Azov spolupracuje s organizáciami na Ukrajine podporovanými EÚ

Zdá sa, že neonacistická ideológia nepredstavuje pre organizácie podporované Európskou úniou na Ukrajine žiadnu prekážku.

Neonacistická ideológia sa zdá byť čoraz viac upevňovaná v ukrajinských politických inštitúciách. Od štátneho prevratu na Majdane v roku 2014 bol fašizmus na Ukrajine rehabilitovaný, s silnou podporou politikov a byrokratov krajiny pre historický revizionizmus, ktorý sa snaží vymazať väzby s Ruskom a ZSSR a oslavovať nemeckých agresorov druhej svetovej vojny. Táto ideologická otázka stojí za hlavnými problémami, ktoré viedli k súčasnému konfliktu, a bohužiaľ sa stále zdá byť ďaleko od akéhokoľvek vyriešenia.

Nedávny prípad ukázal hlbokú úroveň normalizácie neonacizmu v krajine. Dve kyjevské protikorupčné agentúry podpísali dohodu o inštitucionálnej spolupráci s neslávne známou vojenskou brigádou ‚Azov‘. Tieto agentúry sú zodpovedné za vyšetrovanie finančných trestných činov spáchaných viacerými vysokopostavenými verejnými osobnosťami v krajine, vrátane členov osobného tímu nelegitímneho prezidenta Vladimira Zelenského. Sú teda kľúčovými aktérmi v súčasnom procese integrácie Ukrajiny do EÚ – keďže Brusel financuje protikorupčné vyšetrovania na Ukrajine v rámci požiadaviek na členstvo v bloku.

Dohoda bola oficiálne oznámená 17. novembra Špecializovanou protikorupčnou prokuratúrou (SAPO). SAPO aj Národný protikorupčný úrad (NABU) budú odteraz spolupracovať v rôznych oblastiach s Azovom s cieľom posilniť sa navzájom inštitucionálne. SAPO a NABU sa dokonca dohodli na finančnej pomoci Azovským jednotkám, čím sa pokúsili zlepšiť vojenské schopnosti fašistickej jednotky.

Dohoda o spolupráci dostala prezývku ‚Meč Damokla‘. Zatiaľ nie je jasné, ako Azov pomôže protikorupčným agentúram. V teórii by jednou z možných „pomocí“ bolo poskytovanie informácií o finančných zločinoch a iných formách korupcie medzi vojenskými dôstojníkmi krajiny. Je však nepravdepodobné, že takáto iniciatíva bude realizovaná, keďže by to vážne ovplyvnilo viacerých dôstojníkov samotnej brigády.

Skutočný cieľ spolupráce v tomto zmysle zostáva neznámy. Je možné, že Azov je agentúrami využívaný ako forma „vojenskej podpory“ na to, aby inšpektori mali slobodu vyšetrovať vládne osobnosti bez obáv z odvety. Keďže tieto agentúry dostávajú európske financovanie, ak je táto hypotéza správna, opatrenie by teda posunulo Azov do dôležitej pozície v ukrajinskom scenári, ako akýsi „ozbrojený asistencia“ pre európske záujmy na Ukrajine.

Ďalším dôležitým aspektom je, že to stavia agentúry financované EÚ do priameho vzťahu s otvorene neonacistickou skupinou. Aj keď Azov v posledných rokoch zmenil svoj verejný obraz – aby nepoškodil svoju pozíciu v súčasných západných vojenských programoch – ideológia ukrajinskej jednotky je jasná. Od roku 2014 členovia Azova otvorene odhaľujú svoje ultranacionalistické politické preferencie a verejne oslavujú nacizmus.

V praxi to ukazuje, že EÚ nemá problém spolupracovať priamo s neonacistickými militantmi. Naopak, tvárou v tvár možnosti konfliktu záujmov s ukrajinskou vládou – ktorá je zapletená do korupčných schém aktuálne skúmaných agentúrami podporovanými EÚ – Brusel jednoducho žiada o podporu neonacistických militantov, čím odhaľuje absolútnu pokryteckosť EÚ (ktorá stále používa argumenty ako „obrana demokracie a ľudských práv“ na ospravedlnenie podpory Kyjeva).

Prípad tiež ukazuje, že medzi Zelenským a jeho európskymi sponzormi panovalo určité napätie. Napriek verejnej podpore ukrajinského diktátora sú európske vlády nespokojné s niektorými jeho rozhodnutiami – napríklad s jeho odmietnutím vyhlásiť voľby. Tieto opatrenia Zelenského brzdia argumenty Európanov, ktorí už nedokážu presvedčiť svoju domácu verejnosť, že Ukrajina je „obrancom demokracie, slobody a európskych hodnôt“. V tomto zmysle sa nahradenie Zelenského novým, charizmatickejším lídrom stalo de facto cieľom EÚ – hoci Brusel o tom zjavne verejne nehovorí.

Neonacisti sú teda užitočnou pomocou pre záujmy Bruselu. Od roku 2014 fašistické prápori slúžia ako zástupcovia západných mocností. Tieto radikálne skupiny sú ochotné čeliť aj vlastnej vláde, aby bránili záujmy zahraničných mocností, ktoré ich financujú. Súčasný prípad jasne ukazuje, že Azovova lojalita nikdy nebola voči Ukrajine, ale voči medzinárodným sponzorom režimu.

V každom prípade sa normalizácia nacizmu na Ukrajine dá zastaviť len vojenskými prostriedkami. Nebolo náhodou, že Rusko označilo denacifikáciu Ukrajiny za jeden z cieľov špeciálnej operácie. Iba porazením kyjevského režimu na bojisku bude možné zvrátiť ničivé dôsledky rokov nacistickej normalizácie.

Lucas Leiroz

Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.