8. júla 2026
Cirkev Politika Spoločnosť
Komentár
Do budúcnosti prežijú len tie národy, ktoré sa budú pevne pridŕžať svojich koreňov. Tí, čo sa vykorenia, zahynú doslova pod nohami cudzokrajných etník. Chápu to Američania, Rusi i Číňania. A zdá sa, že to začínajú chápať aj Slováci. Máme šancu prežiť; ale musíme sa držať svojich tradícií, ktorých ústredným kameňom sú práve sv. Cyril a Metod.
Ich územie?
Dnes je to už viac ako viditeľné. Hrozí skutočný fyzický zánik starobylých európskych národov sebabičovaných komunistickými ideológiami o tom, akými „hroznými utláčateľmi“ celej zemegule boli. Odhliadnuc od toho, že najväčšími otrokármi neboli kresťanskí Európania, ale moslimskí Osmani, že Španieli oslobodili dnešnú Latinskú Ameriku spod krvavej Aztéckej ríše, či toho, že ak sú dnes nejaké neeurópske národy kresťanské, je to vďaka Európanom; tieto ideológie už minulosť zvrátiť nemôžu – ale môžu zničiť našu budúcnosť.
Najlepšie si to možno predstaviť na príklade Veľkej Británie, ktorá sa stáva európskym laboratóriom veľkej výmeny obyvateľstva. Moslimovia, ktorí údajne utekali pred vojnou a chudobou, dnes premieňajú aj svoje nové útočisko na chudobnú enklávu zmietanú konfliktami. Lenže je tu ešte jedna vec, oveľa desivejšia. Títo cudzokrajní prišelci si začínajú uplatňovať nárok na rozsiahle územia Británie.
V rôznych videách na platforme YouTube môžeme vidieť, ako zabraňujú kresťanským misionárom vôbec vstupovať do niektorých častí Londýna, Birminghamu či Manchestru s odôvodnením, že toto je „naše (moslimské) územie“. Objavujú sa prvé filozofické podklady privlastňovania si krajiny zo strany prišelcov, ktorí sa ohradzujú, že „aj oni budovali Britániu po II. svetovej vojne“. Veľkou pomocou sú im progresívci, ktorí zas chrlia konšpirácie o tom, že aj rodní Briti sú vlastne „imigrantmi“ vo svojej vlastnej krajine a že Británia nemá „žiadne pôvodné obyvateľstvo“.
Slovami Ayaan Hirsi Aliovej, bývalej moslimky obrátenej na kresťanstvo, žijúcej v Británii:
„Islam sa nechce integrovať; islam vám chce dominovať.“
Islam spolu s progresivizmom nás chcú zničiť: najprv kultúrne, potom morálne a napokon aj fyzicky.
Konzervativizmus verzus progresivizmus
Francúzi sú na tom podobne ako Briti. Tamojší progresívci sa najprv vysmievali myšlienke o veľkej výmene obyvateľstva ako „konšpiračnej teórii“, aby o pár desaťročí neskôr tvrdili, že áno, skutočne dochádza k zmiešaniu francúzskeho európskeho obyvateľstva s neeurópskym, ale že je to vlastne super vec. O tom, že pri tejto „fúzii“ nepríde Francúzsko len o svoje genetické korene, ale aj historické a predovšetkým náboženské korene, taktne pomlčali.
Ale, koniec-koncov, podľa prezidenta Macrona Francúzsko ani nemá žiadnu vlastnú kultúru, takže kde je problém? Vykorenenie vlastnej identity je teda základným prvkom na konečné zničenie národa. Filozofickým podkladom tohto vykorenenia je pritom progresivizmus.
Konzervativizmus vníma dejiny národa ako organickú, skoro až živú vec. Na začiatku bol koreň a ten sa postupne rozrástol až do dnešného stromu. So sv. Cyrilom a Metodom sme teda prepojení skrze našu neprerušenú viac ako 1150-ročnú históriu. Takto sme súčasťou historického slovenského národa, ktorý si prešiel mnohými súženiami, no ktorý ako zázrakom prežil. To, čo sme od predkov zdedili, potom máme odovzdávať ďalej aj našim potomkom. Okrem kultúry a poznania vlastných dejín je to aj naše kresťanské náboženstvo.
To progresivizmus vníma dejiny ako sústavu blokov. Niečo sa kedysi dávno začalo a potom to skončilo. Povedzme, že začneme raným stredovekom – prvý blok. Potom prišiel neskorý stredovek – druhý blok. Potom renesancia – tretí blok a tak ďalej. Jednotlivé bloky nemajú so sebou navzájom nič spoločné, sú to uzavreté kapitoly. Strata kultúry, náboženstva, či dokonca vlastného genetického kódu tu nehrá žiadnu rolu; bolo to len „isté časové obdobie“.
Základný filozofický rozdiel je potom nasledujúci: kým konzervativizmus hovorí, že nie je jedno, kto v danej krajine žije a čomu verí, progresivizmus hovorí, že to jedno je. Inými slovami, ak Angličanov (Slovákov…) raz vystrieda cudzie etnikum, pôjde podľa progresivistických filozofov len o koniec ďalšieho z množstva blokov trvajúcich pár desiatok rokov.
Z konzervatívneho pohľadu však pôjde o vyťatie zo zeme celého vyše 1150 rokov starého stromu.
Národné slávnosti
A tu sa dostávame k Cyrilo-metodským slávnostiam, ktoré sa cez víkend konali na viacerých miestach Slovenska: v Nitre, Bojnej, Terchovej a samozrejme na Devíne pri Bratislave. Je to sviatok našich dejín, kresťanstva, ale aj jednoty. Je to sviatok našich počiatkov, sviatok toho, prečo sme tu a prečo existujeme. Je to pripomenutie si koreňa, z ktorého sa rozrástol veľký strom až po súčasnosť, nie nejaké letmé ohliadnutie sa do nejakého dávno uzavretého „časového úseku“ v 9. storočí.
Páter Pio sa údajne modlieval za spásu duše svojho umierajúceho predka, ktorý pritom umrel 100 rokov predtým. Hovorieval, že pre Boha niet minulosti ani budúcnosti, ale pre Neho je všetko prítomnosť. Boh preto mohol vypočuť aj modlitbu vyslovenú o 100 rokov neskôr. Čo ak sme aj my – z metafyzického hľadiska – podobne prepojení so sv. Cyrilom, Metodom a Veľkou Moravou? Čo ak sa ich misia na našom území vlastne ešte neskončila a trvá a bude trvať až do konca dní? Nie je správne sa k týmto svätcom obracať s prosbou o pomoc a dodanie síl?
Línie obrany
Za zmienku určite stoja aj príhovory troch najvyšších ústavných činiteľov SR na Devíne na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Prezident Peter Pellegrini pripomenul, že Veľká Morava kedysi hľadala vlastné kultúrne piliere suverenity. Zdôraznil, že ak si chce národ uchrániť svoju nezávislosť, nezaobíde sa to bez silnej vlastnej kultúry a vzdelania. V súčasnom eurohujerstve je skutočne nutné zachovať si čo najširšiu suverenitu voči Bruselu, ktorý, keby mohol, by nám tu už dávno vnútil všetky svoje progresivistické nezmysly.
Ak Slovensko prehrá boj o svoju nezávislosť voči Bruselu, slovenský národ prehrá boj o svoju existenciu. Naša nezávislosť je dnes garantom nášho prežitia.
Predseda parlamentu Richard Raši následne vyzdvihol obnovenie Vyšehradskej štvorky. Štáty strednej Európy podľa neho majú výhodu „spoločnej historickej skúsenosti“ a preto je dôležité, aby sme sa vzájomne neškriepili, ale „rozumeli sa, počúvali sa a spolupracovali“. Raši má pravdu: ďalšou líniou obrany musí byť čo najužšia spolupráca konzervatívnych pôvodných stredoeurópskych národov. Stredná Európa dokonca môže západnej pomôcť. Myslí si to aj prezident Peter Pellegrini. Hospodárske noviny uvádzajú:
„(Prezident Pellegrini) dodal, že stredná Európa môže priniesť staršej Európe to, čo dnes veľmi potrebuje – triezvosť, skúsenosť, zdravý sedliacky rozum a hlavne zmysel pre realitu.
Prejav premiéra
Avšak najsilnejší a najemotívnejší prejav mal opäť raz predseda vlády SR, Robert Fico. Jeho pozoruhodnú reč, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani veľkí štátnici histórie a ktorú predniesol bez papiera spamäti, si môžete vypočuť na tomto odkaze.
„To, že sa (v ústave) hlásime k Veľkej Morave, ako štátnemu útvaru z 9. storočia, tým jasne hovoríme, aká náročná bola naša vojna, aké náročné bolo naše zápasenie za našu štátnosť, svojbytnosť a aké hlboké historické korene tento súboj mal,“ uviedol premiér SR. Poukázal tým na to, že fakt, že Slováci ako národ existujú aj po takej dlhej dobe, nie je žiadna samozrejmosť, ale naše právo na existenciu sme museli znova a znova potvrdzovať.
Premiér Fico ďalej uviedol, že európske elity stavajú „náš spoločný dom“ na „konfrontácii a rusofóbii“ a pýtal sa, či to tak musí byť aj naďalej. Politik pokračoval:
„Prečo sme dnes svedkami takej obrovskej krízy v tom našom európskom spoločnom dome? Pretože došlo k rozpadu duchovných a hodnotových základov západnej civilizácie. Čo s tým? Môžeme sa, samozrejme, nemo prizerať, alebo prijať príslušné opatrenia.
Dovoľte mi, aby som odtiaľto vyzval celé Slovensko, aby sme sa vrátili k hodnotovému základu Slovenska; aby sme nezabudli na to, odkiaľ sme prišli, aké máme hlboké historické korene, kto sme a čo chceme.“
Premiér následne uviedol, že jeho vláda spolupracuje zo Slovenskou akadémiou vied na projekte „Vízia Slovenska do roku 2040“. Cieľom je zistiť, „aké Slovensko chceme mať“ a „ako dosiahnuť tento výsledok“. Fico uviedol, že až stovky ľudí pracujú na tomto dokumente a vyzval ďalších, aby každý, kto sa zaujíma o podobné strategické dokumenty, vyjadril svoj názor v predloženej oponentúre.
Podľa rečníka nestačí, aby dokument opisoval Slovensko „len ako“ demokratický, nezávislý či sebavedomý štát, ale osobitnú kapitolu chce venovať jeho hodnotám, pretože „ak nebudeme stáť na hodnotách, dopadneme ako náš spoločný európsky dom, ktorý sa nám hodnotovo rozkladá“. Premiér:
„Čo by sme mali najviac zakotviť v hodnotovej stati Vízie do roku 2040? Po prvé chcem zdôrazniť, že je potrebné v takomto dokumente zvýrazniť naše kresťanské tradície. Nech už dnes ľudia na Slovensku majú akékoľvek vierovyznanie, alebo nemajú žiadne vierovyznanie, je pravda, že pred 1100 rokmi to bolo práve kresťanstvo, ktoré nás zaradilo medzi kultúrne národy Európy. A bol to znovu kardinál Korec, ktorý povedal: „Kresťanstvo robilo z našich predkov ľudí“.“
Premiér pripomenul úspech schválenia pro-rodinnej a pro-kresťanskej ústavy a dodal, že aj napriek tomu „budeme musieť vynakladať veľké úsilie“, aby sme dodatky ústavy aj uchránili.
Veľkou Ficovou témou je „spájanie Východu a Západu“, hoci zvlášť zdôrazňoval našu príslušnosť k „európskemu domu“. Vníma, že tento princíp predstavujú aj sv. Cyril a Metod, ktorí predsa prišli z vtedajšej supermocnosti Východu. „Slovensko je priam geograficky nastavené, aby sme takúto zásadnú úlohu spájania Východu a Západu plnili,“ nazdáva sa predseda vlády SR.
Slovensko tiež musí mať podľa jeho názoru „neoblomnú kultúru mieru“. Premiér prisľúbil, že naša krajina pod jeho vedením nebude podporovať žiadnu vojnu a to ani finančne, ani nijako inak. „To však neznamená, že nemáme pomáhať slabým, že nemáme prejavovať solidaritu. V tom je obrovská hodnota Slovenskej republiky,“ uviedol premiér Robert Fico.
Naši svätí patróni
Môžeme si o premiérovi Robertovi Ficovi a jeho vláde myslieť čokoľvek (autor ho nikdy nevolil). Ale jedno možno povedať: ak budeme takto triezvo uvažovať ako národ, ak toto nebudú len plané slová, ale skutočná vízia, potom môže mať malé Slovensko v srdci Európy ešte skutočne veľkú historickú úlohu, ako to už raz povedal aj pápež Ján Pavol II.
Máme šancu zachrániť seba a ukázať smer aj „starej Európe“. Nepremárnime ju. Ale na to sa musíme pevne držať našich svätých patrónov, Cyrila a Metoda.
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
