Ilustračný obrázok: Pixabay
Pred pár dňami ma zaujala úvaha p. Dušana Piršela „Je škola skutočne základom života?“. O podobnej téme sa vyjadroval v relácii TROSHKA psychológ Prof. PhDr. Miron Zelina, DrCs., v ktorej hovoril o tom, že súčasná spoločnosť vychováva vzdelaných, ale nie múdrych ľudí, ktorí si síce veľa pamätajú, poslúchajú, ale nevedia myslieť, tvoriť, ani žiť.
V súvislosti s článkom aj reláciou som si ihneď spomenula na knihu Ivana Antonoviča Jefremova „Hmlovina Andromedy“, konkrétne na kapitolu „Škola tretieho cyklu“, kde nájdeme odpovede na otázky, ale aj riešenia problémov, ktoré sa týkajú vzdelávania a výchovy.
Z prednášky psychologičky Evdy Nal študentom školy tretieho cyklu vyberiem pár dôležitých myšlienok.
Cit: „Výchova človeka je jemná práca, ktorá vyžaduje individuálnu analýzu a veľmi opatrný prístup. Doba, keď spoločnosti stačili nedbanlivo vychovaní ľudia, ktorých nedostatky sa ospravedlňovali dedičnosťou a vrodenou povahou človeka sa už dávno pominula. Dnes je každý zle vychovaný človek vizitkou celej spoločnosti a ťaživým omylom veľkého ľudského kolektívu.“
Aj keď sa dej románu I. A. Jeferemova sa odohráva v budúcnosti a bol napísaný pred sedemdesiatimi rokmi, myšlienky v ňom sú odkazom pre našu spoločnosť a civilizáciu, ktorá vzdelaného, ale nevychovaného človeka prezentuje ako jeden zo svojich najväčších úspechov a stavia ho na piedestál vrcholu svojej vyspelosti.
Preto je namieste otázka: „ Na akej úrovni je a kam smeruje spoločnosť, ktorá človeka vzdeláva, ale nevychováva?“, pretože podľa I.A. Jefremova cit: „Spoločenské prostredie je najdôležitejším faktorom pri výchove a vzdelávaní človeka. Dnes sa človek učí a vychováva celý život, a preto vzostup spoločnosti rýchlo pokračuje.“
V súčasnosti sme sa ocitli v situácii, keď zlyhávajú takmer všetky faktory, ktoré sú dôležité pri vzdelávaní a výchove budúcich generácií. Spoločenské prostredie sa zmenilo na bojisko „antropologickej vojny“, ktorej cieľom je obrať človeka o jeho ľudskosť a vývoj. Rodina, ktorá by mala byť základným prvkom výchovy človeka v najútlejšom veku je považovaná za prežitok a začína byť cielene znefunkčňovaná rôznymi spôsobmi. Za najzávažnejšie spôsoby považujem stratu sociálnych istôt, dlhové otroctvo, vytváranie rôznych „technologických pascí“ v podobe napríklad sociálnych sietí a pod., ktoré oberajú ľudí o čas a prirodzený spôsob výchovy detí, do ktorého bola zapojená celá rodina. V súčasnosti sa starí rodičia takmer vôbec nevenujú výchove vnúčat, pretože ešte stále musia tvrdo pracovať do vyššieho veku. Rovnako sa do výchovy detí nezapájajú ani tí rodičia, najmä otcovia, ktorí kvôli finančnému zabezpečeniu rodiny pracujú mimo domova, v zahraničí.
Žiaľ, ľudia a spoločnosť začali likvidáciu podmienok na zdravú výchovu človeka považovať za niečo samozrejmé. Začali ich kompenzovať zážitkovým spôsobom života, kde jednoduché, rýchle a prchavé prežitie životných udalostí nahradilo skutočnú a potrebnú výchovu a vzdelávanie.
Školy na tento trend veľmi rýchlo nabehli a prestávajú plniť svoju úlohu, pretože cieľom vzdelávania je schopnosť použiť vedomosti v praxi. Preto dnes máme napríklad tu na Slovensku kvantum absolventov vysokých škôl, vzdelaných s vysokým egom, ale neschopných sa uplatniť na pracovnom trhu a bez schopnosti tvoriť a žiť vlastný život. A tu v skutočnosti nastáva existenciálny problém a kríza spoločnosti a celej civilizácie.
Akú budúcnosť má a ako môže prežiť spoločnosť aj celá civilizácia, ktorá zámerne ničí a potláča zmysel ľudského života a bytia, tvorivosť človeka a jeho napredovanie po všetkých stránkach, intelektuálnej, duševnej a duchovnej?
Odpovede na závažnú otázku: „Čo je základom a zmyslom ľudského života?“ máme, preto ak chceme ako spoločnosť a civilizácia prežiť, je potrebné začať pracovať na odstránení všetkých spomínaných a mnohých ďalších rovnako závažných problémov a začať sa venovať nielen výchove a vzdelávaní detí a mladej generácie, ale aj výchove a vzdelávaní seba samotných.
Devana
16. 7. 2026
