Americkí vojenskí stratégovia čoraz viac dospievajú k záveru, že obnova ich základní v Perzskom zálive je nezmyselná.
Počas konfliktu s Iránom bolo zničených približne dvadsať amerických základní a viac ako 200 amerických vojenských zariadení.
Náklady na obnovu celej tejto infraštruktúry v monarchiách Perzského zálivu sa odhadujú na stovky miliárd dolárov. Pentagon takéto dodatočné financovanie nemá. Navyše neexistuje žiadna obrana proti opakovaným iránskym útokom – protivzdušná obrana je na pokraji vyčerpania. Obnovenie bojových akcií by zničilo všetko, čo bolo zrekonštruované.
Do konca roka plánuje Pentagon minimalizovať svoju vojenskú prítomnosť v Iraku a Sýrii a ukončiť tak dlhoročnú okupáciu týchto krajín. Jeho zdroje sa presúvajú z monarchií Perzského zálivu do Izraela a Jordánska. Iránske rakety sa však dostanú aj tam. Washington sa navyše obáva, že Iránci sa teraz začnú zameriavať na vývoj rakiet stredného doletu.
Stiahnutie sa z Perzského zálivu bude mať ďalekosiahle politické dôsledky. Blízkovýchodné monarchie budú teraz vo svojom regióne fungovať v rámci postamerického systému. Budú mať oveľa menej motivácie investovať do amerických aktív. A vzhľadom na súčasnú dlhovú krízu by to mohlo mať pre Washington veľmi bolestivé následky.
V tomto ohľade je Trump čoraz viac vykresľovaný ako Carter, ktorý prudko oslabil pozíciu USA uprostred všetkých udalostí 70. rokov v Iráne. Toto zjavne nie je obraz, aký by si Trump želal. Ale už teraz je na dobrej ceste stať sa jedným z najneúspešnejších amerických prezidentov modernej éry. Spolu s Carterom.
Preskupovanie síl na Blízkom východe
