20. októbra 2026
Cirkev
Cirkevná kríza, Progresivizmus, Synodalita
Na návrh kardinála Victora Manuela Fernándeza, prefekta Dikastéria pre náuku viery, vymenoval pápež Lev XIV. tridsať nových členov vatikánskej Medzinárodnej teologickej komisie. Komisia je súčasťou Rímskej kúrie a slúži ako poradný orgán Svätej stolice a Dikastéria pre náuku viery. Je preto veľmi dôležité, kto bude členom komisie a ako bude najvyššiemu veľkňazovi a kardinálom radiť.
Najnovšie menovanie potvrdzuje, že z Rímskej kúrie sa postupne stáva homogénne progresívne prostredie, v ktorom sa jeho členovia vzájomne utvrdzujú v progresivistických perspektívach a v odhodlaní potlačiť akýkoľvek konzervatívny odpor.
K najzaujímavejším menám nových členov komisie patrí rakúsky laický dogmatik Jan-Heiner Tück, progresívec starého strihu, akí dnes bývajú označovaní za „konzervatívcov“, pretože vlak Cirkvi sa stočil ešte viac prudko doľava a oni zostali stáť na mieste. Napriek svojmu kvázi konzervatívnemu „imidžu“ sa Tück nerozpakoval vyrukovať s požiadavkou zmeny náuky a praxe pri krste. V roku 2023 smrteľne vážne apeloval, aby sa s ohľadom na II. vatikánsky koncil a holokaust (!) zmenil príslušný kánon (868) Kódexu kánonického práva ohľadom krstu:
„Dá sa stará doktrína o nevyhnutnosti krstu pre spásu zachovať tak prísne aj po holokauste a Druhom vatikánskom koncile? Dá sa obava z večnej straty spásy citovať ako teologický argument pre zachovanie kánonu, ktorý dnes umožňuje, aby deti v nebezpečenstve smrti mohli byť pokrstené aj proti vôli ich rodičov?“
Je tiež veľkým obhajcom Medzináboženského stretnutia v Asissi z roku 1986 a pokračovania medzináboženského dialógu, o ekumenizme ani nehovoriac.
V týchto snahách mu bude určite sekundovať prvá laická dekanka Teologickej fakulty Katolíckeho inštitútu v Paríži, Anne-Sophie Vivier-Muresanová. Jej hlavnou záľubou je dialóg s islamom a východnými nekatolíckymi denomináciami. Viedla univerzitný Inštitút pre stretnutia s islamom a ekumenické štúdie zamerané na „otvorenie sa veriacim iných denominácií“.
Ďalším novým členom je otec Khaled Anatolios, ktorý pod vplyvom „hermeneutiky milosrdenstva“ pápeža Františka hlása, že pastoračný súcit by mal prevážiť nad objektívnymi morálnymi normami.
Španielsky teológ otec Ángel Cordovilla Pérez je „pre zmenu“ vášnivým zástancom exhortácie Amoris laetitia a integrálnej ekológie. K jeho teologickým vzorom patrí Karl Rahner.
Na zozname sa ocitol aj slovenský teológ Ľubomír Žák, ktorý prednáša v Olomouci na Cyrilometodskej teologickej fakulte a predtým dlhodobo pôsobil v Ríme. Denník Postoj s ním v roku 2013 priniesol rozhovor, v ktorom uviedol, že spolu s evanjelickými teológmi skúma teológiu Martina Luthera a počiatkov protestantskej „reformácie“. V ďalšom rozhovore na Postoji, po svojom návrate z Ríma konštatoval, že teológia na Slovensku „dlho stagnovala“, aj to, že v bádaní o Lutherovi on a jeho kolegovia „prekonali staré naratívy a ponúkli nové interpretácie“.
Zaujímavá je aj španielska teologička Claudia Leal Lunaová, profesorka na Inštitúte Jána Pavla II., ktorá v roku 2021 protestovala proti vtedajšiemu dokumentu ešte bývalej Kongregácie pre náuku viery, ktorý zásadne odmietal možnosť požehnávania homosexuálnych párov. Uviedla, že „sexuálna morálka kresťanskej tradície sa musí posunúť vpred“. Aká asi bola jej radosť, keď pápež František vydal dokument Fiducia supplicans. Jej ďalšou obľúbenou témou je feminizmus.
Pokračujeme otcom Tiagom de Fraga Gomezom, ktorý propagoval snáď všetky kedysi Cirkvou zakázané trendy: „novú teológiu“ zo 40. a 50. rokov 20. storočia, kozmológiu Teilharda de Chardin aj filozofiu Mauricea Blondela. V článku publikovanom počas januára 2026 tvrdil, že „žiadne historické náboženstvo nie je absolútne“ a že Ježišovu jedinečnosť „nemožno absolutizovať do takej miery, žeby vylúčila iné náboženstvá“.
Francúzsky jezuita Michel Fédou, držiteľ Ratzingerovej ceny (sic!) za rok 2022 a špecialista na Origena, je zase členom Groupe des Dombes, fóra katolíckych a protestantských teológov, ktorých dokument z roku 2023 tvrdí, že katolícka Cirkev a protestantské cirkvi reformácie tvoria „jednu jedinú cirkev, hoci v nedokonalom spoločenstve“.
Malajzijčan Clarence Devadass, riaditeľ Katolíckeho výskumného centra v Kuala Lumpur, bol súčasťou skupiny štrnástich autorov záverečného dokumentu Synody o synodalite z roku 2024, ktorý nechal „otvorenú“ otázku prístupu žien k diakonskej službe.
Aj niektoré aktivity ďalších nových členov, ako aj ich výrazové prostriedky svedčia o dokonalej zhode so súčasným progresívnym trendom. Portál InfoVaticana ich v skratke zozbieral:
„Kórejčanka Teresa Hyeon Soon Choiová zo Sogang University sa vo svojej nedávnej práci zamerala na synodalitu a písala o Amoris laetitia z hľadiska lásky a milosrdenstva a o ženách v kňazskej formácii. Argentínčan Fabricio Forcat, morálny teológ zo školy Rafaela Tella, jedného zo zdrojov teológie ľudu, v roku 2025 tvrdil, že rozlišovanie musí mať prednosť pred „mechanickým uplatňovaním princípov a noriem“, hoci to napísal s odkazom na diktatúru a nie na sexuálnu morálku. Dominikánec Jorge Scampini, ktorý tri funkčné obdobia pôsobil v Komisii pre vieru a poriadok Svetovej rady cirkví a je súčasťou študijnej skupiny Synody, napísal, že Spoločné vyhlásenie o doktríne ospravedlnenia má hodnotu „autentického výkladu“ Tridentského koncilu a zároveň potvrdzuje katolícku doktrínu o Eucharistii a episkopáte.
Sestra Shu Chin Huová z Dcér Ježišových a profesorka na Univerzite Fu Jen na Taiwane použila v pozitívnom zmysle pojem „anonymného kresťana“ Karla Rahnera, zasadený do oficiálnej doktríny o spáse. Burkinský jezuita Paul Béré, držiteľ Ratzingerovej ceny za rok 2019 a dekan Biblickej fakulty v Ríme, bol expertom na Synodu a podieľal sa na vypracovaní jej Instrumentum laboris z roku 2024. Talianka Maria Teresa Fattoriová pochádza z bolonskej školy Giuseppe Alberiga, v ktorého dielni v 90. rokoch 20. storočia spoluvydávala dva zväzky o II.vatikánskom koncile, hoci jej neskoršia práca sa venuje dejinám modernej kúrie.“
Hodnotenia jednotlivých členov sa však niekedy na jednotlivých tradicionalistických portáloch odlišujú, často aj podľa toho, z akého regiónu pochádzajú. Nie je preto zvláštne, že portál InfoVaticana zaradil Ľubomíra Žáka medzi konzervatívnejších členov. To samozrejme pred nás kladie otázku aj ohľadom toho, čo sa vlastne ešte dá rozumieť pod pojmom „konzervatívny“ a aj ohľadom toho, či optimizmus voči členom pochádzajúcim z periférnych krajín nie je spôsobený len neznalosťou.
Je teda celkom možné, že po podrobnom skúmaní novej komisie by sme dospeli k tristnému záveru, že ešte aj tí, čo sú prezentovaní ako konzervatívci, môžu byť nakoniec len progresívci, ktorí zaostali vo vývoji. Všetko však v každom prípade nasvedčuje tomu, čo sa neodbytne ohlasuje pri každom novom vymenovaní Leva XIV. : pokiaľ niekto čakal zmenu oproti smerovaniu pápeža Františka, tak nech zanechá zbytočné nádeje.
Branislav Michalka
Zdroj: InfoVaticana, LifeSite News, press.vatican.va, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
