Knihu Aramejský Otčenáš mi odporučil kamarát. Kresťanstvo je v hľadáčiku tém, ktoré ma vážne zaujímajú, a čokoľvek, čo má potenciál priblížiť ma bližšie k jeho „srdcu“, je pre mňa dôležité. Je pravda, že som s kúpou sprvu váhala, pretože na prvé počutie mi názov znel nezáživne. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď sa ukázalo, že presný opak je pravdou.
Autor Neil Douglas-Klotz, nezávislý bádateľ v oblasti náboženstva a psychológie, tému uchopil z tej najzákladnejšej roviny – z pôvodného jazyka, ktorým Ježiš hovoril. Podľa autora aramejčina na rozdiel od gréčtiny a tradičných prekladov nepozná ostré hranice medzi rozumom, telom a duchom. Tieto roviny tvoria u nej jeden prepojený prúd. Aramejské slová neprekladá doslovne z jedného slova do druhého, ale využíva vlastnosť semitských jazykov – tzv. koreňový systém. Jedno slovo, zložené zo základných koreňových písmen, má celý rad významových vrstiev – fyzickú, dychovú, vzťahovú, mentálnu i duchovnú.
K jazyku pri výklade Otčenáša v aramejčine pristupuje zároveň cez poetickú, psychologickú a meditatívnu rovinu. Výsledkom je nielen fascinujúce dobrodružstvo samotného prekladania, ktoré v knihe ponúka, ale aj nový pohľad na samotný Otčenáš.
Mám chuť prejsť každým jedným veršom a podať jeho výklad z pôvodnej aramejčiny, ale uvediem aspoň dva príklady.
Jeden, ktorý mnohým, nielen kresťanom, v Otčenáši znie proti srsti, je napríklad časť: „A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom…“. Kým v tradičnom preklade podľa autora slovo „vina“ evokuje skôr právny nárok, zlyhanie či hriech, za ktorý treba platiť, v aramejčine tento pojem pôvodne znamená „uzol“ alebo „zauzlenú“ energiu, ktorá nám bráni v plynulom prúdení života. Z toho plynie, že preklad z aramejských koreňov primárne nehovorí o treste a prísnom sudcovi, ale o uvoľnení. Podľa pôvodného znenia sa tak z rigidnej náboženskej povinnosti zrazu stáva duchovná a psychologická hygiena.
Podobne pôsobí aj veta: „Posväť sa meno tvoje“. Znie formálne, až obradne, ale aramejský koreň slova pre „meno“ vyjadruje vibráciu, zvuk a atmosféru. Douglas-Klotz tu približuje, že Ježiš nehovorí o uctievaní nejakého mena, ale o určitej extrémne jemnej kvalite, ktorou môžeme nechať preniknúť vlastný vnútorný priestor.
Rovnakým spôsobom autor rozoberá každý jeden verš. Výsledkom sa podľa jeho interpretácie javí modlitba, v ktorej spoločným menovateľom je v skutočnosti osobné slobodné bádanie. Podľa pôvodného prekladu Ježiš nezanechal zväzujúcu formulu, ktorú majú kresťania bezducho opakovať, ale kľúč k posvätnému priestoru – k extrémne jemnej, celostnej realite, ktorá má svoje hlboké zákonitosti. Aj podľa evanjelií Ježiš nikdy nikoho do ničoho nenútil, hoci disponoval obdivuhodnou mocou. Dôležitá bola slobodná voľba človeka a jeho rozhodnutie konať. On, aj prostredníctvom Otčenáša, nasmeroval k univerzálnym zákonitostiam.
Na doplnenie – v druhej časti knihy autor rovnakým spôsobom pracuje aj s Blahoslavenstvami na hore a niektorými ďalšími Ježišovými výrokmi. Rovnako „škrípavo“ môže znieť napríklad výrok: „Milujte nepriateľov svojich“. Ježišove slová podľa prekladu autora nie sú príkazom, aby sme ich jednoducho milovali. Ježiš nás usmerňuje k „vnútornému pohybu“. Nie silou ani predstieraním, ale jemným, postupným, takpovediac samovoľným ladením sa na rytmus tých, ktorí nám nie sú po chuti. Disharmónia sa zvnútra pozvoľna uvoľní sama. Zároveň sa však obracia predovšetkým na tých, ktorí už dosiahli vyšší stupeň duchovnej inteligencie – nevyžaduje ju automaticky od každého.
Kniha na mňa urobila taký dojem, že som sa Aramejský Otčenáš naučila naspamäť a viem ho povedať aj o druhej v noci. Šlo to prekvapivo ľahko. Už to nebolo o memorovaní – samotným čítaním akoby sa niečo vnútri uvoľnilo a našlo si vlastný rytmus.
V úvode som spomenula, že čokoľvek, čo má potenciál priblížiť ma bližšie k „srdcu“ kresťanstva, je pre mňa dôležité. Prístup Douglas-Klotza nie je len ďalšia tvrdá interpretácia zvonka, ale – aj podľa odoziev a ladení z môjho vnútra – pootvorenie pôvodného priestoru, ktorým Kristove slová dýchajú.
Slávka
Abvún d-bá-šmája
Netkádaš šmach
Tejtej malkutach
Nechwej c´vjánach ajkána d-bá-šmája af b-árha.
Hav lan lachma d-sunkanán jaomána.
Wa-š´bok lán chaubéjn (w-achtachejn) ajkána d-af ch´nán švokn l-chaj´bejn.
We-la tachlán le-nesjúna. Ela pacan min biša.
Metol d´lache malkuta wa.chajlá wa-tešbuchta l´alám almín.
Amen
