Čo má spoločné tanečnica Ferienčíková s veternými parkami?

Čo má spoločné tanečnica Ferienčíková s veternými parkami?

Skôr ako dostanete odpoveď na jednoduchú otázku, budete sa musieť prelúskať niekoľkými riadkami komentára, ktorý veľa napovie o prioritách štátu! 

koláž/HD | Čo má spoločné tanečnica Ferienčíková s veternými parkami?

V posledných dňoch sa veľa diskutovalo o navýšení percent výdavkov na obranu. Skutočnosť je taká, že zbrojársky priemysel na konci dňa dáva chlieb aspoň robotníkom, ktorí v týchto fabrikách muklujú. Žiaľ, svet sa už dávno v zadok obrátil a miliardy, z ktorých sme sa mohli mať ako králi, tí skutoční, nie ako jeden moderátor, ktorý nás terorizuje aj počas leta, tak tieto miliardy idú na zbrane. Snáď sa nedožijeme toho, že v nemocnici budú na raňajky namiesto rožka s džemom podávať broky…

Koľko nás stálo trasenie zadkom a prsiami?

Progresívne kruhy razia taký naratív, že alternatívne umenie by mal dotovať štát. Prvý paradox je, že reklama v alternatívnych médiách (rozumej proslovenských) im dvíha tlak do čísel, ktoré nemožno namerať.

A tak sa verejnosť dozvedela, že mimovládka s írečito slovenským názvom Body zinkasovala od štátu, resp. z eurofondov, státisíce eur. Účel? Verejnoprospešné vrtenie zadkom a trasenie prsiami Soni Ferienčíkovej, partnerky Michala Šimečku, lídra PS a syna matky, ktorá inkasovala na podobné “verejnoprospešné” činnosti. Štát a Európska únia teda dotovali záľuby, ktoré by reálne neboli konkurencieschopné. Tanečníčka, o ktorú nebol záujem, a “intelektuálka” bez finančnej gramotnosti? Ako inak než priživníctvom to nazvať?

Opachy, ktoré si na seba nezarobia!

Inteligentný čitateľ už chápe, kam smeruje odpoveď k otázke, napriek tomu dokončím… Druhé verejné prerokovanie o akceleračnom pláne k veterným parkom ma prekvapilo. Jediné, na čo sa zmohli protislovenské médiá, bolo hodiť plebsu, že účastníkmi boli členovia “dezinfoscény”. Naozaj? A neboli bludári na druhej strane?

Ak by podobnú prezentáciu, ako mali zástupcovia štátu, urobil Danny Kollár alebo ktokoľvek z proslovenských médií, všetci lovci pokladov, pardon hoaxov, by písali, že nemáme argumenty, ale využívame manipuláciu so slovami “možno, odhadom, približne” a pod. Zásadnú otázku však položil Miroslav Suja z Republiky, ktorý sa prítomných opýtal, či tam je niekto, kto chce veterné parky. Nie, bola jasná odpoveď.

A už mal zvoniť zvonec…

Veterné parky potrebujú dotáciu z jedného jediného dôvodu, ktorým je nerentabilnosť. Biznis plán je podobný vrteniu zadkom, traseniu prsiami a organizovaniu diskusií. Pokiaľ tečú štátne/európske peniaze, kšeft funguje; keď prestanú tiecť, prsia, zadok, diskusie sú nezaujímavé a vrtule sa prestanú točiť! Výsledok? Opachy na seba bez pomoci štátu nezarobia!

Že prídeme o 400 miliónov eur? Diskusia by mala skončiť pri argumente, že tohto trójskeho koňa do Plánu obnovy dala vláda Igora Matoviča. Žiaľ, vyhráva pocit, že tie milióny dostaneme a nebudeme ich musieť splácať… Že potrebujeme obnoviteľné zdroje elektriny? Nech sa páči, tisícky metrov štvorcových striech čakajú na príležitosť, ale ekológia končí pri fakte, že to by zarobili bežní ľudia, a tí sebestační byť nemôžu!

A tak prichádza odpoveď na otázku z titulku. Spoločné majú to, že bez peňazí nás všetkých by sa skrátka nevrteli!

Roman Martiška / https://www.hlavnydennik.sk/

Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.