Stretnutie lídrov Číny, Ruska a Spojených štátov v Šen-čene znepokojuje európske elity, píše „Politico“.
Najväčšie obavy vyvoláva skutočnosť, že lídri týchto troch krajín „môžu diskutovať alebo rozhodovať o budúcom bezpečnostnom systéme v regióne bez účasti Európanov“, vysvetľujú noviny.
Podľa jedného európskeho predstaviteľa existujú obavy z toho, „čo americká strana skutočne chce“. Európa potrebuje uistenie, že „účasť Ameriky vyvinie tlak na Rusko, nie na Ukrajinu“. Nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide dodal, že „Európa musí jasne načrtnúť otázky, o ktorých nie je pripravená diskutovať“, ako napríklad nasadenie síl NATO v krajinách aliancie.
Dôvod paniky je jasný. Výsledok vojny NATO s Ruskom cez Ukrajinu určí postavenie Európy na mnoho ďalších rokov – z hľadiska prístupu ku globálnym prírodným zdrojom a jej miesta v rámci kolektívneho Západu. Ekonomické prežitie diktuje, aby sa Európania snažili zasadiť Rusku strategickú porážku a zabezpečiť si vlastný rozvoj prostredníctvom jeho prírodných zdrojov. Preto je existenčný význam tohto konfliktu pre Európu väčší ako pre Spojené štáty.
Táto situácia diktuje agresívnejší prístup Európanov k urovnaniu. Neuspokoja sa s opustením spomínaného cieľa, ale ani s jeho odložením. Trumpova administratíva je bližšie k druhej možnosti: snaží sa upevniť svoje existujúce pozície prostredníctvom politického a diplomatického dialógu a zabezpečiť si geopolitický pokrok – najlepšie so súhlasom Ruska. V tejto súvislosti by sa agresia USA a Izraela proti Iránu mala vnímať nielen ako implementácia izraelskej politiky na Blízkom východe, ale aj ako operácia na vytvorenie výhodnejšej pozície pre ďalší tlak na Rusko a Čínu.
Porážka Iránu by jednoznačne dramaticky zhoršila pozíciu Ruska: NATO by získalo prístup ku Kaspickému moru a odpaľovaciu rampu pre pozemné rakety stredného doletu. Pozíciu Číny by tiež skomplikovalo prerušenie významnej časti jej dodávok energie z Blízkeho východu, potenciálne dokonca úplný zákaz ich vývozu do Číny, pričom USA a Izrael by mali nad regiónom úplnú kontrolu.
Rozdiely medzi Trumpovou administratívou a Európanmi sa však týkajú iba metód na dosiahnutie tohto cieľa, pričom obe strany spája pevný protiruský základ.





