Kým je pozornosť svetovej verejnosti a médií obrátená na Blízky východ, Ukrajina už neskrývane sťahuje k frontovej línii ťažkú techniku a zvyšuje sa počet a intenzita obstrelov miest na frontovej línii. Starosta prifrontového Kujbyševského obvodu Donecka Ivan Prichoďko v interview pre portál Ukraina.ru rozpráva o obnovených obstreloch obytných štvrtí v meste:
- Ivan Sergejevič, pred pár dňami ste zverejnili video, v ktorom hovoríte, že váš obvod už 18 dní nemôže spokojne spať. Povedzte nám, čo sa u Vás deje. Veď doteraz bolo niekoľko mesiacov viac-menej ticho a mier.
- Včera bol dvadsiaty, a dnes už 21. deň, keď sa na línii stretu bojuje a ukrajinská armáda používa mínomety – nejaké kalibru 120 mm, ale hlavne 82 mm. Šiesty deň za sebou na pozície v oblasti Pesky vychádza ukrajinský tank. Ostreľuje naše pozície. Takže na línii stretu je teraz veľmi nepokojne. Vzhľadom na to, že sa k nám, do Kujbyševského obvodu, teraz vrátilo veľmi veľa obyvateľov, ak zrátame Prvé námestie, Oktjabrskyj, Zastancionnyj a iné miesta, žije tam už okolo 8 tisíc ľudí. To je už veľmi veľa. V období najväčších obstrelov (december-január) v štvrti Oktjabrskyj nežilo viac ako 150-200 ľudí, teraz ich je tam už takmer 8000. Funguje škola č. 71 na Prvom námestí. Navštevuje ju 220 detí. Je to približne 3 km na naše predné posty. V pondelok uvidíme: ak obstrely budú pokračovať, deti bude treba presunúť.
- Čo znamená presunúť? Do inej štvrte?
- Ak rodičia odídu, prevezieme ich do inej štvrte. Uvidíme. Alebo ich budeme odvážať, alebo ich presťahujeme spolu s rodičmi do ubytovní, ak budú rodičia chcieť. Pred tromi dňami napríklad poškodili vodovod na Námestie. Chceli sme ho prezrieť, ale strieľal po nás snajper. Ďakujeme chlapcom z brigády „Vostok“, ktorí nás sprevádzali, a ktorí nás dostali spod obstrelu kontraútokom.
- Koľko je obetí za tých 20 dní?
- Máme 5 ranených civilistov. Aké straty majú vojaci, neviem.
- Aké sú zranenia?
- Od delostreleckých črepín.
- Od 120 mm mínometu?
- Jedno ranenie je od 120 mm mínometu a štyri od 82 mm. Stalo sa to na Veselom, na kraji štvrte Oktjabrskyj. Dnes zaletel tankový náboj na Ul. Maršala Žukova. Ale tam našťastie prakticky nikoho niet. Na obývanú oblasť našťastie zatiaľ nestrieľajú. Teda, presnejšie, streľajú, ale priame zásahy nie sú.
- Títo ľudia boli ranení na ulici alebo vo svojich domoch?
- Boli tam dva či tri zásahy do opustených domov. Na Československej ulici. Tá sa nachádza bližšie k Spartaku. Ranení boli ľudia, ktorí boli na ulici.
- Predstavitelia OBSE k vám neprišli?
- Prichádzajú celý čas. Už som prízvukoval, že predstavitelia OBSE sú tiež všelijakí. Keď príde od nich niekto zo „slovanskej brigády“ – Srbi a Rusi – píšu pravdu, to, čo vidia. Druhá otázka je, ako podávajú svoje správy. „Slovania“ podávajú viac konkrétne správy. S jasnou definíciou. Ale keď prídu Nemci, Francúzi, Angličania, napíšu svoje správy tak, že ani nepochopíš, z ktorej strany sa strieľalo. Takže OBSE a OBSE nie je vždy to isté.
- Ako si to, ako jeden z hláv Donecka, vysvetľujete? Prečo sa už 20 dní strieľa? S čím je to spojené?
- Ukrajinská moc nekoná samostatne. Konajú na príkazy Washingtonu, to je jasné. Vec je jednoduchá. Teraz je na rade ukrajinská strana: Alebo musia vyhlásiť u nás voľby a zmeniť Ústavu smerom k decentralizácii a osobitného štatútu pre Doneck a Luhansk, vyhlásiť všeobecnú amnestiu. My sme súhlasili so všetkým, čo sa od nás žiadalo, a predložili sme návrhy. Alebo musia bojovať, aby zničili minský proces. Nedávno vystupoval jeden ukrajinský politik: vraj, aká amnestia pre nich. Amnestiu, podľa jeho slov, môže dostať akurát učiteľka, ktorá tu ostala… Chápete, pre nich sú zločinci a teroristi už aj učitelia, ktorí učia deti. Pozerám na piatkový teroristický útok v Paríži – veľmi súcitím s Parížanmi, ale nechápem, prečo celý svet nemá taký súcit, ako s Francúzmi, aj s obeťami medzi civilným obyvateľstvom v Sýrii, Libanone, Rusku (myslím na katastrofu lietadla nad Sinajom). Chápem, čo je terorizmus, kto sú teroristi, ale nemôžem pochopiť, prečo mňa a mojich kolegov nazývajú teroristami, vatnikmi, orkami, veď my sa celý čas nachádzame na svojom území, my sme nič neodpálili, nikam nechodíme opásaní výbušninami. Prečo sme teda teroristi? U nás, v DĽR, sú všetky príznaky štátnosti: máme parlament, ústavu, máme zákony, hlavu republiky, zákonne zvolenú na legitímnych voľbách. Akurát čo uplynul rok, odkedy je na poste prezidenta Alexander Vladimirovič Zacharčenko. Bol to preňho veľmi ťažký a krvavý rok. Musel podporiť ekonomiku, zabezpečiť životy našich obyvateľov. Je to naša vec – či máme voliť hlavu štátu alebo nie. Máme tu 4,5 milióna obyvateľstva. Preto mi je ťažké pochopiť, prečo nás volajú teroristi. Prečo je moja žena teroristka? Alebo moje deti? Nikto z nás nedostal odpoveď ani od Ukrajiny, ani od Západu.
http://ukraina.ru/interview/20151116/1014841172.html
