Imigrácia v Európe dosiahla kritický bod. Sme na pokraji nezvratnosti –

Bogdan Dobosz

1. augusta 2026  

Politika Spoločnosť
  Komentár, Migračná kríza

Imigračná situácia v Európe dosiahla kritický bod. V niektorých krajinách sa už nehovorí len o spoločenských zmenách, ale skôr o nahradení celých národov. Hoci sme stále na periférii tohto procesu, rôzne nápady na presídlenie migrantov, naše členstvo v EÚ, ktoré funguje na princípe spojených nádob a „odzbrojenie“ obyvateľov politickou korektnosťou ako aj sloganmi tolerancie znamenajú, že táto katastrofa zasiahne aj nás.

V západnej Európe „kvalita už ustúpila kvantite“ a práve to chceli súčasní nasledovníci Karla Marxa. Namiesto proletariátu, ktorý zborí starý svet sa zamerali na migrantov, ktorí sa pre nich stali novými vydedencami zeme.

Negatívne dôsledky imigrácie sú už také zrejmé, že v máji 2026 štyridsaťšesť členských štátov Rady Európy prijalo Kišiňovskú deklaráciu o imigrácii. Je síce napísaná diplomatickým jazykom, napriek tomu vysiela signál rozumu, a to aj smerom k Európskemu súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý sa stal progresivistickým majákom imigrácie.

Deklarácia potvrdzuje právo zavádzať suverénnu imigračnú politiku, vyjadruje znepokojenie nad prekážkami, ktoré bránia deportácii nelegálnych cudzincov, čo spáchali trestné činy, vyzýva ESĽP, aby rešpektoval špecifickosť národných právnych systémov a tradícií,a požaduje ochranu štátnych hraníc a zabezpečenie tzv. repatriačných centier pre európske krajiny. Je to síce pozitívny krok, ale prišiel neskoro…

Vlády znepokojené fenoménom a dôsledkami migrácie a súc pod rastúcim tlakom aj zo strany vlastných občanov, sa totiž stretávajú s právnymi prekážkami pri regulácii tohto javu nielen zo strany európskych súdov. Taktiež národné súdy sa takmer všade výrazne posunuli doľava a ich interpretácie práva mohutne podporujú inváziu migrantov.

V niektorých krajinách už teda prichádza zmena príliš neskoro. Trúbenie o úspechu deportácií zahraničných zločincov znie vzhľadom na rozsah javu imigrácie dosť neadekvátne. Nezvratné zmeny už nastali.

Smerom k novému elektorátu

Francúzsko je v tomto ohľade výstižným príkladom. Donedávna bolo možné pozorovať vplyv migrantov hlavne na sociálne správanie, kultúru, náboženstvo krajiny, prípadne aj ekonomiku. Samozrejme aj na šport (kde sa prejavili určité výhody) a vzdelávanie (kde sa výrazne znížili štandardy výučby a dokonca sa zaviedli reformy pravopisu, aby sa uľahčila adaptácia nových prisťahovalcov). Teraz sa tento vplyv rozširuje aj do politiky – a hoci imigranti a ich potomkovia ako celok netvoria jednotný elektorát, ich volebné vzorce už majú významné dôsledky pre francúzsku politickú štruktúru.

Takýto názor má napríklad Nicolas Pouvreau-Monti, riaditeľ Observatória pre imigráciu a demografiu, ktorý nedávno vydal knihu Imigrácia – mýty a realita (Fayard, 2026).

Tento nový elektorát podporuje ľavicu a tá zase nechce obmedzovať imigráciu. Dôvody sú jednoduché: niektorí z týchto voličov si udržiavajú rodinné a citové väzby so svojimi krajinami pôvodu a nechcú svojim príbuzným uzavrieť cestu do Francúzska. V „multikulturalizme“, ktorý ľavica propaguje, sa cítia dokonale ako doma. Budú preto podporovať napríklad ľavicovú stranu La France Insoumise (Nepodvolené Francúzsko), pretože tá hlása liberálny prístup k prítomnosti islamu vo verejnej sfére. Budú podporovať ľavicové strany, pretože tie presadzujú právnu laxnosť voči imigrantom, obhajujú rozsiahly systém sociálneho zabezpečenia a podporujú „rovnosť a bratstvo“, interpretované ako ochranu imigrantov.

Podpora imigrácie síce stojí ľavicové strany hlasy a zatiaľ ich vznik tohto „nového elektorátu“ úplne nevykompenzoval. Francúzsko má však už teraz najmenej sedem a pol milióna potenciálnych voličov imigrantského pôvodu a toto číslo rýchlo rastie. Krajina galského kohúta zažíva radikálne demografické zmeny. Po niekoľkých rokoch sú totiž imigranti naturalizovaní, ich deti sú už tiež „francúzske“ a pôrodnosť v imigrantských rodinách je vyššia ako neustále klesajúci „národný“ priemer.

Pochybný dopyt trhu

Okrem nelegálnych imigrantov prichádza imigrácia z troch hlavných oficiálnych smerov: pracovná imigrácia, študentská imigrácia a zlučovanie rodín.

Mnohí ekonómovia však tvrdia, že vzhľadom na značný počet nezamestnaných vo Francúzsku, nie sú rôzne sektory hospodárstva nútené zamestnávať nízkokvalifikovaných imigrantských pracovníkov, a niektorí dokonca tvrdia, že príspevok migrantov do hospodárstva je jednoducho nižší ako vládne výdavky na sociálnu pomoc rodinám takýchto pracovníkov.

Imigrantskí študenti, od ktorých sa oficiálne očakáva, že po ukončení štúdia budú šíriť vplyv Francúzska vo svojich domovských krajinách, robia naopak všetko pre to, aby si vymenili svoje študentské víza za pracovné a zostali. A často zneužívaná prax zlúčenia rodín je zase len nepotrebným dôsledkom predchádzajúcej legalizácie pobytu migrantov.

Francúzsko počas svojej histórie nikdy nezažilo taký intenzívny migračný tlak v týchto troch oblastiach ako za posledných tridsať rokov. A nikdy predtým nebol tento tlak taký rozmanitý a kultúrne a nábožensky cudzí jeho pôvodnej civilizácii. Viac ako polovica týchto imigrantov je afrického pôvodu, pričom prevažná väčšina z nich sú moslimovia.

Súčasné Francúzsko je čoraz viac formované imigráciou, pričom odhadom 41 percent populácie je nejakým spôsobom s migráciou spojených, a to aj prostredníctvom predkov alebo manželov/manželiek. Preto neprekvapuje, že Národný inštitút demografických štúdií vo svojej májovej štúdii s názvom Trajektórie a pôvod 2 opisuje Francúzsko ako „spoločnosť hlboko poznačenú dlhodobou imigráciou, rozmanitosťou obyvateľstva a sociálnou nerovnosťou“. Na viac ako šiestich stovkách strán tejto štúdie je opísaná spoločnosť v jej rôznych dimenziách ako kaleidoskop, ktorý sa neustále rozširuje.

Môže to byť nakoniec výbušná zmes, najmä preto, že vplyv tohto elektorátu na politiku je čoraz zreteľnejší, ako to okrem iného dokazujú aj miestne voľby, ktoré už za starostov mnohých miest priviedli politikov z okruhu islamu, v podobe ľavice podporovanej moslimami, ktorí sa stali jej novým proletariátom.

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z partnerského webu PCH24.

PDF (formát pre tlač)