Rusko a Západ sa dostali na kritický prah. Môže dôjsť k eskalácii
V Moskve sa o tom síce intenzívnejšie hovorí už približne dva mesiace, ale v tejto chvíli je to naozaj vážne: nie je vylúčená priama konfrontácia so západnými spojencami Ukrajiny.
O čo ide? Západné krajiny pomáhajú Ukrajine už pomerne nepokryte v útokoch dovnútra Ruska. Navyše sú pripravené Ukrajine dodávať veľké množstvá útočného vybavenia.
UK napríklad v polovici apríla oznámilo dodávku 120 tisíc dronov Kyjevu.
Hoci sa o tom v západnej tlači hovorí málo, ukrajinské ozbrojené sily v ostatných mesiacov útočia na územie Ruska miestami veľmi intenzívne. Nie, nebolo to len pred 9. májom a nie, nie sú to len útoky na rafinérie. V Rusku drony pomerne často padajú aj na iné objekty, často na obytné domy.
Ešte raz, je to oveľa intenzívnejšie, ako to ukazuje západná či slovenská tlač.
Rusi už teraz majú pociť, že to začína prekračovať únosné miery. Ak sa budú útoky, zjavne s podporou západných síl (dodávky dát, zacielenie), ešte viac množiť, je to jednak nepríjemné z hľadiska strát u civilného obyvateľstva a jednak to vytvára nebezpečie, že napriek zväčša vysoko efektívnej PVO dôjde k zbombardovaniu niečoho naozaj dôležitého.
Rusko preto tento týždeň vydalo viacerými kanálmi znovu varovanie západným krajinám, že môže považovať za legitímne ciele továrne dodávajúce na Ukrajinu bojovú techniku (v apríli zverejnilo zoznam dronových tovární).
Zároveň Kyjev dvakrát trafilo Orešnikom. Strely neniesli žiadnu nálož – išlo o silnú demonštráciu. Pozrite, nežartujeme, tieto rakety naozaj nezostrelíte Patriotmi a vidíte, že sme pripravené ich použiť.
Ak západné krajiny neprestanú s takou podporou Ukrajiny, v tejto chvíli sa naozaj nedá vylúčiť, že sa Rusko rozhodne prikročiť k eskalácii. Tá môže mať rôzne formy. Napríklad:
– Rusi raketou zrovnajú so zemou niektoré západné veľvyslanectvo v Kyjeve. V tom prípade si vyberú buď zastupiteľstvo EÚ (aby vyslali silný signál, ale zároveň proti sebe priamo nepoštvali obyvateľstvo konkrétnej krajiny, zvlášť Nemecka, ktoré by sa inak silno ponúkalo ako terč), alebo trafia veľvyslanectvo UK (nemajú naň silné hospodárskej väzby, zato UK vykazuje po USA najaktívnejšiu podporu kyjevskému režimu). Zároveň so zrovnaním so zemou by prišlo varovanie, že Moskva je pripravené nasledovať aj ďalšími krokmi.
Nie je to bez rizík, pretože aj pri vyhlásenom leteckom poplachu by mohlo dôjsť k civilným obetiam, zvlášť, keďže tie veľvyslanectvá sú malé a v husto zastavaných oblastiach. Napriek tomu toto je jeden z najpravdepodobnejších krokov, ak by k eskalácii došlo. Ostatné sú oveľa menej pravdepodobné, ako prvý eskalačný krok.
– Priame zásahy skladov či vlakov so zbraňami na území pobaltských štátov, prípadne Poľska či Rumunska. Toto je veľmi málo pravdepodobné, pretože by to bola výrazná eskalácia. Ale dajme tomu, že Ukrajinci znovu zasiahnu niečo ako dievčenský internát, ako minule, s množstvom obetí – potom sa takýto úder nebude dať celkom vylúčiť.
Bolo by to nebezpečné, muselo by sa to komunikačne jasne zdôvodniť a, ale nedá sa to úplne vylúčiť.
– Demonštrativny jadrový výbuch nad medzinárodnými vodami v severnom Atlantiku. Toto je veľmi, veľmi nepravdepodobné, napriek tomu, že niektorí moskovskí propagandisti úzko spätí s režimom sa za niečo podobné vyslovujú. Ale ak by došlo k sérii eskalačných krokov, nedá sa úplne vylúčiť, že Rusko ako jeden z ďalších krokov niečím podobným pohrozí. Ešte raz, pokladám to za takmer vylúčené, ale pre istotu to uvádzam.
Som teda rozhodne zdržanlivejší, ako napr. John Mearsheimer, ktorý pokladá za pomerne pravdepodobné, že dôjde aj na taktické jadrové zbrane. Naozaj to tak ako on nevidím.
Popri tom zrejme Moskva bude pokračovať v tvrdých útokoch priamo na mesto Kyjev. Je ale otázne, či to samo osebe zmení situáciu v dodávkach zbraní.
V Moskve sa o tom síce intenzívnejšie hovorí už približne dva mesiace, ale v tejto chvíli je to naozaj vážne: nie je vylúčená priama konfrontácia so západnými spojencami Ukrajiny.
O čo ide? Západné krajiny pomáhajú Ukrajine už pomerne nepokryte v útokoch dovnútra Ruska. Navyše sú pripravené Ukrajine dodávať veľké množstvá útočného vybavenia.
UK napríklad v polovici apríla oznámilo dodávku 120 tisíc dronov Kyjevu.
Hoci sa o tom v západnej tlači hovorí málo, ukrajinské ozbrojené sily v ostatných mesiacov útočia na územie Ruska miestami veľmi intenzívne. Nie, nebolo to len pred 9. májom a nie, nie sú to len útoky na rafinérie. V Rusku drony pomerne často padajú aj na iné objekty, často na obytné domy.
Ešte raz, je to oveľa intenzívnejšie, ako to ukazuje západná či slovenská tlač.
Rusi už teraz majú pociť, že to začína prekračovať únosné miery. Ak sa budú útoky, zjavne s podporou západných síl (dodávky dát, zacielenie), ešte viac množiť, je to jednak nepríjemné z hľadiska strát u civilného obyvateľstva a jednak to vytvára nebezpečie, že napriek zväčša vysoko efektívnej PVO dôjde k zbombardovaniu niečoho naozaj dôležitého.
Rusko preto tento týždeň vydalo viacerými kanálmi znovu varovanie západným krajinám, že môže považovať za legitímne ciele továrne dodávajúce na Ukrajinu bojovú techniku (v apríli zverejnilo zoznam dronových tovární).
Zároveň Kyjev dvakrát trafilo Orešnikom. Strely neniesli žiadnu nálož – išlo o silnú demonštráciu. Pozrite, nežartujeme, tieto rakety naozaj nezostrelíte Patriotmi a vidíte, že sme pripravené ich použiť.
Ak západné krajiny neprestanú s takou podporou Ukrajiny, v tejto chvíli sa naozaj nedá vylúčiť, že sa Rusko rozhodne prikročiť k eskalácii. Tá môže mať rôzne formy. Napríklad:
– Rusi raketou zrovnajú so zemou niektoré západné veľvyslanectvo v Kyjeve. V tom prípade si vyberú buď zastupiteľstvo EÚ (aby vyslali silný signál, ale zároveň proti sebe priamo nepoštvali obyvateľstvo konkrétnej krajiny, zvlášť Nemecka, ktoré by sa inak silno ponúkalo ako terč), alebo trafia veľvyslanectvo UK (nemajú naň silné hospodárskej väzby, zato UK vykazuje po USA najaktívnejšiu podporu kyjevskému režimu). Zároveň so zrovnaním so zemou by prišlo varovanie, že Moskva je pripravené nasledovať aj ďalšími krokmi.
Nie je to bez rizík, pretože aj pri vyhlásenom leteckom poplachu by mohlo dôjsť k civilným obetiam, zvlášť, keďže tie veľvyslanectvá sú malé a v husto zastavaných oblastiach. Napriek tomu toto je jeden z najpravdepodobnejších krokov, ak by k eskalácii došlo. Ostatné sú oveľa menej pravdepodobné, ako prvý eskalačný krok.
– Priame zásahy skladov či vlakov so zbraňami na území pobaltských štátov, prípadne Poľska či Rumunska. Toto je veľmi málo pravdepodobné, pretože by to bola výrazná eskalácia. Ale dajme tomu, že Ukrajinci znovu zasiahnu niečo ako dievčenský internát, ako minule, s množstvom obetí – potom sa takýto úder nebude dať celkom vylúčiť.
Bolo by to nebezpečné, muselo by sa to komunikačne jasne zdôvodniť a, ale nedá sa to úplne vylúčiť.
– Demonštrativny jadrový výbuch nad medzinárodnými vodami v severnom Atlantiku. Toto je veľmi, veľmi nepravdepodobné, napriek tomu, že niektorí moskovskí propagandisti úzko spätí s režimom sa za niečo podobné vyslovujú. Ale ak by došlo k sérii eskalačných krokov, nedá sa úplne vylúčiť, že Rusko ako jeden z ďalších krokov niečím podobným pohrozí. Ešte raz, pokladám to za takmer vylúčené, ale pre istotu to uvádzam.
Som teda rozhodne zdržanlivejší, ako napr. John Mearsheimer, ktorý pokladá za pomerne pravdepodobné, že dôjde aj na taktické jadrové zbrane. Naozaj to tak ako on nevidím.
Popri tom zrejme Moskva bude pokračovať v tvrdých útokoch priamo na mesto Kyjev. Je ale otázne, či to samo osebe zmení situáciu v dodávkach zbraní.
