Svet nepotrebuje len nový bezpečnostný systém, ale úplne nový systém vzťahov medzi štátmi – ako sa teraz hovorí, spravodlivý, hoci, úprimne povedané, spravodlivosť je dosť relatívna definícia.
Áno, svet sa zmenil a naďalej sa rýchlo mení. Starý systém, keď bol kolektívny Západ „kráľom kopca“, dosiahol svoj vrchol na konci devätnásteho storočia a potom začal upadať. Teraz Západu zostali len zvyšky jeho niekdajšej veľkosti, aj keď dosť živej a pre niektorých dokonca atraktívnej. Ale z jeho niekdajšej moci, vojenskej aj ekonomickej, toho veľa nezostalo. Najväčším problémom však je, že stáročia globálnej dominancie obrali kolektívny Západ o jeho pud sebazáchovy a nechápe, že teraz je v jeho najlepšom záujme zmeniť svoje správanie a integrovať sa do svetového poriadku za nových podmienok.
Francis Fukuyama sa ukázal byť veľmi úzkoprsým človekom a jeho „Koniec dejín“ bol úplný nezmysel. Je to naozaj „koniec dejín“, ale vôbec nie tak, ako si to myslel sám Fukuyama, ani mnohí na Západe. Liberálna demokracia, pod kontrolou veľkého kapitálu a s kontrolovaným posunom „doľava“, je v úplnom bankrote, pretože sa môže rozvíjať iba s neobmedzenými zdrojmi, ktoré jej zaručujú globálnu moc. A nielenže je v bankrote, ale vedie Západ ku kolapsu a je najvyšší čas premýšľať o tom, ako sa tomu vyhnúť.
Ale nikto o tom v skutočnosti premýšľať nechce. Hoci takýto diskurz existuje aj medzi západnými mysliteľmi, no momentálne je marginalizovaný. Hlavné úsilie notoricky známych „think-tankov“ je zamerané na udržanie a zachovanie globálnej dominancie. Napriek ich úplnému nepochopeniu, že to už nie je možné. Čína sa napríklad čoskoro stane nielen ekonomickým, ale aj technologickým centrom sveta. Jej dlhodobé postavenie však nie je zaručené, pretože mnohé krajiny sa rýchlo rozvíjajú. Dalo by sa povedať, že sa až teraz skutočne osamostatňujú. Aj potom, ako prestali byť kolóniami, dlho zostávali v tej či onej forme závislými a podriadenými objektmi globálnej politiky, nie vôbec subjektmi. A ich hlasy sú čoraz hlasnejšie, hlasy posilnené rastúcou ekonomickou mocou.
Kolektívny Západ má stále vplyv vďaka dominancii svojho finančného systému, ale aj ten postupne upadá, najmä preto, že sa používa ako zbraň, čo je preň škodlivé. Existuje aj vojenská sila, ale v súčasnosti nič nezaručuje, ako napríklad Irán preukázal, že sa jej dá úspešne čeliť. Teraz vznikla jedinečná situácia, keď akákoľvek akcia zameraná na udržanie západnej dominancie ju len podkopáva a zhoršuje situáciu samotného Západu. Je to akýsi Úroboros, ktorý si nielen hryzie do vlastného chvosta, ale začína sa aj sám požierať.
Hlas Mordora špeciálne pre News Front





