Muhammad Ali a Michael J. Fox vypovedali pred senátnym výborom pre Parkinsonovu chorobu. Všetci by sme mali vedieť, že ivermektín je účinný nielen proti riečnej slepote, ale možno ho použiť aj proti mnohým rôznym typom rakoviny, dokonca aj proti metastázam.
Počas pandémie v roku 2020 ivermektín zachránil nespočetné množstvo životov na celom svete, a to nielen na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Významní lekári ako Dr. Pierre Corey tiež používali ivermektín na liečbu pacientov s „dlhodobými komplikáciami Covidu“ a „dlhodobými komplikáciami po očkovaní“. Niektorí ľudia užívajú ivermektín týždenne kvôli jeho ochranným alebo profylaktickým účinkom.
Vzhľadom na jeho široké spektrum účinku proti rôznym chorobám v spojení s dobrým bezpečnostným profilom, prečo nie? Ivermektín má nielen antiparazitárne vlastnosti, ale aj antivírusové, antibakteriálne a protirakovinové.
Dr. William Mackis nedávno písal o schopnosti ivermektínu stimulovať remyelinizáciu pri demyelinizačných ochoreniach, ako je skleróza multiplex. Je však už dlho známe, že ivermektín má potenciálnu účinnosť pri ochoreniach motorických neurónov, ako je amyotrofická laterálna skleróza (ALS) a Lou Gehrigova choroba. Ivermektín preukázal v boji proti ALS taký sľubný účinok, že v roku 2007 belgickí vedci podali patentovú prihlášku.
„Použitie ivermektínu a jeho derivátov na liečbu amyotrofickej laterálnej sklerózy“ (číslo publikácie: WO/2008/034202A3), ktorá opisuje „použitie ivermektínu a jeho analógov na prevenciu, inhibíciu a zlepšenie ochorení motorických neurónov, ako je amyotrofická laterálna skleróza a s ňou spojená degenerácia motorických neurónov“.
Nové dôkazy naznačujú, že ivermektín môže byť účinný nielen proti ALS, ale aj proti celému radu neurologických porúch vrátane Parkinsonizmu, ochorenia, ktoré si mnohí spájajú s injekciami mRNA.
Zo štúdie predtým publikovanej na MedRxiv.org:
Tím popredných výskumníkov z Južnej Kórey analyzoval elektronické zdravotné záznamy 4,3 milióna ľudí v Soule. Štúdia zistila, že tí, ktorí dostali injekcie mRNA, zaznamenali nasledovné:
- 68 % nárast depresie,
- 44 % nárast úzkosti a súvisiacich porúch,
- 93,4 % nárast porúch spánku,
- 138 % nárast miernej kognitívnej poruchy,
- 23 % nárast Alzheimerovej choroby.
Ivermektín vyvíja väčšinu svojich neuroprotektívnych účinkov moduláciou P2X4.
„Prostredníctvom svojho pôsobenia na receptory P2X4 má ivermektín potenciál predchádzať poruchám súvisiacim so zneužívaním alkoholu, ako aj ochoreniam motorických neurónov.“ Mimochodom, mal by som poznamenať, že ivermektín pôsobí proti účinkom alkoholu na P2X4 a má potenciál znížiť chuť na alkohol a jeho konzumáciu u ľudí s poruchami užívania návykových látok.
Ale vráťme sa k neuroprotekcii.
„Ivermektín (IVM), pozitívny modulátor P2X4R, zvyšuje motorické správanie vyvolané levodopou (L-DOPA). IVM teda zvyšuje uvoľňovanie dopamínu v striatálnom nervovom systéme zvýšením cholinergickej aktivity na dopamínových termináloch.“
Ak má ivermektín neuroprotektívny účinok a dôkazy o ňom stále pribúdajú a ľudstvo je denne bombardované rôznymi toxínmi a elektromagnetickými frekvenciami, ktoré podkopávajú náš nervový systém, možno existujú dôvody považovať ivermektín za opätovne použiteľný neuroprotektívny liek, ktorý sa oplatí používať v našich nebezpečných časoch.
Primárnym mechanizmom neuroprotektívneho účinku ivermektínu sa zdá byť stabilizácia jeho receptorov P2X4.
„Ivermektín je pozitívny alosterický modulátor P2X4, ktorý stabilizuje túto podjednotku v otvorenom stave, čo môže tiež zabrániť internalizácii P2X4.“
Prečo je stabilizácia P2X4 taká dôležitá?
Pretože nadmerná expresia P2X4 nie je len príčinou ALS a Parkinsonizmu, hrá kľúčovú úlohu pri mnohých ďalších ochoreniach, vrátane sklerózy multiplex, Alzheimerovej choroby, chronickej neuropatickej bolesti, migrény, epilepsie, porúch súvisiacich s užívaním alkoholu, depresie, bipolárnej poruchy, schizofrénie a úzkosti.
Alebo technicky povedané, táto štúdia vysvetľuje patologickú úlohu P2X4:
„V rôznych patologických stavoch, ako je trauma, ischémia, chronická bolesť, neurodegeneratívne procesy a niektoré neuropsychiatrické poruchy, sa v mikrogliách a/alebo neurónoch pozoruje novo expresia P2X4 a/alebo zvýšená hustota P2X4 na povrchu buniek, čo naznačuje možnú kľúčovú a viacnásobnú úlohu neuronálnych a mikrogliálnych receptorov P2X4 pri vývoji a/alebo udržiavaní týchto patológií. Zmeny v intracelulárnej expresii P2X4 môžu mať tiež dôležité dôsledky v patofyziologickom kontexte.“
Následná štúdia skúmajúca účinky alosterických modulátorov P2X4, ako je ivermektín, odhalila jeho potenciálnu účinnosť v neuroprotekcii.
„Celkovo sa zdá, že existujú presvedčivé dôkazy o tom, že pozitívna alosterická modulácia receptorov P2X2, P2X4 a P2X7 môže priniesť terapeutický úžitok v rôznych podmienkach. Je tiež zrejmé, že môžu existovať endogénne molekuly, najmä v centrálnom nervovom systéme, ktoré by mohli pôsobiť ako pozitívne modulátory, čím by sa zosilnili účinky fyziologických agonistov ATP (napr. neurosteroidy zamerané na P2X2 a P2X4).“
Ivermektín môže byť nielen opätovne použitým antiparazitickým, protirakovinovým a antivírusovým liekom, ale môže ponúkať aj množstvo ďalších neuroprotektívnych výhod pre ľudstvo v dobe, keď môžeme byť všetci vystavení neurotoxínom – viditeľným aj neviditeľným, ako sú napríklad elektromagnetické polia.
Justus R. Hope
Zdroj: substack
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Post Views:
78
