Je načase, aby aj slovenské ženy a dievčatá spoznali fenomén „tradičných manželiek“ –

Matej Gavlák

9. októbra 2026  

Spoločnosť

V polovici septembra priniesol Denník N vo svojom víkendovom vydaní článok o fenoméne tzv. „tradičných manželiek“. Samozrejme, červený denník tento fenomén označil za „vysnenú fatamorgánu“, no jeho argumenty sú smiešne. Skutočný je len strach liberálov: žeby tento fenomén mohol ženy opäť raz priviesť ku konzervatívnym, tradičným hodnotám.

Očami progresívca

„Fenomén tradičných manželiek – tradwives ovládol sociálne siete podmanivou estetikou, ktorá akoby bola vyčarovaná z 50. rokov. Za zdanlivo hrejivým a neproblematickým vizuálom sa však skrýva tvrdý biznis, neviditeľné armády pestúnok a subtílna konzervatívna propaganda,“ píše vo svojom článku na Denníku N autor Jan Jindřich Karásek.

Autor obviňuje tradwives influencerky z pokrytectva, keď uvádza, že sú v skutočnosti väčšími živiteľkami rodín ako ich manželia (nie „partneri“, ale manželia!), keďže vo svojich videách propagujú rôzne predmety a výrobky. Všetko je len „ilúzia“, uvádza Karásek, veď ešte aj o deti tradičných manželiek sa údajne kdesi za kamerami starajú pestúnky. Avšak skutočný problém má autor, ako sa zdá, s niečím iným:

„Hnetenie, kysnutie, zapracovanie masla do cesta. Pomaly a láskyplne sprostredkovaný celý proces. To všetko pre milovaného manžela, ktorý obvykle nie je v záberoch, no napriek tomu je pomyselným stredobodom celej rodinnej scény… (Všetko to vyvoláva) atmosféru šťastnej konzervatívnej domácnosti s iks potomkami.“

Progresívec pokračuje

„Nenápadné, ale aj tak veľmi profesionálne audiovizuálne spracovanie prispieva k tomu, že tento konzervatívny životný štýl pôsobí na divákov a hlavne na diváčky ako protiklad k zhonu a stresu života riadeného ambíciami a kariérou,“ pokračuje autor.

Karásek napriek tomu dosť prekvapivo hovorí, že v dnešnej dobe automatizácie práce sa už „idyla o naplnenom a šťastnom rodinnom živote na vidieku pozdáva aj inak progresívnym mladým ženám“. Dokonca i on sám a jeho priatelia na Instagrame „ostošesť“ lajkujú „videá o návrate k prírode a k životu na farme“. Jan Jindřich Karásek pre Denník N však následne pokračuje:

„Nálepka tradwife fungovala roky ako akýsi eufemizmus pre kontroverzné myšlienky. Najmä antifeminizmu, ale aj etnonacionalistického pronatalizmu. A podozrievavosti voči antikoncepcii a uplatneniu žien na trhu práce.

Všetky tieto radikálne tézy sa stali stráviteľnými, ba dokonca upokojujúcimi, keď sa zabalili do vyšívania, starostlivosti o deti a jemnej klavírnej hudby v pozadí.“

No proste „hrôza“.

Keď je vedenie domácnosti zábavou

Samozrejme, keď si termín tradwives dáte do vyhľadávača Google, „vybafne“ na vás tona podobne negatívne ladených článkov z rôznych progresivistických a feministických „outletov“ financovaných kto-vie-akými korporáciami (to je dôležitý dodatok). Aký-taký príčetný článok uverejnil aspoň portál Business Insider.

Portál prináša príbeh 24-ročnej Estee Williamsovej, ktorá má „niekoľko stratégií, vďaka ktorým je pre ňu vedenie domácnosti zábavou“ a tie prezentuje na TikToku. Estee i v domácnosti nosieva mejkap, počas čistenia a umývania počúva hudbu, vždy nosí pekné oblečenie a dopraje si kúpeľ so zapálenými sviečkami. Portál pokračuje:

„Williamsová sa označuje za „tradwife“ (tradičnú manželku) – pojem, ktorý definuje ako „ženu, ktorá sa rozhodne žiť tradičnejším životom s mimoriadne tradičnými rodovými úlohami“. Tento životný štýl predstavuje návrat k modelu rodiny, ktorý bol bežný v 50. rokoch minulého storočia: manžel chodí do práce, zatiaľ čo manželka zostáva doma a venuje sa domácim prácam.

Williamsová tvrdí, že sa tieto ženy nesnažia spochybňovať právo žien pracovať; ide o individuálne rozhodnutie žien, ktoré sú presvedčené, že úlohou manželky je starať sa o domácnosť.“

Trend, ktorý oslovuje

Estee pre Business Insider vysvetľuje, že sa rozhodla pre štýl tradičnej manželky, pretože podľa nej sa „ženy už príliš vzdialili od svojich koreňov“. Williamsová je taktiež vydatá a so svojím manželom Connerom žijú v štáte Virgínia.

„Mňa kultúra neustáleho naháňania sa za úspechom neoslovila. Skutočne ma napĺňala rola manželky a mamy, príprava chutných domácich jedál pre rodinu a vytváranie hrejivého, príjemného domova,“ ozrejmuje svoj svetonázor mladá mamina.

Portál upozorňuje, že „tradwifes“ je vlastne istým trendom, ktorý oslovil mladé americké ženy po celej krajine, keď sa rozhodli uprednostniť tradičné ženské roly v rámci „riešenia problému nadmerného pracovného zaťaženia žien“.

„Verím, že práca mnohým ženám prospieva, no je zároveň príčinou vyčerpania matiek,“ hovorí ďalej Estee Williamsová. „Rozhodla som sa tento životný štýl propagovať, aby som ukázala, aké naplnenie prináša.“

Ideál, ktorý existuje

Vráťme sa teraz k článku Jana Jindřicha Karáska na Denníku N a pokúsme sa vyvrátiť jeho tvrdenia. Zaiste to nebude príliš ťažké pre niekoho, kto aspoň trochu používa zdravý rozum a nehltá červenú polievočku bez rozmyslu.

Začnime Karáskovými tvrdeniami o „ilúziách“ a pokrytectvách tradičných manželiek a o tom, že je to „ideál, ktorý neexistuje“. Presne také niečo počúvame napríklad aj v súvislosti so sexuálnou čistotou, či predmanželskou sexuálnou zdržanlivosťou. „Je to ideál.“ „Neexistuje to.“ „Všetci sú len pokrytci.“

Nie. Pokrytci sú len tí, čo chcú byť pokrytcami. Verím tomu, že ľudia, ktorí sa úprimne a všemožne snažia dosiahnuť čistý život ho aj dosiahnu. Koniec-koncov, kňazi majú žiť v celibáte. Iste, nájdu sa aj takí, čo to nedodržiavajú, ale mnohí – ak nie väčšina – žije čestným životom. Možno že si teda tradwife influencerky privyrábajú propagovaním výrobkov; čo je na tom vlastne zlé?

Istá moja susedka si privyrába tak, že pletie šály. Pekné, ručne robené šály. Ďalšie ženy robia doma rôzne ozdoby. Niektoré môžu na voľnej nohe robiť torty a koláče. Veď to sa vôbec nevylučuje so životom tradwifes. Tento život je možný – ak žena chce – a zaiste si časom nájde koníček, ktorým môže prispieť aj do spoločnej rodinnej pokladničky.

Karásek tiež hovorí, že životný štýl tradičných manželiek len „podprahovo pôsobí“ ako „protiklad k zhonu a stresu života riadeného ambíciami a kariérou“. Inak povedané, že tam žiaden rozdiel vlastne nie je. To je smiešne a trápne tvrdenie. Každý, kto robil hoc aj v malom podniku, vie, koľko nenávisti tam dokáže byť, závisti, zášte, naschválov, ohováračiek, provokácií, stresu z nesplnenia zadaní a nedodržania termínov, sexuálnych narážok (až obťažovaní) a tak ďalej. Neviem teda, ale nazdávam sa, že ženy v domácnosti sú od všetkých týchto negatívnych javov uchránené.

Nehovoriac o tom, že na ženy si ich práca v dome tak či tak počká a neumyté okná sa zaiste „ozvú“ práve v tom najhoršom možnom čase, keď treba rýchlo „splniť termín“.

Deti sú navždy, na rozdiel od kariéry

Pozrime sa na autorovo pohŕdanie viacpočetnými rodinami s deťmi. Karásek opisuje hnutie tradwifes ako „sterilizovanú romantizáciu chaotického života s mnohými deťmi“. Iste – byť matkou, to je obeta. Ale ako vtipne poznamenala jedna mnohodetná mamička: „Čím viac detí máte, tým väčšiu pomoc máte.“

Kariéra je vždy len dočasu. Stačia zlí kolegovia, ekonomická kríza či nebodaj choroba – a je koniec. Deti sú navždy. Koľko len žien už v médiách vyplakávalo, že premárnili svoju mladosť prácou a kariérou, a teraz, po štyridsiatke (inak povedané: „Tak skoro!“) už neraz nemôžu mať deti, majú problém nájsť si partnera a ostávajú úplne samé? To je však ideál, no nie?

Ďalší aspekt. Je málo našich detí a veľa cudzích detí. Čo títo blízkovýchodní cudzokrajní vandali robia až dospejú, vidíme dnes napríklad vo Francúzsku. A tá bezdetná beloška, čo má za sebou „úspešnú kariéru“ namiesto „ôsmich detí“ odrazu zisťuje, že je sama a bezbranná; že bola znásilnená nejakým 20-ročným Afgancom, okradnutá a niet nikoho, kto by jej prišiel na pomoc. Ak ju zabijú, nebude ju mať ani kto pochovať.

V tomto zmysle ja osobne vnímam ako mimoriadne poburujúce až vlastizradné Karáskovo opovrhovanie tým, že tradičné manželky preferujú „etnonacionalistický pronatalizmus“. Inými slovami: že preferujú vlastné belošské deti z vlastného národa pred Pakistancami, Sýrčanmi či Maročanmi moslimského vierovyznania.

Na svete je už len 8 % bielych ľudí. Zdá sa, že Karásek, Denník N a všetci tí, čo za nimi stoja, chcú nulu. Ale to potom znamená aj ich vlastný zánik – a dosť možno smrť rukami džihádistov. Tu sa oplatí pripomenúť si legendárne slová komunistu Rudolfa Slánskeho († 1952) pred popravou zinscenovanou jeho vlastnými: „Mám to, co jsem si zasloužil.“

V skutočnosti nemáme na výber

Hnutie tradičných manželiek v skutočnosti vychádza z konzervatívno-náboženského presvedčenia (čo Karásek úplne ignoruje). Stvoril nás Boh a dal nám isté úlohy. Odmietanie týchto úloh znamená nielen odmietanie Boha, ale aj vlastný zánik; viď pôrodnosť na Slovensku na úrovni 1,5 dieťaťa na ženu. Na udržanie prežitia národa treba 2,1. V tých „hrozných“ 50. rokoch sme mali číslo 3,5.

Ženy nakoniec neprídu len o tú svoju kariéru, prídu o svoj národ, o strechu nad svojou hlavou i o svoj život. Prídu o manžela a deti, ktoré mohli mať, no nikdy nemali. Prídu o všetko.

Sú teda len dve možnosti: buď sa vrátime k nejakému bežnejšiemu spôsobu života, alebo zahynieme. V roku 1900 tvorili na svete 50 % všetkých ľudí belosi. Dnes je to 8 %. K tej nule teda už ďaleko nemáme.

Pre dievčatá a mladé ženy na záver odporúčam vynikajúcu facebookovú stránku Tradičná katolícka ženskosť.

A pár zaujímavých typov na tradwife influecerky nám zanechal dokonca aj Denník N: Hannah Neelemanová, Nara Smithová, Mária Condová a nezabudnime ani na sympatickú Estee Williamsovú.

PDF (formát pre tlač)