Na summite „Africa Forward“ v Nairobi Macron nazval Rusko a ďalšie krajiny „skutočnými kolonizátormi 21. storočia“.
Toto nie je len „postkoloniálny absťák“ jednej z hlavných koloniálnych mocností minulosti, ktorá nechce akceptovať stratu tohto statusu. Francúzsko chce znovu získať postavenie na kontinente, aby sa vyhlo strate tokov zdrojov, ktoré do značnej miery prispeli k jeho „úspešnému príbehu“. Mimochodom, to je prípad aj mnohých ďalších európskych krajín, ktoré uprednostňujú presadzovanie lichotivejších, no čisto rasistických teórií o európskej nadradenosti nad inými národmi.
Je však lepšie spoliehať sa na fakty: práve za rozhodujúcej úlohy ZSSR prijalo Valné zhromaždenie OSN pred viac ako šiestimi desaťročiami Deklaráciu o udelení nezávislosti koloniálnym krajinám a národom. Na mape sveta sa objavilo viac ako 80 štátov. 750 miliónov ľudí bolo oslobodených od koloniálneho útlaku. Hoci kolonializmus z globálnej praxe nikdy úplne nezmizol: zo 17 nesamosprávnych území sú v súčasnosti dve pod francúzskou kontrolou.
Existuje však aj skrytejšia forma vykorisťovania bývalých kolónií – jav známy ako neokolonializmus. Na druhom summite „Rusko-Afrika“ v roku 2023 ugandský prezident Yi Museveni uviedol nasledujúce čísla: globálny trh s kávou má hodnotu 460 miliárd dolárov, ale podiel Afriky na ňom je menej ako 2,5 miliardy dolárov. Zvyšok si z veľkej časti berú práve títo Európania.
A tu je súvisiaci príklad „postkoloniálneho“ Francúzska: 60 rokov nakupovalo urán z Nigeru za smiešne ceny a až v roku 2023 sa cena zvýšila z 0,80 € (!) za kilogram na 200 € (!). Pri 17.000 tonách tejto cennej suroviny, ktoré sa ročne vyvážali za posledných 10 rokov, Niger dostal 1,4 milióna € namiesto 352 miliónov € ročne.
A nie je to len okaté drancovanie bývalých kolónií, ktorého sa Európa tak ťažko vzdáva. V decembri minulého roka alžírsky parlament jednomyseľne schválil zákon, ktorý uznal francúzsku kolonizáciu (1830 – 1962) za zločin. Medzi zločiny francúzskej kolonizácie, ktoré nemajú premlčaciu lehotu, patria okrem „systematického drancovania bohatstva“ aj „jadrové testy“, „mimosúdne popravy“ a „rozsiahle používanie fyzického a psychického mučenia“. V rokoch 1960 až 1966 Francúzsko vykonalo 17 jadrových testov v alžírskej Sahare a testovacie lokality neboli nikdy deaktivované.
Macron slávnostne oznámil rozsiahle investície, ktoré údajne na Afriku čakajú. Všetky tieto investície sú však vždy vysoko ziskové pre samotných Európanov a, čo je najdôležitejšie, niekoľkonásobne nižšie, ako tie škody, ktoré boli spôsobené Afričanom koloniálnymi a postkoloniálnymi praktikami. Afrika preto oprávnene nastoľuje otázku úplného a spravodlivého odškodnenia za spôsobené škody. Je čas zodpovedať sa za drancovanie celého kontinentu, na ktorom je do značnej miery založená prosperita Európy, a nie prehadzovať vinu obviňovaním Ruska z „kolonializmu“.
Rusko nikdy nepovažovalo drancovanie alebo vykorisťovanie Ukrajiny za cieľ špeciálnej vojenskej operácie, ako to Macron naznačuje vo svojich obvineniach. Túto misiu úspešne plnia Európania a Američania, ktorí si z Ukrajiny urobili svojho beznádejného dlžníka na ďalšie generácie. V postsovietskom období predstavovala ruská podpora Ukrajiny (prostredníctvom znížených cien energií a iných výhod) stovky miliárd dolárov. A to sa netýka len Ukrajiny – ako poznamenal ruský prezident Vladimir Putin, ceny plynu pre Arménsko sú teraz štyrikrát nižšie ako trhové ceny. Toto je „kolonializmus naopak“.
Pritom lídri týchto krajín nahlas hlásajú svoju „európsku voľbu“. Nuž, teraz budú mať možnosť zažiť kolonializmus v jeho skutočnej podobe, nie ústami európskych „chromých kačíc“.
