(autor kresby Jean-Loup Othenin-Girard)
Blíži sa doslova najtemnejšie obdobie roka, počas ktorého tradične spomíname na svojich blízkych zosnulých. A z médií sa na nás neľútostne valí vodopád zlých správ, každá nová je horšia než tá pred ňou…
Pred pár rokmi som čítal rozhovor s mojim idolom Alainom Delonom, v ktorom ma zaujali jeho myšlienky:
„Predovšetkým ale nenávidím túto dobu, je mi z nej na vracanie,“ povedal vtedy 82-ročný herec na konci rozhovoru pre francúzsky týždenník Paris Match. „Niektorí ľudia sa mi hnusia. Všetko ovláda klamstvo, všetko sa prekrúca. Ľudia sa navzájom nerešpektujú a nedržia slovo. Záleží iba na peniazoch. Celé dni sa omieľajú iba nejaké zločiny. Viem, že tento svet opustím bez ľútosti,“ skonštatoval idol žien niekoľkých generácií.
Podľa môjho názoru, vystihol to presne, svet bol lepší aj ľudia v ňom. Ženy boli ženami, chlapi chlapmi, pravda bola pravdou, klamstvo klamstvom, dnes je to naopak. Internet dal možnosť aj takým hlupákom, ktorí by v tej dobe nemohli ani zametať ulice.
On naozaj nemal „existenčné problémy“ a tak mohol nezávisle hlásať pravdu a skutočnosť dneška.
Aktuálne myšlienky vo svojej piesni spieva aj Pavol Hammel.
Čo je to za svet?
Na ktorý som prišiel
K čomu som stále ďalej
A k čomu stále bližšie
Z novín sa na mňa
Albert Einstein smeje
Ako by vravel čo bolo nebolo
Čo je to nie je
Čo je to za svet?
Čo sa strašne zmenil
Býval som zhovorčivý
A teraz bývam nemý
Dávno je všetko inde
Už neviem čomu verím
A srdce bez anjela
Váľa sa v tele ako v kontajneri
A srdce bez anjela
Váľa sa v tele ako v kontajneri
Ešte si živo spomínam na to, že svet sme vnímali inak. Býval niekedy rozdelený ostnatým drôtom, ale nikdy som nemal pocit, že je taký cynicky bezcitný. Bez preháňania, je to veľmi vážne. Stav sveta, ľudstva i Slovenska. Mnohí do toho vidíme, ale nemáme tie sily reálne to zmeniť. A to je ten hlavný problém: Dá sa to zmeniť? Ako?
Dušan Piršel
Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
Dodatok Mariána Moravčíka
Z médií sa na nás neľútostne valí vodopád zlých správ, každá nová je horšia než tá pred ňou…
Keď chceme zmeniť stav sveta, treba začať tu. Zastaviť ten vodopád zlých správ. Na individuálnej úrovni to môžeme urobiť rýchlo a radikálne. Každý elektronický prístroj má vypínač. E-maily s „newslettermi“ nemusíme ani otvárať a rovno ich posielať do spamu. Neprídeme o nič, len o záplavu negatívnej energie, ktorá nás zväzovala.
Treba ísť, nie ísť, chodiť – to je správnejšie sloveso, do lesa.
Alebo na lúku, na pole, k potoku. Pozerať sa a počúvať. Skutočne životne dôležité správy sú tam.
A tam k nám príde aj impulz, ako to celé zmeniť.
(„Z úzkej izby von do poľa,
do slobody von!“)
