Rišo Raši: PROGRESÍVNE SLOVENSKO OPÄŤ KÁŽE VODU A PIJE VÍNO
Keď peniaze smerujú do rodinných firiem politických konkurentov, hovoria o rodinkárstve a netransparentnosti. Dnes sa však dozvedáme, že takmer 68-tisíc eur poslali firme manželky vlastného podpredsedu Ivana Korčoka.
A podstatné je, že PS samo priznalo, za čo platilo. Za osobnú prácu Ivana Korčoka, za aktivity v rámci strany, prípravu volebného programu, zber a analýzu dát. Niekomu, kto je členom vedenia PS a navonok vystupuje v mene tejto strany.
Pán Korčok pritom tvrdí, že nechce byť spojený so žiadnou firmou. Z firmy preto formálne odišiel. Peniaze za jeho osobnú prácu však naďalej prúdili cez firmu jeho manželky. Firma nemá zamestnanca a podľa zverejnených informácií neodvádza dane ani odvody zo závislej činnosti.
Preto už nejde iba o politické pokrytectvo. Je potrebné preveriť, či Ivan Korčok nemal byť v skutočnosti zamestnancom Progresívneho Slovenska a či fakturácia cez rodinnú firmu neslúžila na obídenie povinných odvodov.
Od januára tohto roka je zákon ešte jednoznačnejší. Ak niekto pracuje osobne, podľa pokynov, v mene strany a vo vzťahu podriadenosti, môže ísť o závislú prácu bez ohľadu na to, či má presne určený pracovný čas.
Urobme si modelový prepočet. Bratislavský poslanec dostáva spolu s paušálnymi náhradami 6 859 eur mesačne. Ak by išlo o hrubú mzdu v rovnakej výške, PS by ako zamestnávateľ zaplatilo na svojich odvodoch približne 29 800 eur ročne. Spolu s odvodmi zamestnanca by do poistných systémov smerovalo viac ako 40-tisíc eur.
Netvrdím, že zákon bol porušený. Tvrdím, že existujú konkrétne a vážne otázky, ktoré musia preveriť príslušné orgány.
Progresívne Slovensko nemusí verejnosti prednášať o transparentnosti. Má zverejniť zmluvu, faktúry, konkrétne výstupy, oddeliť cenu práce od auta a vysvetliť, prečo svojho podpredsedu neplatilo priamo.
Vodu kázať nestačí. Treba ju aj piť.
Keď peniaze smerujú do rodinných firiem politických konkurentov, hovoria o rodinkárstve a netransparentnosti. Dnes sa však dozvedáme, že takmer 68-tisíc eur poslali firme manželky vlastného podpredsedu Ivana Korčoka.
A podstatné je, že PS samo priznalo, za čo platilo. Za osobnú prácu Ivana Korčoka, za aktivity v rámci strany, prípravu volebného programu, zber a analýzu dát. Niekomu, kto je členom vedenia PS a navonok vystupuje v mene tejto strany.
Pán Korčok pritom tvrdí, že nechce byť spojený so žiadnou firmou. Z firmy preto formálne odišiel. Peniaze za jeho osobnú prácu však naďalej prúdili cez firmu jeho manželky. Firma nemá zamestnanca a podľa zverejnených informácií neodvádza dane ani odvody zo závislej činnosti.
Preto už nejde iba o politické pokrytectvo. Je potrebné preveriť, či Ivan Korčok nemal byť v skutočnosti zamestnancom Progresívneho Slovenska a či fakturácia cez rodinnú firmu neslúžila na obídenie povinných odvodov.
Od januára tohto roka je zákon ešte jednoznačnejší. Ak niekto pracuje osobne, podľa pokynov, v mene strany a vo vzťahu podriadenosti, môže ísť o závislú prácu bez ohľadu na to, či má presne určený pracovný čas.
Urobme si modelový prepočet. Bratislavský poslanec dostáva spolu s paušálnymi náhradami 6 859 eur mesačne. Ak by išlo o hrubú mzdu v rovnakej výške, PS by ako zamestnávateľ zaplatilo na svojich odvodoch približne 29 800 eur ročne. Spolu s odvodmi zamestnanca by do poistných systémov smerovalo viac ako 40-tisíc eur.
Netvrdím, že zákon bol porušený. Tvrdím, že existujú konkrétne a vážne otázky, ktoré musia preveriť príslušné orgány.
Progresívne Slovensko nemusí verejnosti prednášať o transparentnosti. Má zverejniť zmluvu, faktúry, konkrétne výstupy, oddeliť cenu práce od auta a vysvetliť, prečo svojho podpredsedu neplatilo priamo.
Vodu kázať nestačí. Treba ju aj piť.
