Svedectvo o aktéroch povstania na Slovensku v roku 1944 alebo Alibizmus známych slovenských prominentov pri likvidácii vlastného štátu –

Radomír Tomeček

29. októbra 2026  

Slovensko
  Slovenské dejiny, Slovenské osobnosti

Tzv. Slovenské národné povstanie (ďalej len SNP), predstavovalo partizánsku vzburu proti prvej Slovenskej republike (1939 – 1945) a prebiehalo na Slovensku v roku 1944. Bolo zamerané proti politickým a vojenským štruktúram tohto štátu a bolo podporované domácimi a zahraničnými nepriateľmi slovenskej štátnosti a katolicizmu.

Záplava súčasnej globalistickej a neomarxistickej propagandy v slovenských podmienkach nadväzuje na desaťročia komunistickej diktatúry, existujúcej v období rokov 1948 až 1989. Prestavba Slováka, teda spravidla aj katolíka, na servilného a bezbožného „euroobčana“, budujúceho Svetovú republiku, má svoje politické a duchovné základy práve v udalostiach nadväzujúcich na SNP a na jeho dôsledky.

Autentické svedectvá ľudí, ktorí zažili realitu prelomových udalostí na Slovensku v roku 1944, prinášajú vzácny obraz aj o charakteroch a postojoch niektorých prominentných postáv z obdobia prvej Slovenskej republiky, ktoré svojou podporou SNP prispeli k likvidácii tohto štátu. Na jedno zo zmienených autentických svedectiev poukazuje aj tento článok.

JUDr. Ján Mikula a cesta k jeho svedectvu

JUDr. Ján Mikula je pomerne neznámou postavou pre súčasných Slovákov, avšak so zreteľom na udalosti spojené so SNP poskytol veľmi zaujímavé svedectvo. Aliancia za nedeľu – Slovensko o. z., slovenské občianske združenie, publikovalo na svojom portáli dňa 3. septembra 2018 článok s názvom „Dr. Ján Mikula – „Povstanie“ s legendou. Študoval s Husákom, spolupracoval s Tisom, žil pre Slovensko“.

Zmienený článok poukazuje na postavu Dr. J. Mikulu prostredníctvom stanoviska, ktoré poskytol Ján Smolec (* 1932), slovenský spisovateľ a novinár. J. Smolec pôsobil ako riaditeľ slovenského vydavateľstva Tatrapress, ktoré vo svojej edícii Svedectvá vydalo v roku 1990 knihu Proces s Dr. J. Tisom.

Mons. ThDr. Jozef Tiso (1887 – 1947), slovenský rímskokatolícky kňaz a neskorší prezident prvej Slovenskej republiky, sa stal obeťou hanebnej justičnej vraždy na základe politického súdneho procesu. Bol popravený v roku 1947. J. Smolec konštatoval:

„Pravdupovediac, obvineniam, že Dr. Jozef Tiso bol vojnový zločinec, som istý čas v mladšom veku veril aj ja. Roku 1963 sa však začali trochu rozpúšťať ľady totalitného myslenia. Postupne som sa aj vďaka tomu, že som pracoval v redakcii „Smena“, dostával k literatúre a svedectvám, ktoré výrazne spochybňovali to, čo nám vtĺkala do hláv totalitná ideológia.“

Historici slúžiaci komunistickej diktatúre označovali všetkých politických predstaviteľov prvej Slovenskej republiky za „vojnových zločincov“. Skutočná realita života v tomto štáte bola celkom iná. J. Smolec pokračoval:

„Komunisti sa za jeho prezidentovania mohli stretávať s ministrom vnútra A. Machom v kaviarni a dohovárať sa, kto utečie z väznice. Väčšinou utekali tí väzni, po ktorých pásli Nemci. Komunisti odsudzovali „slovenský fašizmus“ ako jeden z najzverskejších. Pritom Tiso nepodpísal jediný rozsudok smrti. Gottwald poslal na šibenicu skoro dvesto politických odporcov a desaťtisíce do väzníc a pracovných táborov.“

J. Smolec spomínal na svoje prvé stretnutie s Dr. J. Mikulom a uviedol:

„Moje zoznámenie s týmto vynikajúcim rozprávačom, nadšeným národovcom, bolo originálne. Po vyjdení knihy o Tisovi ma navštívil energický starší pán s francúzskou barlou v pravej ruke. Neprezradil meno, ale oznámil mi: „Pred vami stojí jeden zo slovenských politických zločincov. Počul som, že o nich píšete. Nenapísali by ste čo-to aj o mne?“ Spýtal sa s potmehúdskym úsmevom.“

Na hranici medzi životom a smrťou

Dr. J. Mikula preukázal svoje slovenské národné cítenie už v období mladosti, a to aj za cenu nepríjemných následkov. J. Smolec poukázal na Dr. J. Mikulu v súvislosti s Mons. Andrejom Hlinkom (1864 – 1938), slovenským rímskokatolíckym kňazom a vodcom národného hnutia:

„Ako vysokoškolák zúčastnil sa v Nitre v roku 1933 na Pribinových slávnostiach. Tisíc sté výročie postavenia prvého chrámu v Nitre organizovala pražská vláda. Schválne však na tribúnu nepozvali Hlinku. Študenti, medzi ktorými bol aj Mikula, objavili ho medzi účastníkmi. Na pleciach odniesli ho na tribúnu. Českí četníci boli pripravení zasiahnuť. Čakali, že odohrajú sa výtržnosti. Stotisícový dav oslavoval Hlinku spontánnym nadšením, modlitbami, spevom. Niektorých aktívnych študentov však vylúčili zo štúdia. Mikulu potrestali stratou štipendia.“

Dr. J. Mikula ako mladý študent následne niesol kríž ťažkej choroby. Lekári v meste Martin strácali nádej na jeho uzdravenie z ťažkej tuberkulózy a poslali ho domov, aby mohol v pokoji zomrieť. Pripravoval sa duchovne na smrť, avšak súčasne nevzdával svoj zápas o prežitie. S Božou pomocou a vďaka snaženiu ľudových liečiteliek prekonal ťažkú chorobu.

Vznik prvej Slovenskej republiky, ktorá bola vyhlásená dňa 14. marca 1939, väčšina Slovákov privítala s veľkou radosťou. Študent J. Mikula, ktorý v neskoršom období vyštudoval právo, chcel prispieť k budovaniu svojho nového štátu, ktorý Slováci získali po dlhom čase, trvajúcom celé tisícročie.

JUDr. Ján Mikula a obdobie prvej Slovenskej republiky (1939 – 1945)

V podmienkach prvej Slovenskej republiky mali v hospodárskom a spoločenskom živote kľúčový význam 4 stavovské organizácie. Boli to Združenie priemyslu, obchodu, živností, bánk a poisťovníctva, Združenie poľnohospodárov, Združenie štátnych a verejných zamestnancov a Združenie slobodných povolaní (lekári, advokáti, umelci).

Dr. J. Mikula sa stal predsedom Združenia priemyslu, obchodu, živností, bánk a poisťovníctva. Mons. Dr. J. Tiso, vtedajší prezident prvej Slovenskej republiky, pri odovzdávaní vymenúvacieho dekrétu Dr. J. Mikulovi do zmienenej funkcie konštatoval:

„Ste mladý, schopný človek, mám vo vás dôveru. Čítam zavše vaše články v časopise „Živnosť“, lebo moja sestra je obchodníčka. Veďte toto „Združenie“ v duchu kresťanskej lásky a národnej tradície. Nepotrebujeme žiadne nám cudzie vzory. My si držíme našu osvedčenú národnú líniu za Boha, za národ.“

Slovensko v období druhej svetovej vojny (1939 – 1945) bolo pokojnou krajinou až do rozpútania SNP pod patronátom sovietskych komunistov. Dr. J. Mikula ako predseda vyššie zmieneného Združenia mal veľkú zásluhu na šírení porozumenia a pokoja medzi zamestnávateľmi a robotníkmi. Mal právo menovať funkcionárov závodných výborov, ktorí boli volení robotníkmi na celozávodnej schôdzi tajným hlasovaním.

Slovensko bolo štátom, v ktorom nebol zavedený prídelový systém na potraviny napriek prebiehajúcej vojnovej kataklizme. Vláda stanovila maximálne ceny na potraviny dennej potreby. Slovensko dosahovalo prebytky v zahraničnom obchode a vo vývoze. Vtedajšia slovenská koruna získala so zreteľom na svoju stabilitu ľudové označenie „tatranský dolár“.

Možnosť budovať alebo zlikvidovať svoj vlastný štát

PhDr. Jozef Jablonický, DrSc. (1933 – 2012), slovenský historik, je autorom diela Povstanie bez legiend, ktoré bolo vydané v Bratislave v roku 1990 vo vydavateľstve Obzor. Dr. J. Mikulu zaujala zmienená kniha po jeho návrate na Slovensko po 40 rokoch života v emigrácii. Považoval za potrebné zverejniť svoje svedectvo o realite SNP a prispieť tak k šíreniu pravdy, ktorá bola celé desaťročia zastretá propagandou komunistických mýtov.

Stanovisko Dr. J. Mikulu, týkajúce sa SNP, bolo vydané v Trenčíne slovenským vydavateľom Ivanom Štelcerom pod názvom „Povstanie“ s legendou. Dr. J. Mikula napísal v úvode svojho svedectva:

„Nie som ani historik, ani spisovateľ, ale ako človek cítim mravnú povinnosť povedať o „povstaní“ pravdu – bez ohľadu na politický systém či komunistické mýty, a to najmä z dôvodu, ktorý uvediem neskoršie.“

Vznik prvej Slovenskej republiky dňa 14. marca 1939, a postoj každého Slováka k tejto skutočnosti, je rozhodujúci aj pre formovanie postoja k SNP. Dr. J. Mikula konštatoval:

„Nebyť Slovenského štátu, nebol by možný ani vojenský puč proti nemu. (…) Po tisícročnom uhorskom útlaku a dvadsaťročnom koloniálnom postavení Slovenska v bývalej ČSR, konečne aj Slováci stali sa pánmi vo vlastnom dome, vo svojej záhrade. V mestách a po dedinách vyzváňali zvony, všade hrala hudba, tancovalo sa, spievalo, radovalo. Ale po zábave prišla práca. Bolo treba vysúkať rukávy a budovať svoj vlastný štát. Z ničoho.“

Vyššie zmienený J. Smolec poukázal aj na dve slovenské prominentné postavy podporujúce SNP. Prvou je JUDr. Gustáv Husák, CSc. (1913 – 1991), komunistický politik, neskorší generálny tajomník Komunistickej strany Československa a prezident Československej socialistickej republiky. Ďalšou je prof. JUDr. Karol Rebro, DrSc. (1912 – 2000), slovenský profesor práva a funkcionár Komunistickej strany Slovenska v povojnovom období. Dr. J. Mikula spomínal:

„Keď totiž tzv. povstanie „vypuklo“, Dr. Gustáv Husák poslal ku mne nášho spoločného priateľa, profesora Slovenskej univerzity, Dr. Karola Rebra, s výzvou, aby som sa zapojil do „povstania“. Bol som predsedom Združenia priemyslu, obchodu, živností, bánk a poisťovní, ktoré malo okolo pol milióna členov. Mal som v banskobystrickom rozhlase vyzvať robotníkov, aby sa zapojili do „povstania“ – do povstania proti vlastnému štátu.“

Prof. K. Rebro navštívil podľa J. Smolca redakciu slovenského denníka Slovenská republika, ktorý v článku zo dňa 2. septembra 1993 zverejnil stanovisko Dr. J. Mikulu. Priznal svoj priateľský vzťah s Dr. J. Mikulom, avšak odmietal jeho tvrdenie, že priniesol odkaz od Dr. G. Husáka. Dr. J. Mikula telefonicky potvrdil J. Smolcovi, že trvá na svojom stanovisku. Svoj postoj k SNP zdôvodnil slovami:

„Počas piatich rokov Slovenskej republiky som rečnil v továrňach a na pracoviskách o výhodách štátnej samostatnosti, a poukazoval na prosperitu vo vlastnom štáte, napriek neblahej vojnovej situácii. Prezident Dr. Jozef Tiso ma nazval apoštolom slovenskej štátnosti, a teraz by som mal v rozhlase hovoriť pravý opak toho? Ako som mohol? To by sa priečilo nielen zdravému rozumu, ale aj svedomiu. Preto som kategoricky odmietol odísť do Banskej Bystrice.“

Alibizmus slovenských prominentov a budúcich povstalcov

Dr. J. Mikula v súvislosti so svojou kritikou alibizmu niektorých slovenských prominentných osobností, zapojených v neskoršom období do SNP, uviedol:

„Nikdy som nebol ani členom Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ani Hlinkovej gardy. Bol som jednoducho Slovák. Podľa prezidenta Tisa, v novom štáte všetci Slováci sme sa stali rovní, bez ohľadu na minulosť. Všetci s rovnakými právami a povinnosťami. Čo vtedy robili a ako sa zapojili do práce v novom štáte neskorší „povstalci“ roku 1944?“

Vyššie zmienený Dr. G. Husák spoznal Dr. J. Mikulu počas štúdia práva. Na katolíckom internáte Svoradov v Bratislave bývali na tej istej chodbe. Súčasne spolupracovali v akademickom spolku Právnik. Dr. J. Mikula spomínal:

„Niekedy koncom roka 1941 sa v Bratislave vytvoril „Zväz špeditérov-dopravcov na Slovensku“. (…) Začiatkom roka 1942 hľadali pre zväz tajomníka. Žiadosť si podal aj Dr. G. Husák, lebo ovládal nemčinu. Keď ho sekretariát Ľudovej strany, ako známeho komunistu, neodporučil, predložil žiadosť na schválenie mne. Ako priateľa som ho samozrejme doporučil, a tak Dr. G. Husák dostal výnosné miesto až do „povstania“.“

Dr. G. Husák mal zjavne vyvinutý zmysel pre prispôsobenie sa novým pomerom:

„Pred jedným mojím známym sa Husák pochválil, že je na tom lepšie ako Dr. J. Mikula. Ak Hitler vyhrá vojnu, on bude u Nemcov naďalej zamestnaný, ale Mikulu vyhodia, lebo neovláda nemčinu. Ak vojnu vyhrajú Sovieti, komunista Husák bude ministrom a Mikulu strčia do väzenia. Gustinko sa naozaj činil – s pokladničkou v ruke – chodil zbierať na zimnú pomoc pre nemeckú armádu a v zamestnaní skromnúčko hajloval.“

Prof. JUDr. Imrich Karvaš (1903 – 1981), slovenský národohospodár a právnik, guvernér Slovenskej národnej banky, vo svojej funkcii významne podporil SNP. Mons. Dr. J. Tiso, slovenský prezident, ponúkol zmienenému profesorovi funkciu guvernéra Slovenskej národnej banky napriek jeho námietke, že je „Čechoslovák“, jeho manželka je Češka a nie je „ľudák“. Mons. Dr. J. Tiso reagoval slovami:

„Na to som sa vás nepýtal. Ste Slovák a chcete pracovať v prospech Slovenska?“

Dr. J. Mikula hodnotil vyššie uvedenú situáciu nasledovne:

„A tak sa v „totalitnom štáte“ stal vysokým štátnym úradníkom vyložený odporca slovenskej samostatnosti. (…) Mal teda v rukách finančnú politiku štátu. (…) Fakticky bol členom vlády, lebo pravidelne sa zúčastňoval ministerskej rady. Karvaš bol dôležitým „povstalcom“, lebo do Banskej Bystrice, centra „povstania“, predisponoval finančné prostriedky vo výške troch miliárd korún a zásoby – z bezpečnostných dôvodov – vzhľadom na vojnovú situáciu.“

Dr. J. Mikula poukázal aj na ďalšie pozoruhodné skutočnosti:

„Za študentských čias sme poznali profesora Karvaša na univerzite ako zarytého Čechoslováka – agrárnika. Keď ktosi z predsedníctva Ľudovej strany nadhodil otázku, či Karvaš je spoľahlivý zastávať tak dôležitý post, prezident Tiso sa ohradil: „Teraz sme všetci Slováci. Karvaš dobre pomáha budovať Slovenskú republiku.“ Tak to išlo až do „povstania“, kedy Karvaš rovnako dobre, ak nie lepšie, pomáhal vybudované zruinovať. Za hospodársku spoluprácu s Nemeckom Karvaš dostal nemecké vyznamenanie. Bol dôverným priateľom Dr. Gejzu Medrického, ministra hospodárstva, s ktorým chodil na poľovačky.“

Niekoľko ďalších príkladov alibizmu budúcich povstalcov

Dr. J. Mikula poukázal aj na ďalšie príklady alibizmu významných budúcich podporovateľov SNP. Možno poukázať na niektoré z nich.

Rudolf Fraštacký (1912 – 1988), slovenský politik a bývalý agrárnik, bol priateľom JUDr. Františka Galana (1908 – 1945), vtedajšieho hlavného veliteľa Hlinkovej gardy v roku 1940. Dr. F. Galan presadil R. Fraštackého za riaditeľa práve vtedy vytvorenej spoločnosti pre vývoz cukru zo siedmich slovenských cukrovarov. R. Fraštacký získal veľmi lukratívnu pozíciu napriek tomu, že bol bývalý agrárnik. Niekoľko „ľudákov“, uchádzajúcich sa o zmienenú pozíciu, neuspelo. Dr. J. Mikula spomínal:

„Rudo Fraštacký počas celého obdobia Slovenského štátu vyvážal slovenský cukor do Nemecka a Švajčiarska. Počas päťročného trvania Slovenskej republiky si uložil z týchto obchodov v centrálnej banke v Zürichu rovných 100 000 dolárov. Vo funkcii riaditeľa firmy „Cukrospol“ veľmi pohodlne sa mu robila ilegálna činnosť. Vo Švajčiarsku sa stretával s Benešovým agentom Kopeckým. (…) Do „povstania“ odišiel až za päť minút dvanásť. Z Bratislavy, luxusným automobilom „Cukrospolu“.“

Dr. J. Mikula poukázal aj na MVDr. Martina Kvetka (1912 – 1995), slovenského politika a podporovateľa SNP, ktorý spolupracoval s R. Fraštackým. Podľa Dr. J. Mikulu obaja zmienení muži navštívili Štátny department Spojených štátov amerických a tvrdili, že všetci Slováci podporujú Československú republiku. Týmto spôsobom spochybnili zámer zriadiť samostatné vysielanie pre Slovensko v Rádiu Slobodná Európa, keďže podľa nich Slováci si neželajú osobitné vysielanie pre Slovensko.

Ladislav Novomeský (1904 – 1976), slovenský komunistický politik, publicista a básnik, patril k významným organizátorom SNP. Alexander Mach (1902 – 1980), slovenský politik a významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, bol ministrom vnútra v období rokov 1940 až 1945. Dr. J. Mikula poukázal na zmienených mužov slovami:

„Ďalším „povstalcom“ z radov komunistov, šéfredaktor „Budovateľa“, kapitalistického časopisu vydávaného a financovaného Baťovými závodmi na Slovensku, Laco Novomeský, bol vtedy najlepšie plateným redaktorom vo „fašistickej“ Slovenskej republike. Okrem toho bol veľmi dobrým priateľom Šaňa Macha, ministra vnútra Slovenskej republiky. Ťažko si možno predstaviť ideálnejší spôsob ochrany, keď komunisti mali všetky informácie vždy z prvej ruky.“

JUDr. Jozef Šoltész (1909 – 1977), slovenský právnik a politik, sociálny demokrat a v neskoršom období komunista, bol aktívnym účastníkom SNP. Dr. J. Mikula charakterizoval jeho osobnosť slovami:

„Iný „povstalec“, Dr. Jozef Šoltész, vystupoval v akademických spolkoch ako sociálny demokrat, dobrý priateľ Husákov a môj. V Nitre sa odchodom Žida uvoľnilo miesto riaditeľa sladovne. Dr. Šoltész dostal pekný plat, krásnu vilu, auto a osobného šoféra. Existencia, o akej sa mu, ako študentovi na univerzite, ani nesnívalo. Ako riaditeľ sladovne počas celých piatich rokov Slovenskej republiky vyvážal slovenský slad do nemeckých pivovarov.“

Možno poukázať aj na JUDr. Jozefa Lettricha (1905 – 1969), slovenského politika a advokáta, významného podporovateľa SNP. Tento prominentný advokát mal prosperujúcu advokátsku kanceláriu v Bratislave, zastupujúcu Zväz hospodárskych družstiev. Bolo to práve v období rokov 1941 až 1944.

Ján Ursíny (1896 – 1972), slovenský evanjelický cirkevný hodnostár a agrárny politik, bol jedným z organizátorov SNP. Dr. J. Mikula uviedol:

„Janko Ursíny bol počas Dubčekovho „Pražského jara“ na návšteve Spojených štátov, a tam sa pred priateľmi zmienil, že ľudácky, ľudovo-demokratický a komunistický žalár majú sa k sebe ako raj, očistec a peklo. Bodaj by nie, keď počas „internácie“ v Ilave Janko býval so ženou u riaditeľa Krchňáka, a do cely šiel, len keď prišla kontrola zhora.“

Dr. J. Mikula zakončil svoje rozprávanie o alibizme slovenských prominentov, likvidujúcich prvú Slovenskú republiku, teda svoj vlastný štát, prostredníctvom podpory SNP, výstižnými slovami:

„Nuž takto sa žilo a spolupracovalo v Slovenskej republike. Len komunisti, z príšernej nenávisti, počas celých štyridsať rokov, toto spolužitie nazývali „klérofašistickou diktatúrou“. Bol to „jediný pravdivý výklad“ obdobia Slovenskej republiky.“

A práve tento zdeformovaný výklad, hanobiaci prvú Slovenskú republiku a zvelebujúci neustále SNP, dominuje v slovenskej spoločnosti aj v súčasnosti. Rozdiel je len v tom, že pôvodný alibizmus, slúžiaci kolaborácii s rozmáhajúcou sa komunistickou diktatúrou, bol nahradený súčasným alibizmom. Tento alibizmus slúži zavádzaniu protikresťanského globalistického spoločenského poriadku na Slovensku.

PDF (formát pre tlač)