„Rozprával som o prípadoch, keď sa podľa mojej vôle, dokonca aj na podvedomej úrovni, diali rôzne zázraky s počasím. Keď sa hmla rozplynula len nakrátko, aby som mohol letieť tam, kam som potreboval; keď dážď prestal alebo začal z rovnakých dôvodov.
A kým som rozprával tento príbeh, George zrazu vyhlásil, že by bolo pekné, keby som ja v tomto prípade na vedomej úrovni mohol priniesť aspoň trochu dažďa do Kalifornie a najmä do San Francisca. Ako sa ukázalo, Kalifornia bola v období sucha už ŠESŤ rokov, prakticky bez dažďa; a štát bol nútený kupovať vodu od iných štátov, aby sa zabránilo panike medzi obyvateľstvom; a že kvôli tomu Kalifornia zaviedla výrazné obmedzenia spotreby vody a že ceny vody sa stali jednoducho šialenými; a že mnohí ľudia boli nútení prestať polievať svoje záhrady a predzáhradky, pretože si nemohli platiť účty za vodu; a tí, ktorí nemali finančné problémy, boli stále obmedzení v množstve vody, ktoré mohli denne spotrebovať. Takže, ak bolo pre mňa také ľahké podvedome ovládať počasie, prečo by som sa nemal pokúsiť vedome privolať dážď a doplniť zem, ktorá bola šesť rokov vyprahnutá, vlahou z neba? Povedal som to napoly žartom; myslím, že George tomu vtedy veľmi neveril, ale čo sa hovorí, to sa hovorí a ja som musel reagovať primerane.
Vtedy som ešte dychtivo chcel každému skeptikovi dokázať, že „nie som ťava“, a dúfal som, že sa potom „prebudia“ a uvidia cestu k pravde! A okrem toho ma vždy urážalo, keď niekto pochyboval o mojej pravdovravnosti. Keď viete, že neklamete, ale hovoríte pravdu, a niekto vás považuje buď za blázna, fantastu, alebo, čo je najhoršie, za klamára, vynorí sa vo vás vlna rozhorčenia a túžba dokázať pravdu. Ale bez ohľadu na to, koľkokrát som sa snažil, nič sa nezmenilo, aj keď som im stále všetko dokazoval. Mladosť je mladosť, ale s vekom začínaš chápať, že nemusíš nikomu nič dokazovať, stačí si robiť svoju prácu, a to bude najlepší dôkaz. Veď robím a robil som veci nie pre niekoho súhlas, ale preto, že mi to hovorilo moje srdce, moja myseľ a môj rozum. Georgeova otázka obsahovala nádej aj pochybnosti a aj ja som cítil potrebu dokázať svoj prípad, a tak… som okamžite konal. A doslova v priebehu niekoľkých minút sa objavili mraky a začalo pršať.
Keď som tento krok podnikol, už som si jasne predstavoval, že „vytlačením“ vody z vzdušných más na jednom mieste vytvorím problém na inom. Vyriešením sucha na jednom mieste vytvorím sucho na inom, a to nie je riešenie problému. Presne takto fungujú moderní vedci: rozprašovaním rôznych katalyzátorov tvorby kvapiek na vzdušné prúdy spúšťajú uvoľňovanie vlhkosti na požadovanom mieste. Dehydrované vzdušné prúdy sa potom pohybujú ďalej „naprázdno“ – nemajú čo uvoľňovať nad inými oblasťami. Tento prístup som považoval a naďalej považujem za neprijateľný, a preto som na vyriešenie problému sucha prijal zásadne odlišné metódy. Po prvé, rozhodol som sa zabrániť zrážkam padajúcim nad oceánmi, ale namiesto toho som vlhkosť „preniesol“ na kontinent a umožnil zavlažovanie vyprahnutej krajiny. Po druhé, pokúsil som sa iniciovať syntézu vody z prvotnej hmoty alebo, ako to nazývajú moderní vedci, z temnej hmoty.
Je celkom možné, že obe metódy fungovali, pretože dážď padal okamžite, zatiaľ čo aby vzduchové masy obsahujúce vlhkosť uloženú nad oceánmi uvoľnili svoju vodu nad pevninu, trvalo by týmto vzdušným prúdom nejaký čas, aby ju preniesli na pevninu. A keďže dážď začal takmer okamžite a nebol sprevádzaný vetrom o sile hurikánu, všetko naznačovalo, že som „jednoducho“ spustil fúziu vody nad štátom Kalifornia. Veď aj hurikány a superbúrky, ktoré sa preháňajú rýchlosťou viac ako dvesto kilometrov za hodinu, potrebujú čas na to, aby sa prehnali tisíckami kilometrov a zhodili svoj životodarný náklad na pevninu.
Keď pár minút po mojom konaní začalo mrholiť, George položartom poznamenal: „To je všetko, čo dokážeš!?“ Svetlana sa pridala a ja, mierne urazený tým, som „pridal tlak“. V dôsledku toho začalo dosť silno pršať, z neba začali padať veľké kvapky, ich počet sa zvyšoval a potom… sa z neba liala voda, ako počas poriadneho lejaku. Doberanie potom prestalo, ale aj tak som nemal reagovať na Georgeove a Svetlanine vtipy. Veď som pracoval na ukončení sucha v celej Kalifornii a… fungovalo to! Pršalo VŠADE, nielen v San Franciscu, ale keďže som sa doberaniu poddal a zvýšil dážď v San Franciscu, zvýšený dážď „fungoval“ všade a kde bol silný dážď, stal sa z neho lejak, a kde bol lejak, vznikla malá „záplava“! V dôsledku toho napríklad v južnej Kalifornii, v Los Angeles, mnoho domov utrpelo, pretože pôda sa od vlhkosti premočila, a mnoho domov nachádzajúcich sa na svahoch sa jednoducho začalo zosúvať so všetkými z toho vyplývajúcimi následkami…
Odvtedy až do môjho odchodu z USA neboli v Kalifornii ani nikde inde žiadne ďalšie problémy s vodou. Počas celého tohto obdobia štát nikdy nekupoval vodu z externých zdrojov (čo stojí miliardy dolárov). Nádrže boli vždy plné. Pršalo nielen v zime, ako to bolo vždy pred naším príchodom do USA, ale počas celého roka, čo okamžite ovplyvnilo životné prostredie: všetko bolo zelené nielen počas obdobia dažďov, ale takmer po celý rok! Boli zrušené obmedzenia týkajúce sa vody atď..“
Nikolaj Levašov. „Zrkadlo mojej duše“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Post Views:
58
