Peru: Lizardo Estrada, biskup, ktorý sa zúčastnil na „obete Pachamame“, sa ujíma úradu arcibiskupa Cusca a pripravuje sa na pápežskú návštevu

5. novembra 2026

Cirkev
Cirkevná kríza, Progresivizmus, Synodalita

Lizardo Estrada Herrera, augustiniánsky rehoľník a doterajší arcibiskup koadjútor Cusca, sa teraz ujíma vedenia tejto peruánskej arcidiecézy po smrti Richarda Daniela Alarcóna Urrutiu, ktorý zomrel 30. októbra vo veku 74 rokov. Estrada, ktorý je zároveň generálnym sekretárom Latinskoamerickej a karibskej biskupskej rady (CELAM), hovoril o nástupe do úradu v rozhovore pre Vatican News, zverejnenom 3. novembra, teda len niekoľko dní pred príchodom Leva XIV. do arcidiecézy, ktorú teraz spravuje.

Lizardo Estrada Herrera
zdroj: wikimedia commons

Lev XIV. ho 29. augusta vymenoval za arcibiskupa koadjútora s právom nástupníctva. V tom čase pôsobil ako pomocný biskup tej istej arcidiecézy. Po Alarcónovej smrti prešlo vedenie arcidiecézy automaticky do jeho rúk. Portál InfoVaticana informoval o Alarcónovom úmrtí 31. októbra, pätnásť dní pred plánovanou návštevou pápeža v Cuscu.

„Pastier veľmi blízky ľuďom“

Estrada v rozhovore opísal svojho predchodcu ako „pastiera veľmi blízkeho ľuďom, pokorného a skromného“. Pripomenul, že Alarcón stál na čele organizácie Cáritas Cusco, podporoval činnosť Peruánskej biskupskej konferencie a bol rozhodným propagátorom synodálneho procesu. Zároveň oznámil, že bude pokračovať v jeho pastoračnom pláne a v nastúpenej synodálnej línii.

Podľa Vatican News Alarcón v čase svojej smrti koordinoval s vatikánskou delegáciou a civilnými predstaviteľmi prípravy pápežskej návštevy. V súvislosti s Levom XIV. Estrada uviedol, že Robert Prevost bol počas jeho rehoľnej formácie v Trujille, približne v rokoch 1996 a 1997, jeho profesorom a koordinátorom štúdií. Označil ho za spolubrata a sprievodcu, ktorý „vždy vedel počúvať“, a ubezpečil, že „Peruánci ho očakávajú s radosťou“.

Epizóda s Pachamamou

Estrada sa dostal do pozornosti médií už v auguste. 13. augusta sa ešte ako pomocný biskup zúčastnil na obrade nazývanom pago a la tierra („obeta zemi“), počas ktorého položil listy koky ako obetný dar. Tento rituál otvoril juhoperuánske makroregionálne stretnutie s názvom „Prepletanie hlasov za dôstojnosť“ (Entrelazando Voces por la Dignidad). Vatican News predtým predstavil toto podujatie ako súčasť príprav na pápežovu návštevu Peru.

Ako informoval portál InfoVaticana, na rovnakom obrade sa zúčastnil aj Jordi Bertomeu, úradník Dikastéria pre náuku viery a pápežský komisár, ktorý takisto obetoval listy koky. O dva týždne neskôr nasledovalo Estradovo vymenovanie za arcibiskupa koadjútora Cusca, o ktorom tento portál v tom čase informoval.

Teraz bude Estrada ako pastier arcidiecézy vítať Leva XIV., ktorý má do Cusca pricestovať 15. novembra. Podľa peruánskej rozhlasovej stanice RPP zároveň stojí na čele koordinácie príprav pápežskej návštevy.

Pohľad katolíckej tradície

Účasť katolíckych biskupov na obradoch spojených s Pachamamou vyvoláva zásadnú otázku: Kde sa končí úcta k domorodej kultúre a začína náboženský synkretizmus? Prvé Božie prikázanie je jednoznačné a nepripúšťa vzdávanie božskej úcty nijakému stvoreniu ani pohanskému božstvu.

Samotné používanie listov koky, samozrejme, nemusí byť modloslužbou, no ich obetovanie v rámci náboženského obradu zasväteného Matke Zemi už nemožno jednoducho odbaviť ako nevinný folklór. Katolícka Cirkev má národy evanjelizovať, nie preberať ich predkresťanské kulty. O to zarážajúcejšie pôsobí, že biskup Lizardo Estrada sa krátko po účasti na takomto obrade dočkal povýšenia a dnes stojí na čele arcidiecézy Cusco. Samotná časová následnosť síce nedokazuje súvislosť medzi oboma udalosťami, ale rozhodne vyvoláva otázky, aké hranice má mať údajne moderná a synodálna inkulturácia.

Celá záležitosť nepríjemne pripomína udalosti z októbra 2019, keď sa počas Amazonskej synody vo Vatikáne objavili kontroverzné sošky spájané s Pachamamou. Boli prítomné pri obrade vo Vatikánskych záhradách a neskôr umiestnené v rímskom kostole Santa Maria in Traspontina, odkiaľ ich odporcovia odniesli a hodili do Tiberu (Alexander von Tschugguel a ďalší).

Pápež František následne po vyhodení sošiek požiadal o odpustenie všetkých, ktorých odstránenie sošiek urazilo, pričom tvrdil, že boli vystavené bez modloslužobného úmyslu. Kritici však oprávnene žiadali jasné rozlíšenie medzi kresťanskou úctou k Božiemu stvoreniu a náboženským kultom Matky Zeme.

Sedem rokov po týchto udalostiach sa zdá, že problém nezmizol. Katolícka tradícia pritom nepotrebuje nijaké pohanské božstvá ako sprostredkovateľov medzi človekom a Bohom. Má Krista, sviatosti, Pannu Máriu a zástupy svätých. Ak sa pod zámienkou ochrany prírody začínajú do cirkevného prostredia vracať pohanské obetné rituály, nejde o obohatenie katolíckej viery, ale o nebezpečné zahmlievanie jej podstaty.

A napokon si dovolím položiť otázku: Akú predstavu o Nebi vlastne majú nadšenci podobných obradov z radov katolíckeho kléru? Naozaj očakávajú, že ich pri nebeskej bráne privíta po smrti láskavá Pachamama, ktorá tam dnes zastáva funkciu hlavnej environmentálnej odborníčky na ochranu nebeských ekosystémov?

Už svätý Pavol v Liste Rimanom varuje pred duchovnou zaslepenosťou a zvráteným zmýšľaním tých, ktorí sa odvracajú od Boha: „A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí.“ (Rim 1,28). Pretože v Nebi nebude rozhodovať žiadna Pachamama, environmentálna uvedomelosť ani dôsledné separovanie odpadu, ktoré sa tak páči Pachamame, ale Ježiš Kristus, pred ktorého súdnou stolicou sa raz postaví každý jeden z nás.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons