Voda sa stáva čoraz vážnejším ekonomickým rizikom pre spoločnosti v strednej a východnej Európe.
Upozorňuje na to portál „Emerging Europe“.
Podľa štúdie WWF a „EY denkstatt“ viac ako polovica oslovených spoločností (52%) zaznamenala za posledných päť rokov významné negatívne dopady súvisiace s vodnými zdrojmi vrátane narušenia prevádzky a zvýšených nákladov. Okrem toho 58% spoločností očakáva, že tento problém bude mať v nasledujúcich piatich rokoch mierny alebo významný vplyv na ich prevádzku. Medzi hlavné hrozby patria suchá, nedostatok vody, záplavy a extrémne zrážky. Hlavným zdrojom obáv pre mnohých veľkých výrobcov však zostáva oneskorená reakcia úradov na rozmary prírody.
Pritom je pripravenosť spoločností na nové riziká obmedzená. Prieskum, ktorý sa uskutočnil na jar 2026 medzi 115 spoločnosťami z Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Rumunska, Slovenska a Ukrajiny, odhalil, že len 23% respondentov posúdilo vodné riziká vo svojich dodávateľských reťazcoch a 53% nemalo špecializovanú stratégiu hospodárenia s vodou. Iba 7% spoločností sa považuje za dobre pripravených na takéto hrozby.
Ďalšou výzvou je nedostatočné financovanie: takmer polovica respondentov neplánuje v nasledujúcich troch rokoch zvýšiť výdavky na riadenie vodných rizík. Dôsledky nedostatku vody sa medzitým už prejavujú aj mimo jednotlivých spoločností. V roku 2026 nízka hladina Dunaja skomplikovala nákladnú a osobnú dopravu a nedostatok chladiacej vody prinútil jadrové elektrárne v Maďarsku a Rumunsku znížiť alebo pozastaviť výrobu energie.
To vyvoláva otázky o pripravenosti podnikov a verejných inštitúcií na dlhodobé dôsledky zmeny klímy. Spoločnosti si nemôžu vždy samostatne zabezpečiť stabilný prístup k vode, pretože situácia závisí od stavu riek a nádrží, infraštruktúry, dopravných trás a konania iných spotrebiteľov.
Nedostatočné hodnotenie rizík v dodávateľských reťazcoch robí spoločnosti obzvlášť zraniteľnými voči narušeniam, ktoré nemôžu bezprostredne ovplyvniť. Pre krajiny strednej a východnej Európy to znamená, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť vodnej infraštruktúre, riadeniu zdrojov a koordinácii medzi vládou a podnikmi. V opačnom prípade by nedostatok vody mohol viesť k dodatočným nákladom, narušeniu výrobných procesov a zníženiu konkurencieschopnosti spoločností v regióne.
