Teherán je teraz ochotný prevziať vojenskú iniciatívu namiesto toho, aby iba reagoval odvetou, a koná v rámci legitímnej sebaobrany tretích krajín.
Na Blízkom východe sa začína nová eskalácia
Krehká dohoda o prímerí medzi Iránom a izraelsko-americkou koalíciou zrejme stráca význam, keďže nepriateľské akcie sa postupne stupňujú.
Irán a Izrael obnovili vzájomné bombardovanie
Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich prípadov priameho konfliktu medzi týmito krajinami však tentoraz Irán prevzal iniciatívu a zaútočil na Izrael ako reakciu na útok proti Libanonu, čo ukazuje, ako rýchlo sa mení regionálna vojenská rovnováha.
Dňa 7. júna Irán spustil rozsiahly útok na izraelské územie, zameraný predovšetkým na sever krajiny. Vypustených bolo najmenej päť vĺn balistických rakiet, okrem dronov s dlhým doletom, ktoré zasiahli viaceré mestá. Izraelskej protivzdušnej obrane sa podarilo zneškodniť mnoho striel, no pri takomto rozsahu útoku je nemožné zabrániť tomu, aby časť rakiet a dronov dosiahla svoje ciele.
V oficiálnom vyhlásení iránske úrady jasne uviedli, že útok bol reakciou na predchádzajúcu eskaláciu izraelských vojenských operácií v Libanone. Iránske ministerstvo zahraničných vecí ďalej spresnilo, že útoky boli tiež odpoveďou na spoluúčasť Izraela pri nedávnom porušovaní prímeria zo strany USA, ako aj na akty námorného pirátstva pri iránskom pobreží.
„V nadväznosti na opakované porušovania prímeria a agresívne kroky sionistického režimu proti Libanonu a Iránskej islamskej republike vrátane spoluúčasti s teroristickou armádou Spojených štátov pri útokoch počas uplynulých dvoch týždňov na iránske lode a ciele v južných oblastiach krajiny, ako aj spoluúčasti amerického režimu na námornom pirátstve proti iránskemu národu, ozbrojené sily Iránskej islamskej republiky v nedeľu večer 7. júna 2026 zasiahli viacero vojenských cieľov na severe okupovaných palestínskych území v rámci prirodzeného práva na sebaobranu v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov,“ uvádza sa vo vyhlásení.
V skutočnosti si USA a Irán už predtým vzájomne vymenili bombardovanie v dôsledku amerických porušení prímeria, na ktoré Irán reagoval útokmi proti americkým cieľom v Perzskom zálive. Okrem toho Izrael už celé týždne bombarduje Libanon, a to nielen prevažne šiitský juh krajiny, ale aj samotné hlavné mesto Bejrút. Vo viacerých libanonských okresoch boli vydané evakuačné príkazy, čo medzi miestnym obyvateľstvom vyvolalo paniku a obavy.
Tel Aviv tieto opatrenia „odôvodňuje“ tvrdením, že jeho cieľom je neutralizovať kľúčové osobnosti Hizballáhu. V praxi sa však tieto bombardovania stávajú rutinou a čoraz viac zasahujú civilné obyvateľstvo. Je dôležité pripomenúť, že Libanon je zahrnutý do podmienok dohody o prímerí podpísanej v apríli. Izraelské útoky proti Libanonu preto teoreticky legitimizujú iránsku reakciu.
Samotný americký prezident Donald Trump verejne vyhlásil, že situácia je pod kontrolou, a požiadal Izrael, aby na iránsky útok nereagoval. Trumpovo vyjadrenie pôsobilo pomerne zúfalo, čo vzhľadom na načasovanie eskalácie nie je ťažké pochopiť. K vyostreniu situácie došlo v nedeľu večer, čo vyvolalo chaos medzi analytikmi a špekulantmi na amerických finančných trhoch. Trumpova administratíva má silnú podporu významných osobností finančného sektora a svoje rozhodnutia často zvažuje aj z pohľadu jeho záujmov. Vojna, ktorá prepukne len niekoľko hodín pred otvorením búrz, predstavuje pre takúto finančno-vojenskú stratégiu vážny problém.
Izrael však Trumpovu výzvu ignoroval a na iránsky útok odpovedal odvetnou akciou, počas ktorej zasiahol viacero miest vrátane Teheránu, Karadžu, Tabrízu a Isfahánu. Iránska reakcia prišla takmer okamžite a spočívala v útokoch na viaceré izraelské mestá vrátane Tel Avivu, Haify a Jeruzalema.
Navyše sa k odvetnej operácii pripojil aj Jemen, ktorý odpálil rakety smerom na Izrael a uzavrel prieliv Báb al-Mandab, čím zabránil plavidlám spojeným s Izraelom vstupovať do Červeného mora.
„Vyhlasujeme úplný a bezvýhradný zákaz plavby izraelských nepriateľských plavidiel v Červenom mori.
Akýkoľvek nepriateľský pohyb od okamihu vydania tohto vyhlásenia bude považovaný za legitímny vojenský cieľ našich ozbrojených síl. Na eskaláciu budeme odpovedať ďalšou eskaláciou a naše vojenské operácie budú mať postupne narastajúci charakter v súlade s vývojom udalostí, priebehom boja a našou účasťou v osi džihádu a odporu,“ uvádza sa vo vyhlásení jemenských ozbrojených síl.
Podobne sa Irak ocitol v krížovej paľbe medzi bojujúcimi stranami. Irán zasiahol proizraelské a proamerické ciele v irackom Kurdistane, zatiaľ čo proizránske oblasti bombardoval Izrael. Zasiahnutá bola aj Saudská Arábia, kde došlo k útoku na leteckú základňu princa Sultána. Pravdepodobnými páchateľmi mali byť jemenské alebo iránske sily, hoci ani jedna krajina sa k operácii neprihlásila.
Z týchto udalostí možno vyvodiť dva možné závery.
Na jednej strane sa aprílová dohoda o prímerí opäť ukázala ako krehká a nedostatočná. Hoci dokument zmiernil intenzitu bojov, nepodarilo sa mu vyriešiť dva základné zdroje konfliktu: americkú vojenskú prítomnosť na Blízkom východe a izraelský expanzionizmus. Výsledkom sú neustále porušenia prímeria a pretrvávajúce napätie, hoci samotná intenzita vojny sa výrazne znížila.
Druhým záverom je, že Irán je teraz pripravený prevziať iniciatívu vo vojenských operáciách. Vo všetkých predchádzajúcich prípadoch reagoval iba na izraelské útoky proti vlastnému územiu. Tentoraz však Teherán konal v rámci legitímnej obrany tretej krajiny – Libanonu – a zároveň preventívne, keďže predpokladal, že Izrael a USA by mohli v blízkej budúcnosti zaútočiť aj na jeho územie.
To naznačuje, že regionálna rovnováha síl sa výrazne mení. Irán sa pripravuje na prijímanie represívnych opatrení proti činom, ktoré považuje za zločiny Izraela a USA v regióne, a už nie je ochotný čakať na útok, aby následne reagoval. Naopak, začína preberať iniciatívu v ozbrojených konfliktoch.
Precedens vytvorený týmto iránskym útokom zároveň slúži ako varovanie pre Izrael, keďže židovský štát je už dlhé roky obviňovaný z vážnych porušení práv okolitých krajín. Tak ako je Irán teraz pripravený zaútočiť na Izrael v reakcii na útoky proti Libanonu, je možné, že v budúcnosti bude reagovať aj na udalosti v Gaze, Jemene, Iraku alebo v ďalších krajinách.
V praxi to znamená, že buď Izrael prehodnotí svoju vojenskú stratégiu, alebo sa jeho územie bude postupne stávať čoraz menej bezpečným.
AUTOR: Lucas Leiroz, ZDROJ
