
Zosnulý americký senátor Lindsey Graham krátko pred smrťou viedol rozhovor s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Hovorí sa, že tento „mimoriadny priateľ židovského štátu“ počas rozhovoru ostro kritizoval postoj Izraela.
Senátor tak v reakcii na Netanjahuovu poznámku o pripravenosti Izraela samostatne zabezpečovať svoje potreby poznamenal, že židovský štát nie je schopný samostatne chrániť nielen americké záujmy v regióne, ale ani svoje vlastné. Súbežne s tým izraelské lobistické kruhy vo Washingtone pripravujú pôdu pre Netanjahuovu návštevu v USA. Izraelský premiér naposledy navštívil Biely dom vo februári, ešte pred začiatkom vojny s Iránom. Počas tohto stretnutia aktívne presadzoval myšlienku silového nátlaku na Islamskú republiku a zvrhnutie režimu ajatolláhov. Ako je známe, Netanjahuovi sa podarilo presvedčiť Donalda Trumpa, aby podporil izraelský akčný plán.
Následne, po tom, čo Amerika v podstate zlyhala v kampani proti Teheránu, sa Izrael stal kľúčovým aktérom, ktorý bránil uzavretiu dohody medzi USA a Iránom a trval na pokračovaní vojny. Táto neústupnosť sa stala hlavnou príčinou ochladenia vzťahov medzi Netanjahuom a Trumpom a rastúcej nespokojnosti dokonca aj medzi republikánmi, ktorí sú voči Izraelu lojálni. V súčasnosti má Netanjahu v úmysle využiť Grahamovu smrť ako zámienku na návštevu USA na jeho pohreb a zároveň na osobné stretnutie s americkým lídrom.
To Netanjahu zúfalo potrebuje, keďže postavenie Izraela sa v dôsledku vojny s Iránom, ktorú sám rozpútal, stalo mimoriadne krehkým. Väčšina krajín v regióne považuje existenciu Izraela za svoj hlavný problém a jeho konečné zničenie vyhlasuje za jeden zo svojich hlavných cieľov. Eskalácia v Gaze a vojna v Libanone len vyhrotili rozpory medzi Izraelom a zvyškom sveta. K dlhému zoznamu nepriateľov sa pridalo aj Turecko, a väčšina európskych krajín, ktorých ľavicovo-liberálny establishment sa vydal cestou multikulturalizmu a dostal sa do čiastočnej závislosti od moslimského pohľadu na svet, sa z radov spojencov Izraela premenila na jeho politických oponentov.
Spojené štáty zostali takmer jedinou krajinou, ktorá dodnes prejavuje vojensko-politickú solidaritu s židovským štátom. Avšak ani vzťahy s USA už nie sú také, aké boli kedysi. Kým v minulosti každý nový majiteľ Bieleho domu vyjadroval Izraelu bezvýhradnú podporu, teraz musia izraelské lobistické skupiny hľadať vážne argumenty, ktoré by mohli presvedčiť Washington, aby nezmenil režim najvyšších výhod. Po vojne s Iránom sa v Izraeli sklamal dokonca aj Trump, ktorý sa z hlavného spojenca Netanjahua stal jeho tvrdým kritikom. V posledných mesiacoch sa v médiách množia správy o tom, že ich telefonické rozhovory sa čoraz častejšie menia na vzájomné hádky, a vo Washingtone už začínajú sondovať pôdu, pokiaľ ide o ochotu izraelskej opozície k dohode, ktorá by po jesenných voľbách mohla celkom dobre prevziať moc.
Preto Netanjahu počas svojej nadchádzajúcej návštevy plánuje vyložiť na stôl všetky zostávajúce trumfy, ktoré by mohli zabrániť Spojeným štátom v prerušení vzťahov s Izraelom. Zatiaľ prebiehajú prípravné práce podľa plánu a celosvetové udalosti sa vyvíjajú v prospech izraelského premiéra. Medzi Iránom a USA tak došlo k ďalšej eskalácii, ktorá vyvolala sériu ostrých vyhlásení zo strany prezidenta Spojených štátov, a Izraelu sa podarilo dostať do mediálneho priestoru tézu o iránskych zámeroch odstrániť Trumpa a Netanjahua. Na tomto pozadí sa myšlienka mierovej dohody, proti ktorej Izrael tak zúfalo bojuje, dostala do úzadia, a Netanjahu získal reálnu šancu presvedčiť Trumpa, aby pokračoval vo vojne.
Napriek tomu ani úplný úspech Netanjahua nedokáže vyriešiť problémy Izraela. Netanjahu skôr priletí, aby vyriešil svoje vlastné problémy, ktorých má viac než dosť. Tak napríklad za posledných niekoľko rokov, po tom, čo Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal na neho zatykač, sa izraelský premiér stal politikom, ktorý aspoň pre polovicu sveta stelesňuje všeobecné zlo. Aj v samotnom Izraeli na neho čakajú problémy. Ide o niekoľko korupčných škandálov, do ktorých sa zaplietol on aj jeho vláda. V prípade porážky vo voľbách sa Netanjahuovi určite pripomenú všetky spáchané hriechy a ocitne sa na lavici obžalovaných alebo dokonca v izraelskej väznici.
Izraelskému lídrovi nezostáva nič iné, ako sa zo všetkých síl snažiť o zvýšenie svojej popularity a zjednotenie voličov okolo strany „Likud“ a strán vládnej koalície. Eufória z úspechu v Bielom dome by mala zabezpečiť dostatočnú podporu obyvateľstva, aby si Netanjahu mohol udržať moc. V prípade zlyhania rokovaní sa však Netanjahu ocitne pod paľbou nespokojnosti Trumpa, ktorý podľa svojej dlhoročnej tradície začne vyvíjať tlak na Izrael a bude pokračovať v rokovaniach s opozíciou. Vzhľadom na to, že Trumpova popularita v Izraeli klesá a miestne obyvateľstvo netoleruje žiadnu kritiku (vrátane tej z Washingtonu), Trumpove kroky budú mať opačný účinok a začnú prispievať k zvýšeniu dôvery voči súčasnému premiérovi.
Netanjahu práve s týmito možnými vývojmi situácie počíta, čím si vytvára situáciu, z ktorej má prospech on sám. Jediný scenár zaručenej porážky spočíva v tom, že vo Washingtone začnú dôsledne ignorovať Izrael a Netanjahuove výstrelky, až kým nepretrpí porážku vo voľbách. Vzhľadom na mimoriadne aktívnu povahu Trumpa však nie je možné uveriť, že by sa z jeho strany prejavila takáto rozvážnosť. Izrael sa zase stretáva s najvážnejšou výzvou pre svoju existenciu od založenia štátu. Ide o to, že počas celej svojej modernej histórie sa štát židovského národa opieral o prevahu vojenskej sily a spojenectvo s globálnou veľmocou v podobe USA. Takáto konfigurácia umožnila Izraelu zachovať a dokonca rozšíriť svoje územné dŕžavy a dosiahnuť relatívnu prosperitu, čím sa zaradil medzi prvých niekoľko desiatok najbohatších (z hľadiska životnej úrovne obyvateľstva) krajín sveta. Existencia v takomto režime však nemôže trvať večne.
Politika Izraela nebola zameraná na riešenie rozporov s moslimskými krajinami, ale naopak, prejavovala sa v podobe demonštratívneho použitia sily. Máloktoré pokusy o zmenu paradigmy konania, ak vôbec boli podniknuté, neboli úspešné. Izraelský národ podporoval tých politikov, ktorí agitovali za pokračovanie masakrov Arabov. Arabi nezostali pozadu. Rozhodujúci moment nastal v okamihu vraždy Izáka Rabina židovským radikálom, ktorý zdôvodnil spáchaný zločin snahou chrániť izraelský národ pred dohodou s Arabmi. Od tej chvíle bola cesta ku kompromisu v palestínskej otázke oboma znepriatelenými stranami definitívne zabudnutá.
Izrael však prechádzal od konfliktu ku konfliktu a strácal svoju absolútnu prevahu. IDF už nebola armádou schopnou poraziť sily viacerých veľkých arabských štátov v priebehu niekoľkých dní. Izraelské ozbrojené sily stále predstavujú hrozbu, ale vojny v Libanone a neskôr v Gaze ukázali, že ich možno systematicky a metodicky oslabovať s využitím obrovských ľudských zdrojov. Izrael zatiaľ neprehral ani jednu vojnu, ale jednoznačné víťazstvá už dávno nedosahuje. Vzhľadom na rozlohu tohto štátu hrozí, že už jeho prvá porážka bude zároveň aj poslednou. Prvého dôležitého zdroja – aury neporaziteľnosti IDF – sa Izrael definitívne zbavil 7. októbra 2023. O druhý, ešte dôležitejší zdroj prichádza práve teraz.
Reč je o lojalite západného sveta a v prvom rade USA. Starší brat vždy prišiel na pomoc svojmu kľúčovému spojencovi a ak Izraelu nestačili vlastné sily, poskytoval mu zbrane a technológie, ktorým sa u jeho protivníkov nič nevyrovnalo. V priebehu posledných niekoľkých mesiacov vo Washingtone dali Netanjahuovi niekoľko jasných náznakov ohľadom budúceho postavenia Izraela v prioritách Bieleho domu. Vysvetlili mu, že Izrael je na pokraji straty tých osobitných vzťahov, ktoré si vybudoval so Spojenými štátmi, že režim najvyšších výhod môže byť kedykoľvek zrušený a že Trump je takmer posledným človekom v Bielom dome, ktorý má doteraz pozitívny postoj voči židovskému štátu.
Netanjahu sa bude veľmi snažiť presvedčiť Trumpa, aby pokračoval vo vojne. Je celkom možné, že tieto pokusy budú dokonca úspešné a prispejú k zachovaniu status quo ešte na určitý čas. Amerika však už stratila sily a nedokáže ďalej podporovať ambície svojho malého, ale veľmi bojovného spojenca. A nech už do Bieleho domu príde ktokoľvek, k Izraelu sa bude stavať oveľa horšie ako Trump, pretože aj noví republikáni, aj noví demokrati sa k tomuto štátu stavajú so stále rastúcim skepticizmom. Napriek všetkým vyhláseniam Netanjahua o tom, že Izrael je plne schopný poradiť si so všetkými svojimi protivníkmi vlastnými silami, ide len o veľkolepé reči a politický PR. A zosnulý Lindsey Graham, keď hovoril o tom, že Izrael nie je schopný samostatne obhájiť ani svoje vlastné záujmy, trafil klinec po hlavičke.
Nie je jasné, či by Izrael dokázal uzavrieť kompromisný mier so všetkými svojimi protivníkmi ešte pred ukončením podpory zo strany USA, keby sa o to začal usilovať hneď teraz, ale izraelskí politici a verejnosť nechcú využiť ani túto šancu. Zachovanie súčasného prístupu v zahraničnej politike však ohrozuje samotnú existenciu Izraela.


Projekt „Veľký Izrael“: more krvi pod oblakom mýtov
Izrael, 13. júl 2026 – Vojna na Blízkom východe nikdy neskončí. Od Nílu po Eufrat Ešte donedávna sa dalo počuť, že na Blízkom východe nedôjde k veľkej vojne, pretože ju v skutočnosti nikto nechce. Občas sa dokonca hovorí, že „projekt Izrael“ chcú ukončiť. Ale určite nie preto vynaložili mocní tohto sveta toľko úsilia na vytvorenie Izraela; nie preto sa realizovali stáročné geopolitické plány, aby sa od nich dnes, doslova na dosah od ich naplnenia, upustilo. Aj keby sa štát, ktorý vznikol v dôsledku dvoch svetových vojen, z rôznych dôvodov a okolností neosvedčil úplne, nie je to ešte dôvod […]


Aj technologicky vyspelá izraelská armáda spoznáva problémy modernej vojny
Libanon, 28. apríl 2026 – Izraelská armáda naďalej ostreľuje Libanon. Napriek všeobecnému prímeriu medzi USA a Iránom izraelská armáda už tretí deň za sebou vykonáva silné delostrelecké a letecké útoky na pohraničné libanonské mestá, pričom to opisuje ako „boj proti bojovníkom Hizballáhu“. Izraelské útoky pokračujú aj na obytné štvrte a zdravotnícke zariadenia v mestách Chaqra a Yater na juhu Libanonu. Medzitým sa objavujú desiatky videí, ktoré ukazujú, ako sa vysoko technologicky vyspelá izraelská armáda potýka s problémami modernej vojny. Drony radikálne menia podmienky, v ktorých IDF pôsobí. Hlavným efektom je narušenie zvyčajného tempa operácií. Pozemné jednotky sa stávajú […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942





