Dni sa dĺžia, hviezdy križujú oblohou
a noc čo noc ťa vlečú
pri mojej ľudskej láske.
Sama pri zvislom múre a šialená od sĺz,
hľadím na rad tvojich oblokov.
Tanec očí,
ich súhvezdie ma zvádza z cesty za smrťou,
preč, presviedča ma, že príde
neistý úsvit.
Závan orgovánu v bezsennej noci;
pod letiacimi zvonmi
čierne výšavy
a moje šialené lôžko sa pomaly krúti medzi
hviezdami.
(preložil Ján Vilikovský)
