Počas celej histórie využívali vlády psychologickú vojnu na manipuláciu verejnej mienky, na získanie politickej výhody a tvorbu ziskov. Túto taktiku si vlády západných krajín osvojili tak v boji s terorizmom, ako aj v jemu predchádzajúcom boji s komunizmom.
V oboch prípadoch sa na deformáciu vnímania hrozieb verejnosťou využíval štátom sponzorovaný terorizmus a propaganda, čo viedlo k zvýšenej vládnej kontrole nad spoločnosťou a k obrovským finančným benefitom pre korporácie.
Zdá sa, že rovnaký druh efektov vidíme aj v dôsledku pandémie COVID-19.
V tomto novom „boji proti smrti“ sú teraz evidentné mnohé črty a výsledky, ktorých sme boli svedkami v nedávnom boji proti terorizmu či skoršom boji proti komunizmu.
Je preto logické klásť si otázku, či by extrémna reakcia na COVID-19 a s ním súvisiaci vírus SARS-COV-2, nemohla byť len ďalšou psychologickou operáciou proti verejnosti.
Túto možnosť ešte viac zvýrazňuje zamyslenie sa nad faktami o ochorení a neprimeranej reakcii.
Ak sa COVID-19 kooptoval z dôvodu manipulácie verejnosti, a to preháňaním hrozby a presadzovaním exploatačných riešení, kto za ním stojí a kto z neho má prospech?
Poďme najprv posúdiť, ktoré črty a výstupy má „strašiak koronavírusu“ spoločné s „červeným strašiakom“, ktorý poháňal vnímanú hrozbu komunizmu a „strašiakom moslimizmu“, za vnímanou hrozbou terorizmu.
Tieto vnímané hrozby majú tucet spoločných charakteristík:
- Zakladajú sa na strachu a sú riadené globálne.
- Sú ich plné médiá, so sklonom vyvolávať strach.
- Manipulácia s údajmi a propaganda.
- Cenzúra opačných názorov.
- Regulácia informácií tajnou službou.
- Predchádzajú im cvičenia, napodobňujúce hrozbu.
- Séria tvrdení, ktoré sa neskôr ukážu ako klamné.
- Reakcia na ne ohrozuje demokraciu.
- Veľký nárast bohatstva a moci pre malú skupinu; zvýšenie sociálnej nerovnosti.
- Zvýšenie vládnej kontroly nad verejnosťou a obmedzenie individuálnych slobôd.
- Reakcia zabíja oveľa viac ľudí, než pôvodná hrozba.
- Dôkazy o vyfabrikovaných udalostiach (pozri nižšie).
V reakciách na pandémiu COID-19 a na „boje“ proti komunizmu a terorizmu sú však aj rozdiely. Jeden z nich je, že pri víruse prevzali vedenie agentúry na ochranu zdravia verejnosti. Hoci ústrednými postavami, hlásajúcimi hrozbu komunizmu a terorizmu boli často tí istí ľudia, zvykli byť predstaviteľmi armády, diplomacie alebo tajných služieb.
Hlavnými hercami, presadzujúcimi obmedzenia pohybu a s nimi spojené kontrolné mechanizmy, sú politickí lídri. Pokyny, podľa ktorých sa hrá, však prichádzajú od Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), agentúry Organizácie spojených národov, údajne zodpovednej za zdravie verejnosti v medzinárodnom meradle.
Ďalšími, kto riadi strašiaka koronavírusu, sú národné zdravotné agentúry, hlavne americké Centrá pre kontrolu a prevenciu ochorení (CDC), Národná zdravotná služba (NHS) Spojeného kráľovstva a na Slovensku Ministerstvo zdravotníctva či Úrad verejného zdravotníctva.
Konajú tieto úrady a agentúry výhradne v záujme verejného zdravia?
WHO (Svetová zdravotnícka organizácia)
Všeobecný dojem je, že celá táto záležitosť začala v reakcii na udalosti v Číne, ale ani to nie je jasné. Hovorí sa, napríklad, že vírus vznikol v meste Wuchan a k prvému, obmedzenému, zákazu pohybu došlo v tejto oblasti od januára do marca.
Čína potom povedala, že pred vírusom varovala WHO už v prvý januárový týždeň. Je však známe, že tajné služby USA si boli potenciálnej epidémie vedomé ešte predtým, v novembri 2019. Jeden čínsky hovorca neskôr naznačil, že vírus mohla do Wuchanu priniesť armáda USA počas armádnych hier, ktoré sa tam konali v októbri.
K prvému prípadu nariadenia zákazu pohybu pre celú krajinu kvôli koronavírusu došlo v Taliansku. Stalo sa tak 9. marca na základe rady poradcu talianskej vlády pre koronavírus Waltera Ricciardiho, ktorý povedal: „Riziká situácie sa vymykajú spod kontroly a tieto opatrenia sú nevyhnutné pre zamedzenie šírenia.“
Ricciardi, člen výboru WHO, neskôr pripustil, že Taliansko počet úmrtí na koronavírus nafúklo, keď uviedol:
„Spôsob, akým v našej krajine klasifikujeme úmrtia, je veľmi veľkorysý; v tom zmysle, že všetci ľudia, ktorí v nemocniciach zomierajú s koronavírusom, sú považovaní za mŕtvych na koronavírus.“
Mnohí si všimli nadmerný vplyv miliardára Billa Gatesa na činnosť a riadenie WHO. Od roku 2017 sa tento vplyv vníma ako znepokojujúci, pričom zástancovia zdravia sa obávajú, že:
„keďže peniaze Gatesovej nadácie pochádzajú z investícií do veľkých podnikateľských príležitostí, mohli by slúžiť ako trójsky kôň pre korporátne záujmy na podkopanie roly WHO pri stanovovaní štandardov a tvorbe zdravotných politík.“
Bývalý kolega a spoluzakladateľ Microsoftu Paul Allen nazval Gatesa bezohľadným intrigánom a s týmto hodnotením nie je osamotený.
Napriek angažovaniu sa v nákladnej „kampani okúzľovania verejnosti“, vnímajú Gatesa mnohí ako predátorského a monopolistického oportunistu, ukrývajúceho sa za falošnú fasádu filantropa. No čo sa týka strašiaka koronavírusu a Gatesom ohláseného cieľa zaočkovania celosvetovej populácie, najväčšie obavy by mali mať ľudia z toho, že usilovne pracoval na mechanizmoch kontroly pôrodnosti.
Samozrejme, žiadna jedna osoba nemôže zatiaľ riadiť celý svet, no kto myslíte, že okrem Billa Gatesa riadi WHO?
Tvárou WHO je Dr. Tedros Adhanom, generálny riaditeľ organizácie. Čo sa týka jeho etiky riadenia, spája sa s Tedrosom nepekná história. Boli proti nemu vznesené mnohé obvinenia, vrátane toho, že v minulosti zatajoval epidémie.
Poplašné zvony ohľadom Tedrosa sa rozozvučali hneď po jeho menovaní v roku 2017, keď za ambasádora dobrej vôle WHO vymenoval Roberta Mugabeho, niekdajšieho diktátora zo Zimbabwe.
Mugabeho vláde nad Zimbabwe dominovali „vražda, krviprelievanie, mučenie, prenasledovanie politických oponentov, zastrašovanie a volebné podvody veľkého rozsahu.“ Toto menovanie naznačilo, že Tedrosova predstava o dobrej vôli je prinajmenšom pochybná.
List od amerických lekárov z toho istého roku opísal, prečo sa Tedros stal známy ako „Dr. Kamufláž“.
Napísali:
„Vaše mlčanie o očividne masívnej epidémii cholery v Sudáne sa stáva každým dňom trestuhodnejšie. História tejto epidémie, ktorá bude nevyhnutne napísaná, vás určite postaví do neúprosného svetla.“
Dodali, že Tedros je „plne spoluvinný za hrozné utrpenie a umieranie, ktoré sa stále šíri vo Východnej Afrike.“
Problémy vo WHO sa však nezačali Tedrosom.
Po pandémii H1N1 v roku 2009 sa dostali na svetlo dôkazy, že WHO nebezpečenstvo preháňala a namiesto užitočných informácií šírila strach. Neskôr sme sa dozvedeli, že „Taliansko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo uzavreli s farmaceutickými spoločnosťami tajné dohody“, ktoré „zaväzovali krajiny k nákupu očkovaní len vtedy, keď WHO zvýši stupeň pandémie na úroveň 6.“
Následne WHO pristúpila k zmene svojich smerníc pre definíciu pandémie, aby ich prispôsobila týmto kontraktom, zvýšiac tým strach verejnosti, aj napriek skutočnosti, že pandémia sa nikdy nestala vážnou hrozbou.
Hoci WHO za jej prácu pri obmedzení niektorých ochorení, napríklad detskej obrny, chvália, zistilo sa tiež, že lieky a vakcíny odporúčané WHO sa „ukázali byť škodlivé a bez výrazného klinického účinku.“
Komplexný pohľad naznačuje, že WHO je skôr agentúrou korporátnych záujmov, než organizáciou angažujúcou sa v zachovaní verejného zdravia.
Nie je to prekvapujúce, keďže 80% financovania WHO pochádza z „dobrovoľných príspevkov“ súkromných darcov, ako sú farmaceutické spoločnosti a priemyselné skupiny, ktorou je aj Globálna aliancia za očkovanie a imunizáciu (GAVI) Billa Gatesa.
A keďže celosvetová reakcia na COVID-19 bola riadená a koordinovaná organizáciou, ktorá pracuje v prospech nadnárodných korporácií, ktoré na tom získavajú, vyzerá predstava, že by strašiak koronavírusu mohol byť psychologickou operáciou, celkom uveriteľná.
Americká CDC (podobné nášmu Úradu verejného zdravotníctva)
Organizácia CDC v USA je silne ovplyvňovaná korporátnymi a politickými záujmami. Jasným sa to stalo v roku 2016, keď skupina skúsených vedcov z CDC podala etickú sťažnosť proti agentúre, v ktorej to presne odôvodnili. Napísali:
„Zdá sa, že naše poslanie je ovplyvňované a utvárané vonkajšími stranami a nečistými záujmami.“
Vedci uviedli, že kvôli politickým cieľom sa v CDC „menili definície a vstupné údaje“, až do tej miery, že údaje sa Kongresu interpretovali nesprávne.
Podobne ako WHO, aj CDC sa podieľala na presadzovaní škodlivých vakcín. Jednému príkladu sa venoval 60-minútový dokumentárny film, odhaľujúci poškodenie, ku ktorému došlo v roku 1976 po podaní vakcíny proti prasacej chrípke a naliehaní CDC, že touto škodlivou vakcínou by sa mali zaočkovať všetci Američania.
Správa odhalila, že ochorenie bolo nafúknuté na základe veľmi pochybných údajov a vakcína spôsobila neurologické poškodenie.
Súčasným riaditeľom CDC je vyslúžilý lekár armády USA doktor Robert Redfield, známy tým, že v osemdesiatych rokoch viedol katastrofálnu reakciu Pentagonu na HIV-AIDS.
Ako zbožný katolík pokladal Redfield AIDS za produkt nemorálnej spoločnosti. Veľa rokov presadzoval veľmi ospevovaný liek, ktorý v testoch pohorel. Bol to debakel, ktorý v roku 1994 viedol k jeho odvolaniu.
Novinárka Laurie Garretová, venujúca sa téme verejného zdravia, poznamenala:
„Redfield je asi tou najnevhodnejšou osobou, ktorú si v súčasnosti viete predstaviť vo vedení CDC. Necháva do vedy zasahovať svoje predsudky, čo si počas pandémie nemôžete dovoliť.“
CDC je agentúra, spadajúca pod Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí USA (HHS). V roku 2017 bol za tajomníka tohto ministerstva vymenovaný Alex Azar, právnik a niekdajší vedúci pracovník farmaceutickej spoločnosti. Azar má hlboké prepojenia na farmaceutický priemysel a je o ňom známe, že sa u svojho predošlého zamestnávateľa angažoval v stanovovaní premrštených cien pre odberateľov.
Azar je tiež známy tým, že v roku 2001 viedol reakciu Ministerstva na hrozbu antraxu, prvý známy bioteroristický útok na USA. Útoky antraxom boli cielené proti členom Kongresu a médiám, reprezentujúcim nesúhlasné hlasy v celonárodnej diskusii o takzvanom Vlasteneckom zákone (Patriot Act), tvrdej legislatíve, zavedenej hneď po útokoch z 11. septembra 2001.
Hoci ako prvých na základe veľmi sporných dôkazov obvinili moslimov, nakoniec sa zistilo, že antrax použitý ako zbraň pochádzal z laboratórií armády USA.
Azar bol v roku 2018 nápomocný pri definovaní Národnej stratégie biologickej obrany, pracujúc v úzkej spolupráci s Trumpovým poradcom pre Národnú bezpečnosť Johnom Boltonom. S neokonzervativistom a členom Projektu pre nové americké storočie (PNAC) Boltonom sa spája dlhá história presadzovania autoritárskych metód a vojny.
Najviditeľnejšou osobou v USA, ktorá velí reakcii na COVID-19, je Anthony Fauci, dlhoročný riaditeľ Národného ústavu alergických a infekčných ochorení (NIAID). Podobne ako Redfield, aj Fauci je katolík a vyjadril sa, že sa stále riadi hodnotami, ktoré si osvojil vo svojom jezuitskom vzdelaní.
Po tom, ako Fauci celé týždne viedol v USA reakciu na koronavírus, sa zistilo, že NIAID financoval výskum „zvýšenia funkčnosti koronavírusov“ vo wuchanskom laboratóriu, podozrievanom z toho, že v ňom vznikol vírus SARS-COV-2.
Na otázky o tejto nevysvetliteľnej zhode náhod Fauci reagoval namiesto priamej odpovede ich strohým odmietnutím ako „konšpiračných teórií“. Veľmi podobne to robili iní, keď sa ich pýtali, či vedeli vopred o útokoch z 11. septembra.
To, či bol SARS-COV-2 vytvorený geneticky v nejakom laboratóriu, napríklad v NIAID financovanom wuchanskom laboratóriu, je téma, ktorá začala zaujímať mnohých vedcov.
Laboratórium vo Wuchane však nie je jediné miesto, kde USA podporujú podobnú prácu, keďže také laboratóriá financuje Pentagon v 25 krajinách sveta.
Nachádzajú sa na miestach ako sú Východná Európa, Stredný východ, Juhovýchodná Ázia a Afrika a tieto laboratóriá izolujú vírusy a manipulujú s nimi. Jedným z príkladov je netopierí koronavírus, z ktorého vznikol SARS-COV-2. Tento program výskumu netopierov ďalej koordinuje skupina nazývaná EcoHealth Alliance.
Manipulácia s vírusmi pre „zvýšenie ich funkčnosti“ (čiže buď zvýšenie nákazlivosti, alebo zosilnenia účinkov) v USA financovaných laboratóriách je, podobne pôvod antraxu použitého ako zbraň v laboratóriách USA, dôkaz toho, že bioterorizmus a pandémie môžu byť vyfabrikované udalosti.
Toto je ďalší spôsob, akým by sa strašiak koronavírusu mohol podobať boju proti terorizmu a boju proti komunizmu, ktoré boli poháňané vyfabrikovanými teroristickými udalosťami.
Pozoruhodné je, že Fauci financoval prácu na manipulácii koronavírusov vtedy, keď sa stal hlasom reakcie na pandémiu koronavírusu, pričom tiež úzko spolupracoval s iniciatívou GAVI Billa Gatesa. Fauci sa chválil, že NIAID a GAVI pri vakcínach spolupracujú v „priamej vzájomnej spolupráci pri stanovovaní štandardov toho, čo je potrebné“.
Ľahšie je tak vidieť, že nový model nafúknutej pandémie, vedúci k zvýšenej kontrole nad obyvateľstvom a ku globálnej vakcinácii je nielen možný, ale že by bol aj veľmi lukratívnym podnikateľským modelom.
NHS a nadnárodné korporácie
Teraz je už známe, že počiatočné projekcie úmrtí, spôsobených ochorením COVID-19, boli veľmi prehnané a za túto paniku je zodpovedná jedna vedecká štúdia.
Vedúci autor tej štúdie, Neil Fergusson z Imperial College, následne s hanbou odstúpil zo svojho postu poradcu vlády. Veľmi podobne ako vysvetlenie vlády USA pre deštrukciu budov Sverového obchodného centra, aj jeho odhady boli založené na počítačových modeloch, ktoré nesmela vidieť verejnosť.
Tak ako v USA, aj v Spojenom kráľovstve prevzali vedúcu rolu v zvládaní strašiaka koronavírusu tajné služby. Pre vedenie nového „centra biologickej bezpečnosti“ na posúdenie hrozby koronavírusu a „umožnenie rýchleho zásahu“ vybrali experta na terorizmus, ktorý sa podľa očakávaní mal stať novým šéfom MI6.
Okrem toho bola tajnej službe Spojeného kráľovstva, známej ako Štáb vládnej komunikácie (GCHQ), zverená moc nad počítačovými systémami NHS. GCHQ je známy svojím angažovaním sa v nelegálnych aktivitách, súvisiacich s mechanizmami kontroly nad obyvateľstvom, akým je napríklad masový dohľad a sledovanie ľudí.
Totalitárske výstupy sú umožené aj vďaka CIA iniciovanej spoločnosti Palantir miliardára Petra Thiela, spravujúcej databázy, využívané pri rozhodovaní o COVID-19 rovnako CDC, ako aj britskou NHS.
Aby ste si vedeli spraviť obraz, v roku 2009 Thiel povedal: „Neverím už, že sloboda a demokracia sú kompatibilné“ , čo vedie k ďalšiemu náznaku, že zdravie verejnosti a uvedomelosť nie sú pri strašiakovi koronavírusu tými hlavnými prioritami.
Údaje ohľadom pandémie COVID-19 neboli nikdy spoľahlivé. Nevhodné boli testovacie súpravy, vládne politiky nafukovali počty úmrtí (hlavne v USA a Veľkej Británii) a médiá sa zameriavali výhradne len na desivé predpovede, ktoré sa opakovane ukázali ako nepravdivé.
Nedávno sa začali ozývať vedci a predstavitelia vlád iných krajín, ako sú Rusko, Nemecko a Dánsko, že hrozba koronavírusu sa preháňa.
K výsledkom strachu z koronavírusu patria obrovské zisky pre miliardárov, finančné inštitúcie a korporácie. Legislatíva, prijímaná v reakcii na COVID-19, prospieva hlavne záujmom korporácií. Výsledkami pre všetkých ostatných sú strach, nezamestnanosť, chudoba, strata slobôd, vážne riziká pre demokraciu a smrť.
To, že je toto možné, súvisí so skutočnosťou, že vlády a národy, ktoré tieto vlády reprezentujú, už nie sú tým, čím bývali.
Vlády ako presadzovateľov verejnej politiky nahradili v mnohých ohľadoch korporácie a, podobne ako u Thielovej spoločnosti Palantir, verejný záujem nie je ich starosť. Medzitým sa väčšími a silnejšími než mnohé národné vlády stali viac ako dva tucty spoločností.
V dôsledku toho sú teraz vlády umelými fasádami pre korporácie a nimi prijímané rozhodnutia, napríklad zákaz vychádzania pre obyvateľov a prestavba ich ekonomík, sú poháňané stratégiami založenými na zisku, ľahostajnými k záujmom verejnosti.
Záver
Celkovo črty a hystéria okolo koronavírusu odrážajú črty a kroky predošlých psychologických operácií, teda boja proti terorizmu a jeho predchodcu, boja proti komunizmu.
Ľudia a agentúry, živiace strašiaka koronavírusu, sú známi svojimi predošlými neetickými konaniami, ako sú nafukovanie pandémie kvôli zavedeniu vakcín a zdá sa, že im cez zavedenie vysoko kontrolovanej spoločnosti ide o dlhodobé zisky.
Preto je možné vnímať reakciu na COVID-19, a možno aj vírus samotný, ako psychologickú operáciu, využívanú na dosiahnutie týchto cieľov.
Autor: Kevin Ryan
Preklad: badatel.net
