Vôbec ma neprekvapuje, že správa o tom, že Slovensko sa stalo členom koalície ochotných, sa ukázala ako hoax. Som presvedčený, že nešlo o nedorozumenie, ako tvrdí francúzske veľvyslanectvo, ale úmyselnú lož šírenú našimi červenými denníčkami. Napokon, čakali by ste od nich ospravedlnenie? Kdeže, iba ďalšie zavádzanie, zahmlievanie a relativizácia klamstiev. Politický orgán Progresívneho Slovenska Denník N sa z toho pokúsil vykorčuľovať vykrúcaním, že pravda je vlastne na oboch stranách, lebo z Ficovho stanoviska vraj vyplýva, že Slovensko síce nie je členom koalície ochotných na najvyššej úrovni, ale na úrovni veľvyslanca. Ale to je ďalšia lož. Byť pozorovateľom neznamená byť členom. Skrátka, Denník N to dal na poslanca Glücka: Slovensko sa nie zúčastňuje…
V poslednej dobe sa stalo pravidlom, že po každom takomto opozičnom vyhlásení netreba hneď reagovať, stačí počkať, kým sa ukáže, že všetko bolo inak. Aj keď je Robert Fico oportunista, už dávnejšie avizoval, že Slovensko sa bude zúčastňovať na zasadnutiach koalície ochotných so štatútom pozorovateľa na úrovni veľvyslanca. Je Ivan Korčok amatér, keď sa tvári, že tomu nerozumie alebo demagóg, ktorý aj počas uhorkovej sezóny musí zneužívať každú príležitosť na zádrapku?
Táto téma ma teda vôbec netrápi. Oveľa viac ma znepokojuje čoraz agresívnejší slovník opozície, ktorý už ďaleko prekračuje všetky štandardné metódy politického boja. Včera si na svojej facebookovej stránke robilo Progresívne Slovensko anketu s touto otázkou: „Je Fico ruský kolaborant?“ Viete si predstaviť tú hystériu v opozičnom tábore (do ktorého zahŕňam aj médiá hlavného prúdu), keby si vládne strany urobili anketu: „Je Michal Šimečka americký kolaborant?“ alebo „Je Beáta Jurík ukrajinská kolaborantka?“ – prípadne – „Je Tomáš Valášek agentom CIA?“
Prosím vás pekne, čo sú toto za spôsoby?!? Chcú progresívci spolu s Naďovými extrémistami vyvolať na Slovensku občiansku vojnu? Lebo takéto šialené rozoštvávanie k ničomu inému nevedie. Už aj matadori slovenskej politiky ako je Mikuláš Dzurinda či Béla Bugár upozorňujú, že súčasná opozícia nemá žiadnu koncepciu a na bezhlavej kritike „lebo Fico“ sa voľby vyhrať nedajú, resp. – možno dajú, ale vzápätí nebudú vedieť, čo urobiť s mocou. Taký Ivan Mikloš, ale aj Brigita Schmögnerová sa odborne pripravovali na prevzatie vlády niekoľko rokov. Títo neboráci ešte len „plánujú“ o tom hovoriť…
Dzurinda upozornil, že nikdy nevolal po tom, aby niekoho strčili do basy. Dokonca aj bývalý policajný prezident Štefan Hamran (dnes SaS) už má toho plné zuby a podráždene odkazuje svojim kolegom, že o tom, či niekto pôjde do basy, rozhodujú v právnom štáte orgány činné v trestnom konaní, nie politici. Progresívci však namiesto toho, aby krotili extrémistické nápady svojich mimoparlamentných kolegov, sa im nielenže prispôsobujú, ale snažia sa byť ešte tvrdší. Opakujem: progresívci dnes nie sú lídrom opozície, sú vo vleku extrémistickej politiky DS.
Viete, že v poslednom čase už nesledujem debaty politikov. Z obsahovej stránky nič podnetné neprinášajú a pozerať sa na zmyslov zbavené vrieskajúce indivíduá (zachytil som, že podpredseda NR SR Martin Dubéci už má problém nielen so sebaovládaním, ale aj s motorikou svojich prstov) naozaj nepatrí medzi moje koníčky. To už dávno nie sú politické diskusie, to je hašterenie na úrovni klbčenia psa a mačky vrátane tých divných zvukov, čo patria k tomu. Ale skúsme sa na to pozrieť inak.
Vždy, keď niečo také vidím, kladiem si otázku: majú títo ľudia deti? Väčšina z nich áno, najmä politici z PS sú mladí ľudia s malými deťmi. To im neprekáža, keď ich takto vidia? Lebo výchova detí nie je o naštylizovaných obrázkoch harmonickej rodiny, to je presne o tom, čo od vás počujú, ako sa správate na verejnosti, aké vzory im predkladáte. A keď vidia toto… preboha. Niektorým z nich to ani nedôjde, veď sme videli nejedného opozičného politika, ktorý si zobral svoje potomstvo dokonca na tribúnu, aby dotyčný syn povedal, aký je na svojho ziapajúceho a nadávajúceho otca hrdý…
Potom už len jediná otázka: takto sa rozprávate aj doma? Je toto, čo vidíme medzi politikmi, odrazom bežných vzťahov u nás? Ak áno, potom sa nečudujme, ako Slovensko vyzerá. Ale ak nie, nemáme najmenší dôvod, aby sme tomuto cirkusu prikladali väčšiu váhu ako tomu povestnému klbčeniu túlavých psov. Hašterenie nie je diskusia.
Eduard Chmelár
The post KAM TO CHCETE DOTIAHNUŤ? K OBČIANSKEJ VOJNE? first appeared on NIE Progresívne.
