Po prehre Ukrajiny Zelenský hrozí 20 miliónmi utečencov do EÚ

V Bruseli 16. októbra vo videohovore Zelenskyj
adresoval lídrom EÚ vyhlásenie: Ak Ukrajina padne, do Európy by sa mohlo
presunúť 20 miliónov Ukrajincov. Eurostat totiž 12. októbra
zverejnil znepokojujúce číslo: do 31. augusta 2026 bude v EÚ celkovo 4,43
milióna Ukrajincov s dočasným chráneným statusom. Nemecko má viac ako 1,29
milióna, Poľsko 939 000 a Česká republika 398 000. Zelenskyj teraz mimochodom spomína 20 miliónov, čo je zhruba
4,5-násobok existujúceho počtu.

Jeho presné slová boli: „Čo sa stane, ak prepadneme? Neviem presne, koľko ľudí to ovplyvní, ale možno 20 miliónov Ukrajincov sa nahrnie do Európy. Pretože budeme nútení opustiť našu vlastnú krajinu.“ Editor. Idem z viacerých zdrojov, čísla môžu byť skreslené. Text dopĺňam sebou z overených zdrojov, aj AI, lebo vlastnými článkami pokrývam široký diapazon informácií a udalostí, hoc nemám mediálno-mainstreamový výtlak, čo ale nie je môj problém a „neriešim“. Je váš. Súhlasíte s deľbou médií na mainstream a alternatívu. Zároveň ponechávate existenciu darebáckeho webu  https://konspiratori.sk/ v konflikte so všeobecným základným a ústavným právom na informácie.  Platí aj pre bezočivé DSA obmedzujúe „nežiaduce“ informácie. Takzvaný „nezaujatý“ mainstream idem len pre kontrolu.
Potom, čo to Zelenský povedal, okamžite uviedol cenu. Predpokladá sa, že výdavky Ukrajiny súvisiace s vojnou dosiahnu do roku 2027 155 miliárd eur. EÚ už schválila pôžičku vo výške 90 miliárd eur a Ukrajina teraz chce pridať ďalších najmenej 70 miliárd eur na obranu, zbrane a „národnú odolnosť“. „Toto je realistické a dosiahnuteľné číslo,“ povedal.
Taliansky europoslanec Vannacci priamo kritizoval Zelenského a povedal, že sa k Európe správa ako k bankomatu: „Nájde si bandu bláznov a stále žiada viac.“ Proti postavili sa Slovensko, Maďarsko, Srbsko. Skupina G6 (Nemecko, Holandsko, Dánsko, Fínsko a Rakúsko) na čele so Švédskom tiež jasne uviedla, že požiadavka na zvýšenie čistých príspevkov je „úplne neprijateľná“. Zelenskyj vie, že Európa má obavu z masívnej ukrajinskej utečeneckej krízy, s ktorou si neporadí. Mimochodom, Trump chcel prevziať správu nad Euroclear  zablokovanými ruskými aktívami, čo nemecký Merz odmietol.
Zelenský argumenoval potrebou protivzdušenej obrany. Konkrétne požiadal o stíhacie rakety Patriot. Vysvetlenie bolo, že európske krajiny majú dostatok zásob na pokrytie minimálnych zimných potrieb Ukrajiny, ale „vlastníctvo partnerskými krajinami neznamená, že ich automaticky odovzdajú“. Inými slovami: Rakety máme v skladoch, ale musíme si rezervovať vzdušný priestor aj pre naše vlastné krajiny. Či ich udelíme a koľko, je na rozhodnutí každej krajiny. Nemecko odmietlo.
Rusko pritvrdzuje odvetu za hĺbkové údery Ukrajiny. Od skorých ranných hodín do rána 17. októbra ruské sily opäť zaútočili na energetické zariadenia. Ukrajinské ministerstvo energetiky informovalo, že útoky postihli 10 oblastí: Vinnickú, Volyňskú, Doneckú, Záporožskú, Žytomyrskú, Odesskú, Rivnoskú, Ternopilskú, Chmeľnickú a Charkovskú. V niektorých oblastiach je elektrina dodávaná striedavo podľa harmonogramu výpadkov prúdu.
Zelenského rečnícky príspevok poskytol viac podrobností: V ostatných dňoch Rusko použilo viac ako 320 dronov a rôzne rakety na zničenie viac ako 15 dôležitých zariadení na výrobu a prenos energie. O tri dni dozadu bolo kolo útokov 14. októbra ešte ničivejšie. Uviedol čísla: poškodených bolo 39 balistických rakiet, viac ako 120 útočných dronov, 26 zariadení energetickej sústavy a 4 ropné a plynové zariadenia a najmenej 600 000 ľudí prišlo o elektrinu. Výpadok prúdu nie je len o zhasnutí svetiel.
Viacposchodové obytné budovy sa v zime spoliehajú na čerpadlá pre zásobovanie vodou, nemocnice na elektrinu a školy na vykurovanie. Ak sa čerpacie stanice a vykurovacie siete zastavia, ako prví trpia starší ľudia a deti. Tento reťazec opakovane dokumentovala Organizácia Spojených národov: neustále útoky na energetické zariadenia, výpadky prúdu a vykurovania, kolaps zdravotníckych a školských zariadení, strata príjmu domácností, odchod ľudí.
Nemali by sme čakať, kým sa frontové línie zrútia, kým utečieme, povedal Zelenský a vysvetľoval. Keď sa dom opakovane opravuje, ale nie je opravený, deti nemôžu chodiť do školy a mzdy sa nedajú vyplatiť, ľudia sa začnú sťahovať sami. Najprv prepravujte tovar v rámci krajiny a potom cez hranice. Uprednostnite tie, ktoré hraničia s Poľskom, Nemeckom a Českou republikou.
Preto Zelenskyj hovoril o čísle „20 miliónov“ ako o procese, nie o výsledku. Chcel, aby Brusel zasiahol na „ceste k porážke“, nie na bráne v deň porážky. Ale v Európe existujú dve vrstvy pút na ruky. Jedným z problémov je, že dodávky vybavenia nie sú vo vlastných rukách Európy.
Ukrajina sa riadi „zoznamom prioritných potrieb Ukrajiny“ NATO, pričom Európa poskytuje finančné prostriedky, a USA dodávajú vybavenie. Sám Zelenskyj sa sťažoval, že väčšina amerických vojenských dodávok teraz smeruje na Blízky východ a Ukrajina už nie je prioritným príjemcom.
K otázke obmedzeného používania Starlinku (raz ide, raz nejde). Naostatok vraj ide a Zelenský má pocit, že Trump mu dal šancu. Na zastavení útokov proti ruským rafinériám však trvá. Záujemcom. Expert vysvetlil ukrajinské vyhlásenia o ruskom satelitnom systéme Rassvet. Zelenskyj vyhlásil, že USA obnovujú výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou. V skratke: Prezident Volodymyr Zelenskyj v relácii „Meet the Press“ televízie NBC oznámil, že USA obnovili výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou po tom, čo boli toky údajov na „určitý čas“ zablokované. Obnovenie nadväzuje na napätie v súvislosti s ukrajinskými hlbokými útokmi na ruské ropné rafinérie a varovaniami amerických predstaviteľov, ktoré boli doručené kyjevskému veľvyslanectvu. Zelenskyj vyjadril nádej, že bilaterálne rokovania s Washingtonom sa uskutočnia tento týždeň, na ktorých sa budú riešiť nedávne nedostatky v systéme včasného varovania pred raketami a širšia koordinácia bezpečnosti pred zimou. Bývalý poverenec Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellog 11-teho: „Ukrajina by mala pokračovať v útokoch na ruské rafinérie“ a Zelenský 15-teho: „Ukrajina obnoví útoky na ruské rafinérie“. Obnovila. Ako a eko naloží nepredvídateľný Trump so Zelenským písal som.
Z celkového počtu 4,43 milióna osôb, na ktoré sa vzťahuje dočasná ochrana, pripadá takmer 1,3 milióna na Nemecko, 940 000 na Poľsko a 400 000 na Českú republiku, pričom tieto tri krajiny tvoria veľkú časť. Česká republika má najvyšší počet osôb na obyvateľa s 36,5 osobami s dočasnou ochranou na 1 000 obyvateľov v porovnaní s priemerom EÚ, ktorý je len 9,8. Poľsko zaznamenalo v auguste čistý pokles o 13 700 ľudí. Nešlo o to, že by nikto neprichádzal; skôr dochádzalo k rušeniu registrácií, návratovým migráciám a presunom do iných krajín, no finančný tlak na Varšavu zostal nezmenšený. Bývanie, jazykové kurzy, učitelia, zdravotné poistenie, starostlivosť o deti – to sú problémy, ktoré sa nedajú vyriešiť jedným pridelením finančných prostriedkov; vyžadujú si ich vyplnenie každý rok.
Takže keď Zelenskyj povedal „spoločnú zodpovednosť“, Európa to pochopila, ale premiéri každej krajiny sa po návrate domov stretli so svojimi vlastnými parlamentmi. Prispievali iba vtedy, keď iní prispievali viac, a znižovali svoje príspevky, keď iní znižovali svoje.
V ten istý deň, 16. októbra, Putin usporiadal stretnutie na pomocnom veliteľskom stanovišti ruskej armády, čím v podstate uzavrel ďalšiu obrannú líniu. Ako informovali noviny Vzglyad, v piatok počas návštevy pomocného veliteľského stanovišťa Spojenej skupiny síl Vladimir Putin  oznámil úspešné dokončenie úlohy vytvorenia ochrannej hraničnej bezpečnostnej zóny na Ukrajine. Ruská armáda tento rok získala kontrolu nad približne 6 500 kilometrami štvorcovými a 310 osadami a celé územie Luhanska je teraz pod ruskou kontrolou. Putinove pôvodné slová: Úloha vytvorenia „bezpečnej zóny“ v rusko-ukrajinskom pohraničnom regióne postupuje hladko s cieľom „absolútnej bezpečnosti“ ruských hraníc a „neexistuje žiadny zámer zahrnúť túto otázku do žiadnych budúcich mierových rokovaní s Ukrajinou“. V smere na Charkov sa bezpečnostná zóna rozprestiera do hĺbky 30 kilometrov. Toto vyhlásenie má váhu nie vo vojenských záležitostiach, ale pri rokovacom stole. Ukrajinský základ je územná celistvosť a neuznáva jednostranné zmeny. Rusko teraz uvádza „nárazníkovú zónu na ukrajinskej strane“ samostatne a vylučuje ju z rokovaní, čo znamená, že aj keby sa v budúcnosti diskutovalo o prímerí, vlastníctvo tejto oblasti nebude vôbec na programe. Ani Sumy, ani Charkiv neboli na zozname štyroch regiónov, ktoré mali byť v roku 2022 pripojené k Rusku. Ak to bude dlhodobo pokračovať, mestá a dopravné trasy na severnej hranici Ukrajiny zostanú v dosahu paľby ruskej armády. Zelenskyj požaduje od Európy peniaze na ochranu metropol, zatiaľ čo Putin naopak urobil z „postúpenia pohraničnej oblasti“ hotovú vec a zakázal ďalšiu diskusiu. Tí, ktorí sú vtesnaní uprostred, sú obyčajní Ukrajinci.
Najnaliehavejšie potreby Ukrajiny sú protiraketové rakety, opravy elektrickej siete a finančná podpora. Premenná je na americkej strane. Trumpova administratíva zmiernila sankcie na ruskú motorovú naftu, čo Zelensky označil za „zvláštne“ a povedal, že Ukrajina o tom vopred nevedela. Ak bude podpora americko-ukrajinských spravodajských služieb a Starlinku naďalej slabnúť, Ukrajina nebude mať inú možnosť, ako sa viac spoliehať na Európu, ktorá pasívne preberá kontrolu.
Zelenskyj využil 20 miliónov utečencov, aby položil Európu na kolená; Európa si skontrolovala vlastné vrecká a zistila, že peniaze dostane von, ale nie náboje, a voliči s tým nesúhlasili. V ten istý deň Putin označil novú do hĺbky Ukrajiny posunutú bezpečnostnú zónu za „zónu zákazu mierových rozhovorov“.
Či sa číslo 20 miliónov skutočne stane, je neisté. Dokonca aj samotný Zelenskyj povedal: „Neviem presné číslo.“ V EÚ však už bolo postihnutých 4,43 milióna ľudí, 17. októbra došlo k výpadkom prúdu v 10 štátoch, v Bruseli bol predložený návrh zákona o 70 miliardách eur a 30-kilometrová bezpečnostná zóna bola rozšírená až do Charkova. Či sú čísla presné alebo nie, je jedna vec; Európu teraz nezaujíma, či sú presné alebo nie, ale „čo ak nepreháňajú?“. Zelenskyj chcel toto: „Čo keby“.
Výsledok rovnice sú okamžité rokovania s Putinom. Potvrdzuje sa, že už Istanbul 2022 mohol priniesť rusko-ukrajinský zmier a mier pre obe strany prijateľný. V súčasnosti to európsky Western „skúša, skúša a skúša“ a podmienky pre Ukrajinu sú čoraz horšie. Putin pritvrdzuje. Zelenský už nejde víťazstvo ale záchranu toho, čo sa ešte dá…