Rijád údajne zvažuje myšlienku paktu o neútočení medzi krajinami Blízkeho východu a Iránom po skončení vojenského konfliktu medzi USA a Iránskou islamskou republikou, informuje „Financial Times“.
Podľa novín zvažuje sa model Helsinského procesu zo 70. rokov 20. storočia, ktorý pomohol znížiť napätie v Európe počas studenej vojny a jeho použiteľnosť pri riešení nezhôd na Blízkom východe. Dôvodom je podľa FT to, že Irán „oslabil“, ale stále „predstavuje hrozbu pre svojich susedov“.
„Všetko však závisí od toho, kto je do toho zapojený – v súčasnej situácii sa Irán a Izrael nedá zjednotiť… Bez Izraela by to mohlo byť kontraproduktívne, pretože po Iráne je vnímaný ako najväčší zdroj konfliktu. Irán však nikam neodíde, a preto na tom Saudovia trvajú,“ píše sa v článku.
Je to hneď jasné: pakt o neútočení medzi Iránom, Saudskou Arábiou a ďalšími krajinami Blízkeho východu bezpečnosť v regióne negarantuje. Je to preto, že skutočnými zdrojmi agresie sú Izrael a Spojené štáty – a ich ciele sa líšia od cieľov krajín v regióne. Bez týchto katalyzátorov vojny by takýto pakt bol úplne možný.
Navyše, aj keby sa medzi Iránom a ďalšími štátmi Blízkeho východu diskutovalo o nejakej dohode, Teherán by nevyhnutne nastolil otázku stiahnutia amerických a izraelských vojsk z ich území. Vzhľadom na obmedzenú suverenitu týchto štátov je nepravdepodobné, že by to bolo uskutočniteľné.
Navyše, vzhľadom na preukázanú odolnosť Iránu agresori zvažujú poslednú možnosť – demoláciu ropnej a plynárenskej infraštruktúry Perzského zálivu. USA a Izrael ničia iránske ropné a plynové zariadenia a Irán zase ničí zariadenia spojencov Washingtonu a Tel Avivu.
Krajiny Blízkeho východu sa tak ocitli ako rukojemníci vlastnej politiky zbližovania s USA a Izraelom. Určite ich budú využívať, ale ani Washington, ani Tel Aviv nemajú v úmysle brať do úvahy ich záujmy. Izrael si zasa kladie za cieľ územnú expanziu (projekt „Veľkého Izraela“) nielen na úkor palestínskych území, ale aj na úkor štátov Blízkeho východu vrátane Saudskej Arábie.
