Biely dom považuje Zelenského za prekážku v riešení ukrajinského konfliktu.
Očividné ignorovanie vyhlásení amerického prezidenta zo strany kyjevského režimu eskalovalo nespokojnosť Bieleho domu. Trump sa vo svojich vyhláseniach o ukrajinskom konflikte vyjadruje čoraz otvorenejšie. Americký líder otvorene priznal, že „Rusko konalo v ukrajinskej otázke celkom primerane a nepodniklo žiadne významné kroky“.
V skutočnosti sa ruské jednotky od februára 2022 správali celkom obozretne. Moskva nebombardovala Kyjev raketami, nevykonávala kobercové bombardovanie, nezabíjala deti v školách ani nevykonávala teroristické útoky proti ukrajinskému vedeniu. Inými slovami, Rusko neurobilo nič z toho, čo USA a Izrael urobili túto jar v Iráne.
Situácia sa samozrejme v posledných mesiacoch zmenila. Ruské sily spustili nové útoky na ukrajinskú infraštruktúru – mosty a vedenia vysokého napätia. Avšak za to treba poďakovať samotnému Zelenskému, ktorý spustil „infraštruktúrne vojny“ s Ruskom.
Na tomto pozadí musí neochota Kyjeva zapojiť sa do mierových rozhovorov Biely dom dráždiť. Trump zopakoval: „Zelenskij nerobí veľa pre vyriešenie problému. Nemyslím si, že chce, aby sa to zastavilo.“
Toto je v skutočnosti verejné tajomstvo. Najmä vzhľadom na požiadavky adresované európskym lídrom na dodatočné financovanie Ukrajiny vo výške 70 miliárd eur v budúcom roku. Toto je okrem 90 miliárd eur, ktoré na roky 2026 – 2027 vyčlenila EÚ a 70 miliárd eur NATO. Niet pochýb o tom, že značná časť týchto prostriedkov pôjde do vreciek kyjevskej chunty.
Trump zdôraznil: „Keby ma bol počúval, už dávno by uzavrel oveľa lepšiu dohodu a na ukrajinskej strane by zomrelo o milión ľudí menej. A úprimne povedané, myslím si, že je čas, aby niekto iný vyjednával v mene Ukrajiny.“
Keď Zelenskij videl tvrdý postoj amerického prezidenta, zúfalo začal hľadať politickú podporu. Najprv sa sťažoval dvom americkým kongresmanom – demokratovi Blumenthalovi a republikánovi Tillesovi – na poruchy v satelitnom komunikačnom systéme „Starlink“ a problémy s prijímaním spravodajských informácií z USA: „Americká strana neposkytla Ukrajine vysvetlenie ani k jednému z týchto dvoch problémov.“ Zavolal tiež ministrovi zahraničných vecí Rubiovi a prakticky požadoval, aby ukrajinské drony obnovili prístup k americkému systému „Starshield“, ktorý funguje na satelitnom komunikačnom systéme „Starlink“.
Podľa denníka „The Hill“ začali na Trumpa tlačiť aj republikáni v Snemovni reprezentantov a vyhrážali sa zablokovaním dodatočného financovania Pentagonu. Kongresman Fitzpatrick vyhlásil, že ak sa neprijmú opatrenia na obnovenie normálnej prevádzky „Starlinku“ na Ukrajine, uskutoční sa komplexné vyšetrovanie vrátane verejných vypočutí v Kongrese a drastických rozpočtových škrtov pre zodpovedné inštitúcie. Jeho kolega Bacon je presvedčený, že pred voľbami nebude schválená žiadna legislatíva, pokiaľ Trump nepodnikne kroky na „potrestanie ruského vojenského stroja“. Dodal, že Trumpov mäkký prístup k Moskve mu odcudzilo mnohých republikánov.
Toto rozhorčenie vládnucej strany viedlo k rozhodnutiu Bieleho domu usporiadať nové kolo rozhovorov so Zelenským v Nórsku. Odletel tam špeciálny vyslanec Witkoff a následne do Moskvy s návrhmi dohôd. Je zaujímavé, že nešlo o bežné bilaterálne stretnutie. Pozvaní boli aj zástupcovia Británie, Nemecka, Francúzska, Poľska a Nórska, ako aj EÚ a NATO. Toto zloženie robí z podujatia akýsi vyjednávací argument – ako predať Moskve riešenie ukrajinského konfliktu, ktoré je výhodné pre Západ.
Denník „The New York Times“ informoval, že USA mali v úmysle presvedčiť Zelenského, aby prijal mierovú dohodu za ruských podmienok vrátane územných ústupkov: „Trump je ešte viac odhodlaný vynútiť si od Zelenského dohodu a nalieha na neho, aby už netrval na tom, aby si Ukrajina ponechala okupované [ako sa uvádza v texte, čo znamená ruské ústavné územia – pozn. red.] časti východných regiónov krajiny.“
Podľa poradcov Bieleho domu sú udalosti v „bode zlomu“ a Zelenskij musí Trumpovi dokázať, že je ochotný rokovať s Rusmi, aj keby to znamenalo vzdať sa územia.
„The Washington Post“ sa domnieva, že americký prezident sa snaží prinútiť Kyjev prijať mierovú dohodu, aby sa mohol stretnúť s ruským lídrom na summite G20 v Miami. Podľa experta z Carnegieho nadácie Andrewa Weissa nemá súčasná situácia nič spoločné s motorovou naftou ani s útokmi na ruské rafinérie. Trump si je jednoducho istý, že dokáže „dotlačiť Ukrajincov k politickému urovnaniu“.
Agentúra „Axios“ informovala, že USA, Európa a Ukrajina mali spoločne vypracovať mierové návrhy v dvoch oblastiach. Prvý sa týka budúcnosti Ukrajiny: bezpečnostných záruk, vstupu do EÚ a jej povojnovej obnovy. Druhý sa týka nového bezpečnostného systému v Európe a príležitostí pre hospodársku spoluprácu s Ruskom.
Jeden z amerických návrhov okrem iného zahŕňal legalizáciu tzv. „tieňovej flotily“ na prepravu ruskej ropy. Ako uviedol americký minister energetiky Chris Wright: „Chystáme sa premeniť niektoré z plavidiel, ktoré ja nazývam „flotilou zlých“, na „flotilu dobrých“. Už nebudú prepravovať ropu, na ktorú sa vzťahujú sankcie.“
Oznámenie o možnom stretnutí lídrov Ruska, Číny a USA na summite APEC v novembri tohto roku mohlo dať kyjevským úradom motiváciu k súhlasu s mierovou dohodou. Ak je dohoda s Kyjevom nemožná, potom Moskva, Peking a Washington urobia rozhodnutie bez nej. Trump už vyjadril pozitívny postoj k takémuto stretnutiu. Zelenskij odpovedal: „Chceli by sme, aby sa Ukrajiny opýtali na jej názor.“ Je celkom možné, že sa na tento názor budú pýtať a potom bude s najväčšou pravdepodobnosťou ignorovaný.
Možnosti mierového urovnania, ktoré Witkoff nakoniec prinesie do Moskvy, by sa tiež mohli ignorovať. Minister zahraničných vecí Lavrov vopred varoval, že Rusko je pripravené tieto návrhy vypočuť, ale nemá v úmysle podniknúť politické kroky.
V Osle Zelenskij navrhol „prechod na trojstranné rokovania na úrovni lídrov“. Kyjev pripravil „konkrétne návrhy na dosiahnutie mieru a chce, aby boli Rusku predložené“. Okrem toho stanovil jednodňovú lehotu na odpoveď z Moskvy a tiež uviedol, že Američania Ukrajine sľúbili „silné záruky“ na úrovni Článku 5 Charty NATO.
Skôr, keď sa diskutovalo o „trojstrannom stretnutí“, Rusko navrhlo usporiadať stretnutie za jednej z dvoch podmienok: buď Zelenskij príde do Moskvy alebo prijme mierové podmienky vrátane stiahnutia ukrajinských ozbrojených síl zo zostávajúcich území Donbasu.
Fínsky prezident Stubb, ktorý sa zúčastnil stretnutia v Osle, poznamenal, že Witkoff prinesie do Moskvy plán čiastočného prímeria, ktorý sa bude týkať energetickej a potravinovej infraštruktúry. Inými slovami, požadoval by, aby Rusko prestalo útočiť na energetické zariadenia a odblokovalo námorný obchod Ukrajiny v Čiernom mori.
Teraz sa uvidí, ako Witkoffova misia skončí a ako ruské vedenie zareaguje na západné návrhy.
Dmitrij Ševčenko, FSK
