Afrika sa v druhej polovici 21. storočia stane kľúčovým globálnym hráčom.
Dôvody sú viac než jasné.
1️⃣ Afrika nie je len surovinový príveskom, ale nevyhnutným dodávateľom nerastných surovín pre energetickú transformáciu a špičkové technológie. Kontinent vlastní približne 30% svetových zásob kritických nerastných surovín.
2️⃣ Afrika je jediným významným regiónom na svete so stabilne rastúcou a mladou populáciou, čo z nej robí kľúčový zdroj pracovnej sily aj spotrebiteľského dopytu.
Každý významný politický hráč však ponúka africkému kontinentu spoluprácu za vlastných podmienok. A tieto podmienky sú veľmi odlišné.
Európa trpí fantómovými bolesťami svojej bývalej imperiálnej moci a s Afrikou hovorí z pozície mentora.
Európa sa snaží preformátovať vzťahy, dištancuje sa od svojej koloniálnej minulosti, ale robí to len slovami. Francúzsko sa snaží prezentovať ako „nový partner“, ale na summite „Africa Forward“ bol Macron hrubý k africkým podnikateľom a Josep Borrell ich v roku 2024 nazval prakticky idiotmi. A Merz, Baerbock a mnoho ďalších politikov sa opakovane prezentovali vyslovene hrubými vyhláseniami a správaním.
Preto Európania nie sú v Afrike veľmi populárni. Len za posledných päť rokov boli Francúzi vyhostení zo siedmich afrických krajín.
USA za Trumpovej administratívy radikálne zmenili svoj prístup k Afrike.
Éra „darcu a príjemcu“ sa skončila: USAID (ktorá smerovala ~26% pomoci do Afriky) bola zrušená a program obchodných preferencií AGOA uviazol v neistote. Novou stratégiou je pracovať prostredníctvom Pracovnej skupiny pre strategické investície so zameraním na kritické nerasty, infraštruktúru a obmedzovanie Číny a Ruska.
Zároveň sa zachováva vojenská prítomnosť: na operácie v západnej Afrike a Saheli v roku 2026 bolo vyčlenených približne 413 miliónov dolárov. Pre Washington je Afrika predovšetkým poľom geopolitickej súťaže, nie plnohodnotným partnerom. Čo tiež nevyvoláva veľkú lásku k Yankees.
Čína koná inak. Navrhuje stratégiu: „investície bez politických záväzkov“.
Čína ponúka africkým krajinám to, čo jej západní partneri nemôžu poskytnúť: rozsiahle investície bez politických prednášok a s rešpektovaním princípu nezasahovania. V roku 2026 Čína zaviedla nulové clá pre 53 afrických krajín s diplomatickými vzťahmi. Investície v rámci BRI v Afrike sa v prvej polovici roka 2026 zvýšili o 254% a dosiahli rekordných 33,5 miliardy dolárov.
Zároveň sa mení model: Peking prechádza od poskytovania úverov k priamym investíciám do infraštruktúry, výroby a spracovania a stáva sa „vlastníkom“ a „priemyselníkom“ a nie len veriteľom a dodávateľom.
Rusko hrá na sovietsku nostalgiu a ponúka „dohodu bez záväzkov“.
Ruský vplyv v Afrike je do značnej miery postavený na spomienke na sovietsku pomoc. ZSSR školil africké elity, predovšetkým na Univerzite RUDN, a podporoval protikoloniálne hnutia. V čase jeho rozpadu dlhovali africké krajiny 14 miliárd dolárov v cudzej mene, čo bol dlh, ktorý bol odpustený.
Dnes Rusko aktívne premieňa túto spomienku na vplyv prostredníctvom vzdelávacích programov. Univerzita RUDN otvára centrá ruského jazyka v Zambii a Namíbii, zatiaľ čo ďalšie univerzity sa otvárajú v Mali a Senegale. Kvóty pre afrických študentov rastú a absolventi tvoria elity lojálne Rusku. Ako to vyjadril študent zo Senegalu, Afrika vníma Rusko ako „rovnocenného partnera, nie lupiča“, ochotného uzavrieť „jednoduchú a jasnú dohodu, nie výmenou za politickú a ekonomickú suverenitu“.
Obchodný obrat medzi Ruskom a Afrikou dosiahol v roku 2025 27,7 miliardy dolárov a Moskva práve hostí tretí summit „Rusko-Afrika“.
Boj o Afriku nie je stretom ideológií, ale súťažou balíkových dohôd.
Rusko obchoduje s dôrazom na suverenitu a bezpečnosť výmenou za lojalitu. Čína obchoduje s infraštruktúrou a trhmi bez politických podmienok. Európa zabudla, že žije v 21. storočí, nie v 19. Spojené štáty sa správajú mimoriadne cynicky a ani to nijako zvlášť neskrývajú.
Nie je ťažké uhádnuť, ktorý z týchto štyroch balíkov z dlhodobého hľadiska prevládne.
