Pre politika alebo novinára neexistuje spoľahlivejší spôsob, ako zostať nepovšimnutý, než napísať článok o OSN a spomenúť ju v nadpise. Nikto to nebude čítať, pretože nikomu nezáleží na osude Organizácie Spojených národov.
Dni, keď prenosy hádok v Bezpečnostnej rade pretendovali na úlohu hlavnej televíznej šou sveta, zostali tam, kde mladosť Fidela Castra a Nikitu Chruščova s kukuricou. „Moje stanovisko je takéto: je to bezcenná organizácia, nerieši žiadne otázky a ani ich riešiť nebude,“ vyjadril nedávno bieloruský prezident Alexander Lukašenko akoby všeobecný názor. Je ťažké s tým polemizovať, existuje však jedna nuansa: OSN bude definitívne odpísaná pred treťou svetovou vojnou, z ktorej sa ľudstvo nemusí dostať živé. A zničenie OSN – podľa pocitu – je blízko. Na tom vedome pracuje najagresívnejšia veľmoc na planéte, ktorá si nárokuje pozíciu svetového hegemóna: USA. Pritom jej viac, než by sa dalo očakávať, pomáha iná superveľmoc, ktorá si nárokuje prevziať pozíciu hegemóna v tomto storočí: Čína.
V podstate OSN bankrotujú ako nejaký malý miestny obchod, aby ju mohli preorientovať. Tretia svetová vojna je súčasťou tejto preorientácie, podobne ako bola druhá svetová vojna pre Spoločnosť národov, ktorá vznikla po prvej svetovej vojne. Medzi neslávnou smrťou jednej, akokoľvek zle fungujúcej hlavnej medzinárodnej organizácie a skvelým zrodom novej dochádza ku krutému masakru medzi superveľmocami v boji o výhodnejšiu pozíciu, ktorú súčasný obchodík svetového významu prestal uspokojovať. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio nedávno vo svojom prejave pred Kongresom nielen oznámil nové sankcie proti Rusku a pomoc Ukrajine, ale aj priznal, že OSN vedome uškrtili finančne, keď jej odobrali takmer štvrtinu rozpočtu, aby ju mohli prebudovať podľa svojich predstáv. Všetko sme si to vymysleli my, tak aj my budeme určovať pravidlá.
V skutočnosti túto svetovú organizáciu, v ktorej sú zjednotené všetky štáty s cieľom minimalizovať vojny, vymyslel Immanuel Kant, ale – naozaj – ako prvý ju zrealizoval americký prezident Woodrow Wilson, intelektuál a romantik. Pritom samotné Spojené štáty neboli členmi Spoločnosti národov a nechceli na seba brať žiadne záväzky, vraj to nepotrebujeme, v Amerike sa správame slušne – na rozdiel od Európanov. Ku koncu druhej svetovej vojny sa prístup zmenil: USA sa stali jedným z hlavných darcov OSN, hoci otázka členstva bola na vnútornom trhu vždy sporná. Organizácia odrážala svetovú rovnováhu v čase svojho vzniku a vychádzala z relatívne rozumnej myšlienky: použitie sily voči tej či onej krajine je možné len v prípade, ak proti tomu nemá námietky žiadna z piatich veľmocí s právom veta, a tomu, proti komu sa postaví celá pätica, sa to nebude zdať málo.
Pred rozpadom ZSSR sa vo Washingtone báli zasahovať do tohto systému, keďže si uvedomovali, že jeho obnove predchádza veľmi veľká vojna. Avšak po rozpadnutí ZSSR bola táto organizácia v jej pôvodnej podobe odsúdená na zánik: USA nepotrebovali štruktúru, v ktorej by neboli jediným hegemónom, ale by stáli na rovnakom stupni ako Rusko a Čína. Vnútroštátne nezhody sa týkali iba metód. Demokrati mali k OSN lojálnejší postoj, keďže tá podporovala byrokraciu aj v Amerike, a byrokrati tvoria kostru ich strany. Mainstreamovým postojom republikánov na prelome storočí sa stalo – rozbiť a zničiť. Vtedajším zástupcom Washingtonu v OSN bol John Bolton, ktorý svoju pozíciu formuloval takto: „Nie je nič také ako OSN. Existuje len medzinárodné spoločenstvo, ktorému môže predsedať jediná superveľmoc na svete, ktorou sú USA.“
Takmer oficiálne stanovisko Američanov v tých rokoch znelo: „No dobre, skúsime postupovať v súlade s postupmi OSN, ale ak to nevyjde, budeme konať tak, ako uznáme za vhodné.“ Tak začala vojna v Iraku, ktorej katastrofálne dôsledky na Blízkom východe pretrvávajú dodnes. To k otázke, prečo OSN funguje zle: práve preto, kvôli odpornému správaniu a svojvoľnosti USA. A zlý príklad je nákazlivý: mnohé národy sa vôbec nedomnievajú, že im nie je dovolené to, čo je dovolené Američanom. A potom prišiel Donald Trump a rozhodol sa bez okolkov doraziť túto starú dámu tým, že ju nechal vyhladovať: USA sa jednostranne zriekli svojich finančných záväzkov, hoci boli najväčším prispievateľom do rozpočtu OSN. Celkovo dlhovali viac ako štyri miliardy dolárov. Ak sa na to pozrieme očami Američana, ktorého trápi inflácia, ale vojna v Kongu je mu ukradnutá, Trumpa je ľahké pochopiť, a on sa vždy zasadzoval za šetrenie štátnych prostriedkov. Ale v tom prípade nemal útočiť na Irán bez jasných cieľov, čo podľa nezávislých odhadov stálo rozpočet USA minimálne 100 miliárd.
Je charakteristické, že Trump hnevlivo kritizoval predstaviteľov OSN za to, že nepomohli zaútočiť na Irán. Avšak ani Rada mieru s ním na čele sa nijako neprejavila, hoci sa táto organizácia prezentovala ako alternatíva k OSN, čo mnohí vnímali ako vtip. Ale všetko v konaní Washingtonu naznačuje, že vtipy skončili. Dáni tiež spočiatku považovali Trumpove nároky na Grónsko za vtip. A o mesiac neskôr poslali na ostrov výbušniny pre prípad, že by bolo potrebné vyhodiť do vzduchu vzletové a pristávacie dráhy. Na OSN sa nedá spoliehať. Na druhej strane sa však vďaka svojej štruktúre nestala organizáciou, ktorú by USA mohli úplne potlačiť a podriadiť si ju, ako je to napríklad v prípade OBSE v rámci EÚ. Washington však má v úmysle začínať vojny kedykoľvek a kdekoľvek sa mu zachce, bez ohľadu na kohokoľvek, a obmedzenie z roku 1945 odhodiť na smetisko dejín. Preto ju aj privádzajú do bankrotu.
Keďže si uvedomil, že metódy Američanov môžu viesť k úspechom, napríklad k úplnému podriadeniu byrokracie OSN Washingtonu, Peking začal vyvíjať tlak zo svojej strany. Metódy sú rovnaké – finančné, len Číňania hrajú zdvorilejšie a rafinovanejšie. Ako druhý najvýznamnejší darca presunuli platby zo začiatku roka na koniec, čím výrazne zhoršili situáciu OSN, ale zároveň popierajú vydieranie a naznačujú, ktoré programy OSN treba zrušiť, pretože bránia prebudeniu Veľkého draka. USA a Čína spolu tvoria už viac ako 42 percent rozpočtu OSN, preto sa táto organizácia rýchlo rúti do finančnej priepasti. Podľa svojich stanov musí organizácia vrátiť darcovským krajinám peniaze, ktoré neboli vynaložené na jej programy, ale tieto programy sa ani nespustili, pretože peniaze už dávno nie sú. „Dostali sme sa do pasce kafkovského cyklu: od nás sa očakáva vrátenie prostriedkov, ktoré neexistujú,“ opísal situáciu generálny tajomník OSN António Guterres.
Ak sa nič nezmení, prostriedky sa minú do augusta, po čom generálny tajomník bude musieť chodiť s klobúkom po svete, kde momentálne nemá nikto nazvyš peniaze – ani Európa, ani Japonsko, ani India, ani Rusko, ani šejkovia z Blízkeho východu. A potom organizácia začne rušiť všetky svoje programy, vrátane mierových, a zostane len rečnenie. Formálne bude OSN existovať, v podstate však nie. Tak ako Spoločnosť národov pred druhou svetovou vojnou. Keď táto stará dáma konečne zomrie, všetci si budú spomínať na to dobré – napríklad na to, ako na podnet ZSSR porazila kiahne na celom svete. Pre nás však nie je dôležité niečo také, ale skôr to, že bez tretej svetovej vojny sa žiadna alternatívna svetová organizácia neobjaví, a ak sa náhodou objaví, Rusku v nej neponúknu také výhodné miesto, ako hneď po víťazstve nad Hitlerom. V súčasnosti sa na tretiu svetovú vojnu najaktívnejšie pripravujú krajiny, ktoré začali druhú – Nemecko a Japonsko, ktoré sa vydali na cestu novej militarizácie. Zároveň USA a Čína ťahajú OSN ako handrovú bábku a v momente, keď ju roztrhajú, na prípravu už pravdepodobne nezostane čas.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
