- Americká ústava podporuje katolicizmus, čo posilňuje jeho prítomnosť v krajine.
- Konzervatívny charakter amerického projektu je v súlade s katolíckymi hodnotami.
- Katolíci majú významný vplyv na americkú politiku a vládu.
- Generačné oživenie viery naznačuje Božiu prozreteľnosť v súčasnosti.
Komentátor Michael Knowles nedávno vyhlásil, že hoci Amerika nevznikla ako katolícka krajina, jej ústava a pôvodne konzervatívny charakter v skutočnosti podporujú katolicizmus.
Na sobotnom zhromaždení „Zeale for America 250“ organizovanom CatholicVote v meste La Crosse vo Wisconsine moderátor portálu Daily Wire vyvrátil názor, že človek nemôže byť skutočne Američan a zároveň skutočne katolík. Knowles tvrdil, že pravda je práve opačná: Jadro krajiny, jej ústava, „bolo navrhnuté tak, aby podporovalo katolicizmus,“ povedal.
Poznamenal, že hoci historik Arthur Schlesinger nazval antikatolicizmus „najhlbšou predpojatosťou v histórii amerického národa“, americká vláda je dnes „neprimerane riadená katolíkmi“.
Knowles zdôraznil, že si nerobí žiadne ilúzie o povahe založenia tejto krajiny. S odvolaním sa na svojich vlastných predkov, ktorí bojovali v americkej revolúcii, povedal: „Som si istý, že sa obracajú v hroboch, keď ich pápežský potomok prehovára na zhromaždení ‚makrelových lovcov‘ pri príležitosti narodenín nášho národa,“ pričom použil zastaraný americký hanlivý výraz pre katolíka.
„Amerika je dnes oveľa viac katolícka, než bola v rokoch 1607, 1620 alebo 1776, čo rozhodne nie je historickou normou,“ poznamenal Knowles. Uznáva, že niektorí z otcov zakladateľov, ako napríklad John a Sam Adams, „boli otvorene a extrémne protikatolícki“. Iní, ako George Washington a Ben Franklin, „boli voči katolicizmu oveľa otvorenejší a niekedy ho dokonca podporovali,“ povedal. „Ale otcovia zakladatelia nepodnikali púť do Chartres,“ dodal.
Aby sme odpovedali na otázku: „Aký druh revolúcie robí národ viac katolíckym?“ Knowles začal konštatovaním, v súlade s anglo-írskym filozofom a štátnikom Edmundom Burkeom, že americký projekt nebol revolučný v typickom zmysle slova.
„Americkí kolonisti sa nesnažili zvrhnúť, ale zachovať svoje tradície, kultúru a práva ako Angličania,“ povedal Knowles. Preto, „podstatne konzervatívny charakter ich politického projektu im poskytol spoločnú vec s katolíkmi,“ argumentoval.
Ako vysvetlila katolícka spisovateľka Evelyn Waughová: „Úloha Cirkvi v každej dobe bola konzervatívna: odovzdať v nezmenenej a neznečistenej podobe vieru zdedenú od predchodcov.“
„V procese zachovávania a odovzdávania viery a správania zdedených od našich predchodcov sa zakladatelia nemohli nevyhnúť stretnutiu s pravdami katolíckej viery a ich zachovaniu,“ pokračoval Knowles.
Je to čiastočne preto, že napríklad myšlienky slobody a prirodzených práv sa v konečnom dôsledku dajú vysledovať až ku katolíkom, povedal. „Thomas Jefferson pripisoval svoje názory na slobodu a prirodzené práva Algernonovi Sydneyovi, radikálnemu protestantovi, ktorý však svoje názory prevzal od jezuitov Roberta Belleramina a Francisca Suareza, ktorých vlastné názory formoval sv. Tomáš,“ povedal Knowles.
„Existuje dôvod, prečo konzervatívne hnutie v Amerike bolo tak neprimerane vedené a ovplyvňované katolíkmi,“ pokračoval a uviedol mená ako Bill Buckley, Phyllis Schlafly a otec Richard Neuhaus, ktorý konvertoval z luteranizmu na katolicizmus.
„Čím je človek konzervatívnejší, tým intenzívnejšie pociťuje príťažlivú silu Ríma,“ povedal Knowles. „To je historický dôvod pre prekvapujúci katolicizmus v Amerike.“
Ďalším dôvodom je, že „americká ústava, ako jediná v modernej dobe, bola navrhnutá tak, aby podporovala katolicizmus,“ argumentoval, vedomý si toho, že toto tvrdenie môže znieť „nehorázne“.
Najskôr poukázal na názor politického filozofa Alexisa de Tocquevilla, že katolíci sú „najrepublikánskejšou a najdemokratickejšou triedou občanov, aká existuje.“x201D;
Možno je to preto, že koncepcia americkej vlády je v súlade s ideálom opísaným svätým Tomášom Akvinským, poukázal Knowles. V diele Summa Theologica Akvinský „opísal najlepšiu vládu ako zmiešaný režim, ‚čiastočne kráľovstvo, keďže na čele všetkých stojí jeden; čiastočne aristokraciu, nakoľko je na vedúcich pozíciách určitý počet osôb; a čiastočne demokraciu, to znamená vláda ľudu v tom zmysle, že vládcovia môžu byť volení z radov ľudu a ľud má právo si svojich vládcov voliť.“
„Takáto, ako poznamenal sv. Tomáš, bola forma vlády ustanovená božským zákonom,“ povedal Knowles. „To je práve ústava vlády Spojených štátov, stelesnená v ‚kráľovskej výkonnej moci, aristokratickom senáte a súdnictve (a) demokratickej snemovni reprezentantov‘,“ poznamenal.
“„Celý tento rámec vykazuje pozoruhodnú podobnosť s ideálnym režimom sv. Tomáša,“ pokračoval Knowles. „Naozaj, nenapadá ma žiadna podobnejšia paralela medzi dnešnými vládami sveta. Možno práve preto Orestes Bronson poznamenal, že ‚katolíci sú vďaka svojmu náboženstvu lepšie pripravení pochopiť skutočný charakter americkej ústavy než akákoľvek iná skupina Američanov.‘“
Knowles sa vrátil do súčasnosti, keď katolíci tvoria niečo málo nad 20 % obyvateľstva USA, ale pozoruhodne predstavujú 28 % členov Kongresu, 38 % guvernérov a aspoň dve tretiny členov Najvyššieho súdu.
„Je lákavé nariekať nad našimi politickými problémami. Želať si, aby sme sa narodili v inej dobe. To je niečo, čo konzervatívci radi robia. Všetci si myslíme, že sme sa narodili v nesprávnej dobe,“ povedal Knowles.
„Ide o to, že sme sa nemali narodiť v inej dobe, na inom mieste… Boh nás stvoril pre túto dobu a pre toto miesto. Naši predkovia čelili oveľa väčším prekážkam ako my. A je to nemenej jasný znak Božej prozreteľnosti ako vidieť Squanta, ako vychádza z lesa a hovorí kráľovskou angličtinou – Nie je to o nič menším znamením Božej prozreteľnosti, že dnes vidíme generačné oživenie viery v našej krajine, ktoré sa zhoduje s príchodom prvého amerického pápeža, keď završujeme prvú štvrtinu tisícročia našej histórie a robíme, čo je v našich silách, aby sme spolupracovali s Božoumilosť, aby sme nasledujúce štvrťtisícročie urobili ešte veľkolepejším.“
„Neexistuje čas ani miesto, kde by som radšej žil. Nie je žiadna vec, za ktorú by som radšej bojoval.“
