Socha protirevolučného veliteľa maršala Radeckého sa vráti na námestie v Prahe –

3. júla 2026  

História Politika Spoločnosť

Dobré správy z Prahy. Na jednom z pražských námestí bude po viac ako sto rokoch opäť stáť socha maršala Radeckého z Radče – slávneho veliteľa habsburskej ríše českého pôvodu, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Osmanom, Napoleonovi i talianskym revolucionárom, čím pomohol zachrániť monarchiu pred kolapsom. Ide tak o výraznú postavu dejín celej strednej Európy.

Zastupiteľstvo hlavného mesta Praha v týchto dňoch rozhodlo o navrátení pomníka maršala Radeckého z Radče na Malostranské námestie v Prahe. Ešte nie je úplne isté, či bude vystavená pôvodné súsošie z polovice 19. storočia alebo bude vyhotovená verná kópia. O tom má rozhodnúť tím odborníkov.

Veľkolepá socha maršala sa dnes nachádza v Lapidáriu Národného múzea. Zobrazuje legendárneho veliteľa stojaceho na štíte nesenom významnými osobnosťami monarchie.

„V minulosti bola jeho socha na Malostranskom námestí, avšak po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa pomník stal jedným zo symbolov spájaných s habsburskou monarchiou. V atmosfére povojnových zmien bol pomník odstránený z verejného priestoru, avšak nebol zničený ani poškodený. Naopak, bol vďaka zásahu predstaviteľov českej kultúrnej a odbornej verejnosti odborne rozobraný a uložený do zbierok Lapidária Národného múzea,“ uvádza portál praha.eu

Pomník bol na svoje miesto pôvodne umiestnený na jeseň 1858, len niekoľko mesiacov po vojvodcovej smrti. Šlo o veľkolepú udalosť, na ktorej sa zúčastnil aj mladý cisár František Jozef I. so svojou manželkou Alžbetou, prezývanou Sisi. O návrat pomníka bojoval predovšetkým Spolok Radecký Praha, ktorý tiež predložil návrh na navrátenie sochy spolu s petíciou.

„Je to pomník umelecky veľmi vydarený, dokonca šesťdesiat rokov bol bezpochyby umelecky najvydarenejším pražským pomníkom, než ho z tejto pozície vytlačil pomník svätého Václava,“ ohodnotil umelecké kvality pamiatky historik Vít Vlnas.

Maršal Josef Václav Radecký z Radče bol jedným z najschopnejších a najuznávanejších vojenských veliteľov 19. storočia, ktorý zachránil habsburskú monarchiu pred rozpadom počas revolúcií v roku 1848. Ako geniálny vojenský stratég, reformátor a oddaný vlastenec slúžil piatim rakúskym cisárom a stal sa symbolom vojenskej slávy Rakúskeho cisárstva.

Na začiatku svojej kariéry sa zúčastnil rakúsko-tureckej vojny v rokoch 1787 až 1791. Výrazný moment jeho bohatej kariéry prišiel počas napoleonských vojen. Radecký, ako náčelník štábu veliteľa koaličných vojsk kniežaťa Schwarzenberga, vypracoval bojové plány pre slávnu bitku národov pri Lipsku v roku 1814. Presne odhadol a využil Napoleonove slabé miesta, čo viedlo k drvivej porážke francúzskeho cisára.

Svoju najväčšiu slávu však dosiahol až po osemdesiatke. V rokoch 1848 – 1849 ako 82-ročný veliteľ porazil talianske revolučné armády v bitkách pri Custoze a Novare, čím udržal severné Taliansko pod nadvládou Viedne. Hoci bol v obkľúčení a jeho vojsko nemalo dobrú výstroj, preukázal genialitu a talianskych povstalcov úplne porazil.

Toto víťazstvo má väčší význam, než sa zdá: v spomínaných rokoch totiž prebiehali ozbrojené revolúcie po celej monarchii (a vlastne v celej Európe). Predpokladá sa, že ak by sa podarilo severnému Taliansku oddeliť sa od Viedne, dominový efekt by spôsobil rozpad celej katolíckej monarchie. Vďaka Radeckého presvedčivým víťazstvám v severnom Taliansku zostala ríša jednotná a viedenská vláda získala späť stratené sebavedomie a kontrolu nad situáciou. Bez maršala by František Jozef I. nikdy na trón nenastúpil, čoho si bol cisár dobre vedomý a starému vojakovi preukazoval nebývalú úctu.

Maršal Radecký bol hlboko veriaci človek, čo bolo v tej dobe pre šľachticov a vysokých dôstojníkov v monarchii úplne prirodzené. Z listov, ktoré písal počas svojich vojenských ťažení jasne vyplýva, že sa často modlil a úspechy na bojisku pripisoval aj Božej milosti a ochrane. Pred smrťou prijal posledné pomazanie a jeho telo bolo pred pohrebom vystavené v najslávnejšom rakúskom chráme – vo viedenskom Dóme svätého Štefana. Zomrel 5. januára 1858 v Miláne v úctyhodnom veku 91 rokov.

Matej Gavlák

Zdroj: idnes.cz, CNN Prima News, praha.eu, titulný obrázok, zdroj – fb Prague Morning

PDF (formát pre tlač)