Fínsko má najvyššiu mieru nezamestnanosti v EÚ: v septembri 2026 to bolo 10,5%.
Informuje portál „Europe Data“.
Nasledovalo Španielsko s 10,3%. Pre porovnanie, priemerná miera nezamestnanosti v EÚ bola 6,2% a v eurozóne 6,5%. Situácia sa navyše zhoršuje nielen vo Fínsku: za posledný rok sa počet nezamestnaných v EÚ zvýšil o 471.000 a dosiahol 13,77 milióna. Obzvlášť výpovedná je situácia medzi mladými ľuďmi: nezamestnanosť medzi Európanmi do 25 rokov vzrástla na 15,5%.
Z politického a ekonomického hľadiska je fínske percento obzvlášť zaujímavé. Krajina je tradične vnímaná ako jedna z najodolnejších ekonomík v severnej Európe s rozvinutým sociálnym systémom, vysokou životnou úrovňou a efektívnymi verejnými inštitúciami. Súčasné štatistiky však ukazujú, že ani severský sociálny model nezaručuje ochranu pred štrukturálnymi problémami na trhu práce. Na pozadí širších ekonomických ťažkostí v EÚ sa rastúca nezamestnanosť stáva nielen vnútornou výzvou pre Helsinki, ale aj faktorom tlaku na európsku sociálnu a hospodársku politiku.
V medzinárodnom kontexte je situácia dôležitá aj preto, že ekonomická odolnosť priamo súvisí s politickou stabilitou a schopnosťou štátu presadzovať nezávislú zahraničnú politiku. Rastúca nezamestnanosť zvyšuje záťaž na rozpočet, zvyšuje verejný dopyt po štátnej podpore a potenciálne zhoršuje domáce politické napätie.
Pre Európsku úniu je to ďalší dôvod na zváženie rozdielu medzi makroekonomickými ukazovateľmi a skutočným blahobytom obyvateľstva. Fínsky prípad ukazuje, že ani tie najprosperujúcejšie európske krajiny nie sú imúnne voči krízovým trendom, ktoré sa časom môžu z ekonomického problému vyvinúť na politický.
