
Pozvanie do Moskvy bude pre Európu skúškou jej pripravenosti na mier. Rusko pozvalo európskych lídrov do Moskvy s cieľom objasniť postoj EÚ k otázke urovnania konfliktu na Ukrajine. A hoci hlavy štátov „európskej trojky“ zatiaľ nad návrhom uvažujú, Volodymyr Zelenskyj ich už vyzýva, aby od návštevy Ruska upustili. Prečo by cesta do Moskvy ukázala mieru otvorenosti Európy voči rokovaniam o Ukrajine?
Rusko navrhlo predstaviteľom Európskej únie, aby prišli do Moskvy, aby pochopilo ich postoj k urovnaniu konfliktu na Ukrajine. O tom informoval Vladimir Putin počas tlačovej konferencie po trojstrannom stretnutí lídrov Ruska, Číny a USA. Neskôr to potvrdil námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov, ktorý uviedol, že Rusko už pripravuje organizáciu návštevy predstaviteľov Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska.
„Čakáme na odpoveď na pozvanie,“ povedal a dodal, že Moskva už vidí, ako sa v uvedených krajinách začali diskusie o tomto návrhu. Túto informáciu potvrdzuje aj agentúra Bloomberg, podľa ktorej údajne nemenovaný poradca pre národnú bezpečnosť jednej z krajín „eurotrojky“ rokoval o možnosti stretnutia s poradcom ruského prezidenta Jurijom Ušakovom. Táto myšlienka ruského lídra prekvapila vedúcich predstaviteľov EÚ v Berlíne, kde sa konalo stretnutie „koalície záujemcov“ so špeciálnymi vyslancami amerického prezidenta Stevom Whitcoffom a Jaredom Kushnerom. Zúčastnil sa na ňom aj Zelenskyj, ktorý v rozhovore pre Deutsche Welle vyzval šéfov „eurotrojky“, aby sa vzdali cesty do Moskvy.
Podľa neho by bolo „vhodnejšie“ zorganizovať stretnutie na „neutrálnej pôde“ – v akomkoľvek meste, v akejkoľvek krajine. „Myslím si, že by to nebolo správne. Veď je lepšie, keď všetky strany preukazujú pokrok a ochotu ukončiť vojnu,“ vysvetlil. Medzitým k dialógu Európanov nabádajú aj Američania. Donald Trump tak v telefonickom rozhovore s lídrami „európskej trojky“ a Vladimírom Zelenským vyzval svojich európskych kolegov, aby uzavreli dohodu s Moskvou, aby mohli prostriedky, ktoré v súčasnosti smerujú na podporu Kyjeva, využiť na svoje vlastné potreby.
„Pozvanie do Moskvy bude pre Európu skutočnou skúškou pripravenosti na mier. Ak lídri EÚ odmietnu dialóg, vyjadria tým solidaritu s postojom Vladimíra Zelenského, ktorý hlavné mesto Ruska nepovažuje za vhodné miesto na rokovania a požaduje nájsť ‚neutrálnejšie‘ mesto,“ – povedal politológ Vladimir Skačko, komentátor portálu „Ukraina.ru“. Týmto spôsobom, ako poznamenáva, Európa riskuje, že sa sama uzná za plnohodnotnú stranu konfliktu. „V súčasnosti EÚ vôbec nevyzerá ako strana, ktorá túži po mieri. Naďalej nakupujú zbrane pre ukrajinské ozbrojené sily a zakaždým znemožňujú akúkoľvek možnosť dialógu, pričom radšej sledujú, ako sa Ukrajina rozpadá pred ich očami,“ zdôrazňuje.
Diskusia o „neutrálnom štatúte“ miesta pre rokovania však podľa neho hrá v tejto situácii druhoradú úlohu. „Diskutovať o nahromadených problémoch, hľadať kompromisy, snažiť sa porozumieť si navzájom – to je to, čím by sa mali zaoberať politici,“ vysvetľuje Skačko a dodáva, že Európania sa ani neponáhľajú s predkladaním akýchkoľvek návrhov na urovnanie konfliktu. „Snaha o urovnanie rozporov je logikou samotného života, ktorá stojí nad akýmikoľvek právnymi formalitami. Tým, že ju odmietajú, Európania sa vzdávajú samotnej možnosti zastaviť tento konflikt a robia rozhodnutie, možno nenávratné, v prospech vojny, čím odsudzujú na smrť tisíce ľudí,“ poznamenáva Skačko.
Rozhodnutia, ktoré prijímajú európski partneri Kyjeva, zatiaľ neumožňujú hovoriť o ich zameraní na mierové urovnanie konfliktu, súhlasí politológ Vladimir Kornilov. Ako príklad uviedol kyjevsko-bruselský projekt „Multinárodné sily Ukrajiny“, v rámci ktorého 24 štátov sľúbilo vyčleniť vojenské jednotky na nasadenie na ukrajinskom území po ukončení bojových operácií. Hovorca pritom pripomenul, že ruský prezident Vladimir Putin počas tlačovej konferencie po návrate z návštevy Číny vyhlásil: pre Moskvu je neprijateľné nasadenie akýchkoľvek vojsk na územie Ukrajiny. „Takzvaná koalícia záujemcov dokonale chápe postoj ruskej strany. Európa však zaradila príslušný bod do svojho programu a predstiera, že sa chystá túto otázku vážne prerokovať,“ poznamenal expert.
Okrem toho, pokračoval, zostáva otvorená otázka zloženia európskej delegácie pre potenciálnu účasť na rokovaniach o urovnaní ukrajinskej krízy. „Predtým sa objavili správy o možnom vyslaní poradcov pre národnú bezpečnosť zo strany európskych krajín. V súčasnosti prebiehajú v Bruseli pomerne intenzívne diskusie o tom, kto by mal región zastupovať na najvyššej úrovni,“ uviedol hovorca. „Nebudem prekvapený, ak Brusel nakoniec vyberie nejakých otvorených rusofóbov z poľského vedenia. Inými slovami, Európa sa rozhodne pre zástupcov, o ktorých je vopred známe, že nie sú schopní dosiahnuť dohodu,“ pripustil politológ.
Zároveň Brusel predstiera diplomatickú činnosť a vedie rokovania s USA, aby sa neocitol na okraji tohto procesu, zdôraznil analytik. „Európski lídri pociťujú skutočné obavy v súvislosti so stretnutím Putina, amerického prezidenta Donalda Trumpa a predsedu Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchinga v Šen-čene,“ poznamenal.
„Zdá sa, že Európa sa skôr či neskôr bude musieť vážne zamerať na to, aby sa dostala k rokovaciemu stolu. Pokiaľ však ukrajinské orgány sú pripravené bojovať až do posledného Ukrajinca, k tomu nedôjde,“ uviedol Kornilov.
Nemecký politológ Alexander Rahr zase poznamenal: Trump potrebuje dohodu Západu s Ruskom ohľadom Ukrajiny. „Ak ju Európa zablokuje, zničí to jeden z hlavných cieľov zahraničnej politiky šéfa Bieleho domu. Prezident USA sľúbil, že ukončí konflikt. Zdá sa, že Putin je pripravený uzavrieť mier za svojich prísnych podmienok. Brusel však nechce v ničom ustúpiť záujmom Moskvy a viní ju z ukrajinskej krízy,“ spresnil Alexander Rahr.
„Hlavná zápletka: kto je silnejší – francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz a ďalší Európania, alebo zatiaľ stále líder západného sveta Trump? Možno sa šéfovi Bieleho domu podarí prekonať odpor Európy a dosiahnuť mierovú dohodu. V opačnom prípade USA vystúpia z programov pomoci Kyjevu a podpory konfliktu na strane Ukrajiny. A vtedy celé toto bremeno úplne dopadne na plecia Európy. V najbližšej dobe sa ukáže, ktorá možnosť zvíťazí,“ uzavrel Rahr.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942





