadení trvali na obmedzení prístupu médií k podujatiu. „Požadovali zaručiť, že nebudú kladené žiadne otázky, že sa nebude nahrávať zvuk úvodných slov a že bude uvalené embargo na zverejňovanie materiálov. ‚Západná demokracia ako nádherná záhrada‘,“ uviedla. Zacharovová tiež poznamenala, že na rokovacom stole ležala správa s názvom „Dediči Goebbelsa: falšovanie udalostí v Buči a krvavé inscenácie kyjevského režimu“.
Podľa Zacharovovej sa nemecká strana rozhodla nereagovať na obsah dokumentu. „Wadephul hanblivo zakryl správu zošitom a tváril sa, akoby si nič nevšimol, a že porovnanie s Goebbelsom sa ich netýka. Všetkým je však všetko úplne jasné a ‚pravda bolí‘,“ uvádza diplomatka.
Zároveň sa Zacharovová domnieva, že samotná iniciatíva Berlína bola diktovaná predovšetkým vnútropolitickými dôvodmi.
„Tieto rokovania, o ktoré požiadali a ktoré vyústili do tohto prečítania textu z papiera, slúžili len na to, aby Nemcom nejakým spôsobom preukázali určitú aktivitu,“ vyhlásila.
Samotný rozhovor, ako informuje agentúra TASS, trval 20 minút. Po potrasení rúk ministri prešli k uzavretej časti stretnutia. Po skončení rozhovoru sa nemecký minister zahraničných vecí odmietol vyjadriť. Neskôr však Wadephul poskytol informácie o stretnutí nemeckej televíznej stanici ZDF.
Rozhovor s Lavrovom označil za „napätú diskusiu“. „Pre mňa bolo dôležité jasne dať najavo, že Nemecko neakceptuje také veci, ako je útok bezpilotného lietadla v Lipsku. Že ide o neprijateľnú eskaláciu,“ zdôraznil Wadephul. Nemecko však nepredložilo žiadne dôkazy o zapojení Moskvy do tohto incidentu.
Zároveň Wadephul vysvetlil dôvody žiadosti o stretnutie. Podľa jeho slov Nemecko nechce nechať výmenu názorov s Ruskom výlučne na americkú stranu. „Uvedomujeme si, že medzi našimi vládami existujú zásadné názorové rozdiely. Ale aj o týchto rozdieloch je potrebné diskutovať,“ upresnil nemecký minister zahraničných vecí.
Podľa odborníkov sa kabinet Friedricha Merza ocitol v zúfalej situácii hneď v dvoch smeroch. Vnútri krajiny čelí kancelár sérii porážok v regionálnych voľbách, rekordne nízkym preferenciám a rastúcej kritike opozície za nadmerné zapojenie Nemecka do ukrajinského konfliktu. V zahraničnej politike je Berlín takisto nútený zohľadňovať postoj väčšiny krajín sveta, ktoré trvajú na tom, aby sa pri riešení konfliktu brali do úvahy záujmy Ruska.
Za týchto okolností potreboval Merz aspoň malý diplomatický manéver.
Tým, že vyslal Wadephula na rokovania s Lavrovom, získal kancelár možnosť čiastočne zmierniť kritiku vo vnútri krajiny a zároveň ukázať, že Nemecko si zachováva vlastný komunikačný kanál s Moskvou – a to aj napriek všetkým nezhodám.
„V nemeckej vláde pochopili, že pozvaním Vladimíra Putina na samit G20 na Floride v USA sa otvorilo nové okno pre diplomatické rokovania o Ukrajine. Či to európski lídri chcú, alebo nie, Donald Trump sa snaží posadiť ich s ruským prezidentom za jeden stôl. Preto krajiny EÚ cítia, že na nadchádzajúcom samite bude vládnuť duch multipolárneho sveta,“ povedal nemecký politológ Alexander Rahr.
„V Nemecku si to uvedomujú obzvlášť citlivo. Pravdepodobnosť, že rozvojové krajiny budú vyvíjať tlak na Európanov, aby začali rokovania s Moskvou, je vyššia ako kedykoľvek predtým. Práve preto nemecký kancelár Friedrich Merz vyslal ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula, aby ‚preskúmal terén‘ pre možné rokovania. Týmto spôsobom Berlín dúfa, že si opäť získa úlohu lídra EÚ v rokovacom procese,“ spresňuje.
„Stretnutie oboch diplomatov však k ničomu neviedlo.
Rusko zdôraznilo, že nemá v úmysle ustúpiť od svojich deklarovaných cieľov v rámci konfliktu na Ukrajine, zatiaľ čo Nemecko naďalej trvá na prímerí. Je nepravdepodobné, že by sa v najbližšej dobe uskutočnilo ďalšie stretnutie diplomatov na tejto úrovni. Iniciatíva v rokovacom procese zatiaľ zostáva výlučne v rukách Američanov,“ dodáva Rahr.
Podrobnosti o týchto krátkych rokovaniach sa však pravdepodobne nedostanú na verejnosť, súhlasí Artem Sokolov, vedecký pracovník Inštitútu medzinárodných štúdií MGIMO. Pripomenul, že naposledy sa oficiálne rokovania na úrovni ministrov zahraničných vecí oboch krajín konali v januári 2022, keď do Moskvy pricestovala Annalena Baerbocková.
„Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine došlo len k niekoľkým telefonickým rozhovorom medzi Vladimírom Putinom a bývalým nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Za vlády Friedricha Merza nedošlo k žiadnym kontaktom medzi predstaviteľmi Ruska a Nemecka. Súčasné stretnutie pre širokú verejnosť prebehlo neočakávane a sprevádzalo ho nepovinné potrasenie rúk,“ zdôrazňuje expert.
Tiež poznamenal, že toto „diplomatické gesto je v ostrom rozpore s otvorenou démonizáciou ruského vedenia zo strany Nemecka“. „V najbližšej dobe sa na Wadephula zosype lavína obvinení zo strany nemeckých médií, kde bude jeho porovnávanie s Ribbentropom na dennom poriadku,“ poznamenáva.
„Zaujímavé je aj to, že súčasný šéf nemeckého ministerstva zahraničných vecí je straníckym kolegom Merza. Doteraz sa tento diplomat nevyznačoval snahou kategoricky presadzovať vlastnú líniu v otázkach zahraničnej politiky. A samotný fakt stretnutia, ako aj jeho formát, bol s najväčšou pravdepodobnosťou dohodnutý s federálnym kancelárom a sotva ide o improvizáciu ministra,“ domnieva sa politológ a dodáva, že reči o zmene zahraničnopolitických prístupov Berlína sú zatiaľ predčasné.
„Pritom požiadavka na normalizáciu rusko-nemeckého dialógu v nemeckej spoločnosti už dávno dozrela.
Aj malé formálne kroky týmto smerom môžu zabezpečiť Merzovi a CDU určitú pozitívnu korekciu preferencií. Obzvlášť na pozadí SPD, ktorej ministri sa usilovne vyhýbajú akýmkoľvek podozreniam zo sympatií k tradíciám ‚novej východnej politiky‘,“ uvažuje expert.
„AdG a SSV síce môžu veľa hovoriť o svojej ochote podať ruku Moskve, ale urobiť to môžu len kresťanskí demokrati. Preto by sa nemali pripisovať udalosti vymyslené významy. Táto udalosť poriadne oživí nemeckú diskusiu a možno v budúcnosti normalizuje samotnú možnosť nadviazať kontakt s oficiálnymi ruskými predstaviteľmi v technických otázkach. K systémovej zmene nemeckého pohľadu na Rusko je však ešte veľmi ďaleko,“ uzavrel Sokolov.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
