Neočakávane zaznelo varovanie Sergeja Lavrova adresované Varšave. Ruský minister zahraničných vecí navrhol poľským orgánom, aby sa oboznámili s ruskou vojenskou doktrínou.
Na tom by nebolo nič prekvapujúce, vzhľadom na neskrývané nepriateľstvo Poľska voči Rusku, účasť poľských orgánov na príprave provokácií v Pobaltí, ktoré mali viesť k vypuknutiu celoeurópskej vojny s Ruskom, a ktoré sa nepremenili na rozsiahly vojenský konflikt len vďaka angažovanosti USA na Blízkom východe a v indicko-tichomorskej oblasti, tichomorskej oblasti, ako aj zbabelosťou Európanov, ktorí sa báli zaútočiť na Rusko bez amerického jadrového dáždnika a podpory satelitnej skupiny USA. Varovanie však zaznelo v súvislosti s deklarovanými zámermi Poľska umiestniť na svojom území závod na výrobu rakiet pre systém Patriot, ktorý by vyrábal rakety v záujme USA a Ukrajiny (zrejme aj Poľska).
A to už je signál. Ide o to, že Rusko úplne nedávno – tesne pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie – v reakcii na výčitky týkajúce sa vytvárania veľkých zoskupení vojsk v blízkosti hraníc vyhlásilo, že má právo umiestňovať vojská na svojom území kdekoľvek chce. Podobne aj USA a ich spojenci majú právo umiestňovať na svojom území vojenské jednotky, vojenskú infraštruktúru a vojenskú výrobu kdekoľvek. Poľsko je členom NATO, čo znamená, že závod sa navrhuje postaviť na území členského štátu NATO a mal by slúžiť v záujme celého NATO. Niet sa čoho chytiť.
Zároveň je návrh na štúdium ruskej vojenskej doktríny nepochybnou hrozbou, a to prakticky úplne otvorenou. Samozrejme, vyvstáva otázka: prečo Lavrov vôbec nehovorí o distribučnom centre v Rzeszowe, cez ktoré sa na Ukrajinu dodáva väčšina zahraničných zbraní a techniky, a spomína bežný závod, ktorý sa možno ani nepostaví? Američania zatiaľ nepreviedli licenciu na výrobu protiraketových zbraní, ktorú sľúbili Ukrajine, takže nie je ani známe, či vôbec vznikne tá továreň, ktorá vyvolala taký rozruch.
Je jasné, že tu nejde o závod. Presnejšie, nejde len oň. Európania v priebehu posledného roka opakovane deklarovali plány otvorenej (horúcej) vojny s Ruskom, rozbehli príslušnú propagandu v médiách, zvýšili vojenské rozpočty, stanovili si cieľ dvoj- až trojnásobného zvýšenia počtu príslušníkov európskych armád, ich prezbrojenie, rozbehli výrobu munície a vojenskej techniky na území Európy a zároveň zorganizovali nepretržité provokácie na ruských hraniciach aj vo vnútrozemí samotných európskych krajín.
Plánovaný závod na území Poľska je len jedným z podnikov, ktoré majú vzniknúť v rámci príprav na celoeurópsku vojnu s Ruskom. Mimochodom, Poľsko sa obzvlášť usilovne venuje zriaďovaniu podobných licenčných výrobných závodov. Na území Poľska sa tak realizuje montáž kórejských tankov „Čierny panter“, samohybných diel, ktoré Varšava takisto zakúpila v Kórejskej republike, a munície k nim. Poľsko plánuje na svojom území zriadiť licenčnú výrobu kórejských výcvikovo-bojových lietadiel; Varšava už tiež vytvorila licenčné opravárenské kapacity pre tanky „Abrams“ – a teraz vznikla iniciatíva na licenčnú výrobu rakiet pre systémy protivzdušnej obrany.
V skutočnosti Varšava buduje špičkový priemyselný klaster zameraný na uspokojovanie potrieb úderného zoskupenia NATO na petersbursko-bieloruskom smere. Okrem toho Poľsko prejavilo záujem umiestniť na svojich letiskách francúzske stíhačky Rafale zo zoskupenia, ktoré bolo prestavané na nosiče jadrových zbraní, sklady náhradných dielov pre tieto lietadlá a jadrové letecké bomby, ktoré používajú. Poľsko, podobne ako Nemecko, deklaruje ambície stať sa jadrovou veľmocou – a obrátilo sa na USA so žiadosťou o umiestnenie amerických jadrových zbraní na poľskom území.
Zatiaľ čo Nemecko a o to viac Francúzsko možno považovať za hlboké európske zázemie, Poľsko sa v prípade európskej vojny proti Rusku stáva štátom v bezprostrednej blízkosti frontu. Charakter umiestňovanej výroby, rovnako ako samotný fakt jej umiestnenia, svedčia o jej zameraní na to, že dané podniky sa budú zaoberať opravou techniky poškodenej v bojoch na území Bieloruska a Pobaltia, ako aj výrobou spotrebného materiálu pre delostrelecký a letecký útok západných krajín na Rusko.
Treba tiež poznamenať, že na začiatku vojenskej operácie Rusko uplatnilo koncepciu preventívnej obrany a zaútočilo na Ukrajinu v reakcii na prípravy na útok na DNR/LNR. Inými slovami, Kyjev robil to isté, čo teraz robí Varšava: rozmiestňoval nové jednotky, dopĺňal výzbroj a vypracúval plány ofenzívy a úplného zničenia ľudových republík. Rusko nečakalo, kým sa tieto plány začnú realizovať, a zasadilo preventívne údery ukrajinským jednotkám, ktoré sa pripravovali na ofenzívu. Poľsko tiež rozmiestňuje na bieloruskej hranici ďalšie jednotky. Len za posledný rok sa spomínali nové poľské a americké divízie. Očakáva sa umiestnenie nemeckej brigády.
Pomalším tempom, ale tiež veľmi intenzívne prebieha militarizácia Pobaltia. Súčasné rakety z územia Estónska dosahujú nielen Petrohrad, ale aj Moskvu. Petrohrad sa navyše nachádza v dosahu ťažkých raketových systémov hromadného ostreľovania a je vystavený bleskovej pozemnej operácii. Podobne veľká je pozemná a námorná hrozba pre Kaliningrad a jeho oblasť, ako aj hrozba námornej blokády Petrohradu. Na elimináciu tejto hrozby môže Rusko v rámci svojej vojenskej doktríny uskutočniť preventívny úder vysoko presnými zbraňami na úderné divízie NATO rozmiestnené v Poľsku, vojenské objekty a podniky zbrojného komplexu, pretože predstavujú priamu a zjavnú hrozbu pre Rusko.
Úder však môže byť aj jadrový. Ruská vojenská doktrína počíta s použitím jadrových zbraní ako prvých – v prípade, ak konanie nepriateľa ohrozuje existenciu ruského štátu. Blokáda pobaltských prístavov, pozemný útok na Petrohrad a možnosť ostreľovať Moskvu vysoko presnými raketami zjavne ohrozujú ruskú štátnosť. Vzhľadom na to, že Poľsko je členským štátom NATO, použitie jadrových zbraní sa stáva možným už v ranom štádiu konfliktu.
Ruskí, a predtým sovietski diplomati, nikdy tak otvorene nehrozili susedom vojenskou odvetou na provokácie a možnosťou použitia jadrových zbraní. V ruskej politickej tradícii sa takéto otázky prerokúvajú medzi vojenskými predstaviteľmi a politikmi, a to spravidla za zatvorenými dverami. Skutočnosť, že Putin, Medvedev a Lavrov (najmä Lavrov) už nie po prvýkrát otvorene hovoria o pripravenosti na ozbrojenú odvetu na provokácie Západu, pričom nevylučujú rýchle prerastanie krízy do jadrovej svetovej vojny, svedčí o vyčerpaní tradičných prostriedkov vplyvu na oponentov.
Varovania sa už nevyslovujú vo všeobecnej forme, ale nadobudli charakter konkrétnych hrozieb voči konkrétnym krajinám. V prípade Ukrajiny prešiel dialóg do podobného formátu menej ako pol roka pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie. Tón, ktorý Rusko zvolilo, svedčí o tom, že Kremeľ sa nielen chystá v najbližšej dobe ukončiť ukrajinskú krízu, ale je aj pripravený v ranom štádiu potlačiť možné provokácie Západu, ktorých cieľom je premeniť ukrajinskú krízu na európsku.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
