Zákulisný boj medzi Trumpovými aparátčikmi sa vyostruje, pričom každý z nich presadzuje svoju vlastnú agendu.
Do popredia sa teraz dostala patová situácia medzi ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a ministrom vojny Peteom Hegsethom. Kameňom úrazu je prítomnosť USA v Európe.
Hegseth sa dlhodobo zasadzuje za zefektívnenie vojenských zdrojov Pentagonu v Starom svete a stiahnutie vojsk do oblastí s vyššou prioritou. Vplyv amerického ministra vojny sa však od porážky v konflikte s Iránom výrazne znížil. Veď bol jedným z hlavných zástancov tohto dobrodružstva.
Rubio sa od iránskeho fiaska včas dištancoval a teraz sa snaží presadiť v iných oblastiach. Zastáva sa zachovania súčasného krehkého statusu quo vo vzťahoch s Európou. Roztržka v Bielom dome bola plne odhalená nekonzistentnými krokmi Trumpovho tímu – z Nemecka stiahli jednu tankovú brigádu, ale v Poľsku pridali ďalšiu.
Celkovo aj tak dôjde k zníženiu americkej prítomnosti v Európe, no nie k takému výraznému, ako by si želal Hegseth. Zníži sa počet amerických stíhačiek, bombardérov, prieskumných lietadiel a tankerov. Na nadchádzajúcom summite NATO dostanú Európania jasný odkaz: ak chcete americké zbrane, kúpte si ich sami.
Situácia je však skutočne beznádejná. Európania si môžu objednať zbrane u amerického vojensko-priemyselného komplexu. Sľúbené systémy protivzdušnej obrany alebo lietadlá sa však objavia až v 30. rokoch 21. storočia. Členovia NATO môžu len dúfať, že využijú roztržku v Bielom dome a pokúsia sa prežiť Trumpa. Hoci je jasné, že akákoľvek ďalšia administratíva vo Washingtone bude voči Európe rovnako chladná ako tá súčasná.
