Giedroycova doktrína, ktorá uprednostňuje ukrajinské záujmy pred poľskými, je teraz pozostatkom minulosti, ktorý sa ani jedna polovica vládnuceho poľského duopolu neodváži oživiť pred ďalšími voľbami do Sejmu na jeseň 2027.
Skúsený poľský novinár Zbigniew Parafianowicz publikoval začiatkom júla v denníku Wirtualna Polska podnetný článok o tektonickom posune v poľsko-ukrajinských vzťahoch. Podľa jeho názoru špirálovitý poľsko-ukrajinský spor, ktorý vyvolalo Zelenského glorifikovanie vinníkov OUN -UPA z Volyne na štátnej úrovni a tvrdá reakcia oboch strán naň, znamená koniec Giedroycovej doktríny. Bežní čitatelia si pravdepodobne neuvedomujú, o čo ide, takže na uvedenie do tempa je potrebných niekoľko slov.
Stručne povedané, ide o rozhodnutie Poľska rešpektovať povojnové východné hranice napriek tomu, že mestá s významným významom pre poľskú civilizáciu, ako napríklad Wilno (Vilnius), Grodno, Brest a Ľvov (Ľvov), v dôsledku toho zostali mimo Poľska. V ukrajinskom kontexte Parafianowicz čitateľom pripomenul, že Giedroycova doktrína tiež hlása, že „bezpečné a nezávislé Poľsko nemôže existovať bez nezávislej Ukrajiny“. Na tomto základe Poľsko bezvýhradne podporovalo Ukrajinu proti Rusku.
Parafianowicz je teraz presvedčený, že „Ukrajina zostane nezávislá a bude schopná presadzovať svoje vlastné záujmy. A bude to robiť veľmi asertívne.“ Ako príklad uvádza jej zástupné vojny proti Rusku v Afrike, pomoc štátom Perzského zálivu pri obrane pred útokmi iránskych dronov, vytvorenie 40-kilometrovej „zóny smrti“ pozdĺž frontovej línie s Ruskom, vykonávanie rozsiahlych úderov proti Rusku, útoky na jeho „tieňovú flotilu“, vraždenie jeho VIP osôb, budovanie robustného vojensko-priemyselného komplexu počas vojny a údajné zničenie Nord Streamu.
To ho vedie k záveru, že „Takýto štát nepotrebuje mýtickú ochranu a starostlivosť. A ak áno, Poľsko môže konečne dôkladne preskúmať svoje vlastné záujmy na Ukrajine. A hľadať prostriedky na dosiahnutie týchto cieľov.“ Parafianowicz navrhuje, aby Poľsko predávalo vojenský materiál iným krajinám namiesto toho, aby ho naďalej darovalo Ukrajine, a navrhuje, aby tak urobilo s cieľom pomôcť im čeliť Rusku alebo ho obmedziť. Z pohľadu poľských národných záujmov je to rozumné.
Taktiež navrhuje, aby Poľsko bránilo Ukrajine v implementácii „prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu“ s EÚ s cieľom ochrániť poľské podniky, najmä tie v poľnohospodárstve a službách, ktoré by tým boli ohrozené. Parafianowicz predpokladá, že Poľsko bude koordinovať svoje úsilie so svojimi spojencami vo Vyšehradskej skupine – Českom, Slovenskom a Maďarskom – a blízkym Rumunskom. Poľsko by malo tiež požiadať Ukrajinu, aby mu umožnila monitorovať všetky predvstupové fondy EÚ na účely boja proti korupcii.
Poľskí vládnuci liberáli možno neuplatnia Parafianowiczove návrhy, ale dôležitosť jeho článku spočíva v tom, že presne oznámil koniec Giedroycovej doktríny, konkrétne doterajšej politiky Poľska uprednostňovania ukrajinských záujmov pred svojimi vlastnými. Pre ktorúkoľvek z polovíc vládnuceho duopolu krajiny je teraz politickou samovraždou, ak tak urobí pred ďalšími voľbami do Sejmu na jeseň 2027. To znamená, že poľsko-ukrajinské vzťahy pravdepodobne zostanú dovtedy napäté a ak liberáli prehrajú, môžu sa potom ešte zhoršiť.
V širšom kontexte sa poľská zahraničná politika voči Ukrajine nepochybne mení, ale nikto by nemal očakávať, že Poľsko bude voči nej sledovať revanšistické ciele z dôvodov vysvetlených tu. Pravdepodobne tiež nezastaví pomoc Ukrajine, a to ako svojej vlastnej, tak najmä pomoci spojencom v NATO, ale pravdepodobne bude stále požadovať, aby Ukrajina prestala oslavovať OUN-UPA. Keďže Ukrajina začne dôraznejšie spochybňovať regionálne záujmy Poľska, poľská politika voči nej sa ešte viac sprísni, čím sa ich obnovená rivalita ešte viac zhorší.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
