25. septembra 2026
Cirkev Spoločnosť
Cirkevná kríza, Kríza spoločnosti, Progresivizmus
Podľa posledných štatistík je viera amerických (ale nepochybne aj európskych) katolíkov v otázkach základných dogiem na katastrofálnej úrovni. Väčšina katolíkov už neverí v skutočnú prítomnosť Božieho Syna v Eucharistii (len 31 %), v hriešnosť potratov (len 49 %), v hriešnosť homosexuálnych vzťahov (len 30 %), väčšina už nenavštevuje bohoslužby (len 29 %).
https://www.pewresearch.org/short-reads/2019/08/05/transubstantiation-eucharist-u-s-catholics/
To ale pokrokových kňazov necháva pokojných. Čo ich však v USA aj v EÚ neustále rozrušuje, to je – ohrozenie demokracie. A samozrejme aj inklúzie, rozmanitosti, sexuálnej diverzity či medzináboženského dialógu, pričom to všetko zahŕňajú pod onen posvätný pojem „demokracia“, takže keď sa súžia nad stratou viery v demokraciu, tak je to samozrejme aj súžením sa nad týmito všetkými jej ideovými dietkami.
zdroj: ccnull.de
Do ďalšieho štádia politickej modloslužby, ktorá evidentne favorizuje obavy z neviery v demokraciu pred obavami z neviery v dogmy (ktorá privádza podľa katolíckeho učenia duše k večnému zatrateniu), ak sa vôbec nad nevierou v dogmy ešte uvažuje, sa posunul otec Thomas Reese v prestížnom liberálnom katolíckom médiu National Catholic Reporter. Ten vo svojom príspevku vyzýva cirkvi (čiže nielen katolícku Cirkev, ale aj všetky sekty), aby pomohli obnoviť „vieru v demokraciu“:
Patetické a aktivistické nasadenie, ktoré by sme očakávali od katolíckeho kňaza na poli obracania duší na vieru a utužovania vo viere, sa v jeho článku premieňa na vášnivú demokratickú „evanjelizáciu“, ktorá zrejme vidí hlavnú úlohu kresťanstva vo vzbudzovaní viery v demokraciu:
„Príliš veľa Američanov sa dnes obáva, že ich hlasy sa nepočítajú, pretože veria, že voľby sa dajú ukradnúť. To znamená, že cirkvi musia pomôcť chrániť volebný proces a obnoviť našu vieru v demokraciu.“
– Vskutku? Nie je skôr povinnosťou katolíckej Cirkvi (povinnosti heretikov neskúmam, tie si musia ustrážiť sami) privádzať duše k večnej spáse? A ako to chce klérus dosiahnuť, pokiaľ väčšina katolíkov už neverí v to, v čo má veriť? Mobilizáciou viery v politický systém?
Otec Reese však má iné starosti. Tie by sa dali zhrnúť do zvolania: Čo len bude s našou svätou Demokraciou?
„Obe strany sa obávajú, že tí, ktorí sčítavajú hlasovacie lístky, budú podvádzať. Nič nie je pre demokraciu ničivejšie ako strata viery (!) vo volebný proces.“
– Nie je však už čas začať uvažovať nad tým, aká „strata viery“ je ničivá pre spásu duší a nie pre nejakú efemérnu demokraciu? Katolícka Cirkev existovala a prinášala dušiam večnú spásu 1900 rokov bez demokracie. Prečo by sa mala nejakou demokraciou vôbec zaoberať, keď jej pretekajú zatiaľ tisíce duší medzi prstami, rútia sa do skazy a raz budú všetci cirkevní pastieri niesť za tieto im zverené duše zodpovednosť pri Poslednom súde?
Otec Reese, ktorý má energie tiež určite nadostač, však burcuje Cirkev, aby svoje úsilie upriamila na záchranu posvätného politického systému:
„Aby sa obnovila viera v demokraciu, cirkvi musia vyvinúť úsilie a zaručiť spravodlivosť volebného procesu.“
– Jeden nevie, či sa má smiať alebo plakať. Katolícky kňaz ide obnovovať vieru, ale nie v Ježiša Krista a jeho spásonosnú obetu, ale v demokraciu a volebnú urnu!
Celé šialenstvo politickej inštrumentalizácie Cirkvi, ktoré progresívci paradoxne prisudzujú tzv. „pravicovým populistom“, ale v skutočnosti funguje v Cirkvi už desaťročia v prospech liberálnej demokracie a progresivizmu, sa ukáže vtedy, keď otec Reese dumá, ako v praxi tú demokraciu zachrániť. Samozrejme v kostoloch! Tie už zrejme neslúžia hlavne na obetu svätej omše, ale na politickú agitku:
„Kostoly sú dôveryhodnými miestnymi inštitúciami v každom kúte Ameriky. Mnohé z nich sa v skutočnosti používajú ako volebné miestnosti, (!) pretože majú volebné haly, parkovisko a ďalšie vybavenie, ktoré uľahčuje hlasovanie. Ich lokality sú dobre známe a na rozdiel od verejných škôl, ktoré sú ďalšou obľúbenou možnosťou, nie sú počas pracovných dní rušné. Organizácia Americans United odhaduje, že v roku 2020 sa približne 20 % volebných miestností nachádzalo v kostoloch.“
– Halellujah! Ďalej celé modloslužobné politické šialenstvo už len graduje. Veriacim sa nebudú pripomínať ich povinnosti náboženské, vieroučné a morálne, veď by ich to mohlo nakoniec aj raniť, ale majú byť mobilizovaní a napomínaní k povinnosti prispieť k obnoveniu viery v demokraciu:
„Cirkvi musia povzbudzovať svojich členov, aby sa v tohtoročných voľbách do volebného obdobia dobrovoľne zapojili ako volební pracovníci a pozorovatelia.“
A aké sú ďalšie povinnosti „cirkví“ v šírení demokratického evanjelia a v záchrane demokracie?
„Musia spolupracovať s dlhodobými skupinami, ako je Liga voličiek, nestranná organizácia na miestnej úrovni, ktorá sa snaží chrániť a rozširovať volebné práva… Musíte byť k dispozícii v deň volieb a byť ochotní sa vopred zúčastniť školenia… Cirkvi by mali povzbudzovať svojich členov, aby sa zapájali do volebných obvodov… Cirkvi by mali tiež povzbudzovať zamestnávateľov, aby svojim zamestnancom umožnili deň voľna na dobrovoľnícku prácu ako volební pracovníci.“
Nakoniec prichádza zrejme vrcholné prikázanie:
„Chrániť volebný proces a našu demokraciu je občianskou aj náboženskou povinnosťou.“
Takže pri Poslednom súde to zrejme bude podľa predstáv progresívnych pastierov (nie podľa mojich), usudzujúc z ich zaujatia pre demokraciu a laxnosti v otázkach viery, prebiehať asi nasledovne.
Od nebeského predsedníckeho stola sa ozve hlas pýtajúci sa pastierov na vieru súdených. Pastieri odpovedajú:
„Neochvejne potvrdzujeme, že nám zverení veriaci sa s plným nasadením angažovali v obrane demokracie a v šírení viery v demokraciu. Sedeli vo výboroch aj podvýboroch. V kostoloch sme hlásali demokraciu a usporiadali voľby. Doma aj na pracovisku napomínali rodinných príslušníkov aj kolegov, aby verili v demokraciu a neochabovali vo viere. Pravidelne sa modlili za demokraciu.“
Z predsedníctva: „Chodili na spoveď, omšu, prijímanie, žili sviatostným životom, verili v učenie Cirkvi, žili podľa katolíckej morálky?“
Odpoveď: „Na to nemali čas, lebo museli bojovať za demokraciu a navyše to považovali za zbytočné, pretože si demokraticky uvedomili, že Peklo je prázdne a Vy ste nekonečne milosrdný, Pán predseda.“
Z predsedníctva: „Dávam hlasovať celonebeskému parlamentnému zhromaždeniu, či sa môžu títo ľudia stať občanmi Republiky nebeskej. 234 miliárd za, 2 milióny proti. Ďalší…“
Branislav Michalka
Zdroj: National Catholic Reporter, titulný ilustračný obrázok, zdroj – ccnull.de
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
