Každý, kto sa len trochu zaujíma o udalosti na Ukrajine, vie o tragických udalostiach 2.5.2014 v Odese, napriek tomu, že naše médiá sa tejto téme nevenovali zďaleka tak intenzívne, ako napríklad pádu lietadla nad Donbasom, hoci v Odese išlo o hrôzostrašnú vraždu – upálenie za živa – desiatok ľudí, čo je čin, ktorý v novodobých dejinách Európy nemá obdoby. Všetci, ktorí situáciu sledujú aspoň zbežne, vedia o tom, že obe strany – strany prívržencov aj odporcov Majdanu, sa obviňujú navzájom, a vyšetrovanie zatiaľ žiadne výsledky neprinieslo. Práve o tom hovorí správa Medzinárodnej poradnej skupiny Rady Európy, ktorá priniesla (pre viacerých vôbec nie prekvapujúce) zdrvujúce závery: Ukrajinské vyšetrovacie orgány urobili počas vyšetrovania toľko chýb, že sa nedá hovoriť o objektívnom a nezávislom vyšetrovaní. Ba čo viac, nejde len o chyby. Ide aj o úmyselné falšovanie dôkazov.
Riaditeľ oblasti ľudských práv a špeciálny predstaviteľ Rady Európy na Ukrajine Christos Giakoumopoulos už vyhlásil, že zverejnené nedostatky pri uskutočňovaní vyšetrovacích úkonov porušujú Európsky dohovor o ľudskách právach. "Ukrajinu čaká medzinárodné odsúdenie a súdne procesy, ak nezohľadní porušenia, ktoré odhalila poradná skupina Rady Európy vo vyšetrovaniach zločinov na Majdane a v Odese.", – povedal Giakoumopoulos. A to bude pre ukrajinské bezpečnostné orgány veľmi ťažké.
Nasledujúci materiál je rozbor správy Medzinárodnej poradnej skupiny, zverejnený na portáli www.eurointegration.com.ua (je preto ľahko predpojatý, ale hlavné vývody sú jasne definované):
V roku 2014, keď Ukrajina súhlasila pripustiť Radu Európy k vyšetrovaniu udalostí na Majdane a odeskej tragédie, si mnohí mysleli, že vytvorený orgán – Medzinárodná poradná skupina (MPS) – sa neukáže byť životaschopný. Ale v marci 2015 sa zjavila revolučná správa, týkajúca sa udalostí na Majdane. MPS odhalila systémové problémy v justícii a pomenovala inštitúcie, kvôli chybám ktorých unikli trestu vinníci streľby do ľudí na Inštitútskej ulici.
Ráno 4. novembra MPS vydala novú správu – o vyšetrovaní tragických udalostí v Odese v máji 2014.
Tento dokument nebude mať pravdepodobne o nič menej ohlasov. A jeho výsledky – v krajinách, kde je úcta k demokracii – by viedli k hlasno komentovaným odstúpeniam v silových zložkách
Pritom tu nehovoríme o nedokázaných obvineniach – MPS v dokumente na takmer 100 stranách priniesla konkrétne dôkazy.
Je dôležité pochopiť: poradná skupina nebola zameraná na plnohodnotné vyšetrovanie, alternatívne k tomu, ktoré robí Ukrajina. Odborníci Rady Európy nemali ani také právo, ani také možnosti.
"Neurčili sme si za cieľ vyšetrovať alebo pomáhať pri vyšetrovaní – toto je na ukrajinskej strane. Cieľ našej skupiny je principiálne iný – zistiť, či vyšetrovanie zodpovedá a či prebieha v súlade so záväzkami pred Radou Európy“,- vyhlásil predseda MPS Nicolas Bratza.
Úlohou Rady Európy bol dozor nad tým, ako ukrajinský trestnoprávny systém vykonával vyšetrovanie tragédie v Odese, a či ho vôbec vykonával.
V Štrasburgu pritom zdôrazňujú, že ich nezaujímalo možné porušovanie práv na míting, na slobodu názoru alebo práv zadržaných. Mandát MPS sa vzťahuje len na dva kľúčové články Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré zaručujú právo na život a zákaz mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.
MPS má troch členov, menovaných Radou Európy (Nicolas Bratza, bývalý predseda Európskeho súdu pre ľudské práva), ukrajinskou stranou (Vladimir Butkevič, bývalý sudca ESĽP za Ukrajinu) a opozíciou (Oleg Anpilogov, bývalý prokurátor). Závery MPS potvrdili všetky tri strany, čo umožňuje hovoriť o ich nezaujatosti.
Tento orgán dospel k záveru: nijaké skutočnosti, dokonca ani extrémna zložitosť prípadu Odesa, neospravedňujú chyby Kyjeva.
"Závažné problémy, ktoré stoja pred osobami zodpovednými za vyšetrovanie udalostí v Odese … nemôžu ospravedlniť všetky nedostatky," – píše sa v dokumente.
"Závažné nedostatky pri vyšetrovaní môžu negatívne ovplyvniť možnosť vyjasnenia skutočností v prípade a identifikovať páchateľa." – jednomyseľne sa zhodli členovia skupiny Rady Európy.
"MPS je presvedčená, že v každej z udalostí (to znamená v každej epizóde odeských udalostí bez výnimky!!!) vyšetrujúce orgány nepreukázali dostatok úplnosti a dôkladnosti – ani vo fáze začatia stíhania, ani v čase ďalšieho vyšetrovania, v dôsledku čoho bola ohrozená celková efektivita vyšetrovania." – píše sa v dokumente.
Z opisu, ktorý je v rozsahu okolo 50 strán, sa dajú určiť nasledujúce skupiny problémov:
Sme si vedomí, že argumenty skupiny Rady Európy sú vodou na mlyn ruskej propagandy, ale pred pravdou sa nedá uniknúť. Najmä ak je reč o zdokumentovaných dôkazoch, uvedených v správe od medzinárodnej inštitúcie.
MPS tvrdí, že Ukrajina si zvolila nečestnú taktiku – prenasledujúc jedných, Kyjev nerobí žiadne kroky na potrestanie iných. Nasledujú obšírne citácie.
"Hoci sa masové nepokoje udiali počas konfliktu medzi dvoma skupinami aktivistov, ktorí stáli proti sebe, po roku po udalostiach všetci až na jedného z 23 podozrivých … patria k zástancom federalizácie. Všetci títo podozriví boli vo väzbe a sedem z nich je tam od okamihu zadržania až do dnešného dňa. Na druhej strane len traja z prívržencov jednotného štátu – druhej konfliktnej srany – boli oboznámení o podozrení zo spáchania trestného činu. Ani jeden z nich nebol preventívne zadržaný: boli umiestnení v domácom väzení, alebo prepustení na podmienku. Keď sa podmienky týchto opatrení skončili, týmto jedincom nebolo určené žiadne iné preventívne opatrenie, aj keď boli obvinení okrem iného aj z vraždy a pokusu o vraždu."
(Serhyj Hodijak na fotografiách 2.5.2015 a pri prepustení z vyšetrovacej väzby, oslavovaný ako hrdina.)
V správe Rady Európy sú uvedené mená a detaily vyšetrovaní, potvrdzujúce, že "boli prípady obťažovania a zastrašovania zo strany aktivistov hnutia za jednotu" tých svedkov, ktorí boli ochotní svedčiť proti prívržencom Majdanu. Jedným z príkladov uvedených v správe je prípad Odesana Serhyja Hodijaka.
Ten podľa vyšetrovania prišiel na míting 2. mája s puškou, z ktorej zastrelil jedného z oponentov a zranil policajta. Doteraz nie je voči nemu použité žiadne preventívne opatrenie, a sudcovia, ktorí sú povinní zaoberať sa jeho zatknutím, jeden po druhom odstupovali a sťažovali sa na tlak zvonku. „MPS považuje za obzvlášť znepokojujúce … zavedenie zákona Najvyššou radou (autori – členovia Radikálnej strany), ktorý navrhuje amnestovať priaznivcov jednotného štátu, podozrivých z útoku na ľudí a vraždy," – píše sa v dokumente.
(Amnestiu pre účastníkov odeskej masakry žiada aj poslanec za stranu prezidenta Porošenka Alexej Gončarenko. Asi vie prečo. "Očistili sme Kulikovo pole od separatistov.", – vyhlásil Gončarenko v živom vysielaní stanice "Ukraina" pár dní po odeskej masakre, ktorej sa osobne zúčastnil a dokonca si robil s mŕtvymi fotografie na pamiatku.)
Rada Európy má otázky aj k tomu, ako sa vyhli trestu niektorí z priaznivcov antimajdanu, ako je Alexander Gribovskij. Vymenili ho za príslušníkov Bezpečnostnej služby Ukrajiny, ktorí sa dostali do zajatia na východe Ukrajiny. Vyšetrovatelia, ktorí tvrdili, že v Gribovského prípade je plno dôkazov, neskôr zmenili postoj a začali hovoriť, že jeho vina nebola nikdy dokázaná, a preto prípad uzavreli (a to nie je prekvapujúce, pretože výmena zajatcov je čin, ktorý nie je v legislatíve).
Ale najviac otázok zo všetkého je nie voči konaniu demonštrantov, ale voči konaniu ochrancov zákona. Vrátane tých, ktorí počas udalostí 2. mája otvorene pomáhali „antimajdanovcom“.
Nezávislé vyšetrovanie – nie tam, kde ministerstvo vnútra skúma policajnú akciu
Skutočnosť, že v Odese polícia účinkovala spolu s „tituškami“, nie je tajomstvo, a MPS si to samozrejme všimla: "Množstvo videí a fotografií ukazujú prívržencov federalizácie vyzbrojených strelnými zbraňami, vnútri policajného kordónu alebo za ním, a prinajmenšom jeden z nich (pravdepodobne Vitalij Bud'ko) odtiaľ strieľal, a policajti pritom neprijali žiadne opatrenia na zatknutie týchto ľudí.“
Veľká časť viny za tragédiu 2. mája, podľa zástupcov Rady Európy, leží menovite na polícii. "Ak v začiatočných etapách zrážok ochrancovia práva prijímali určité opatrenia, vyzerá to tak, že neskôr neurobili takmer nič, aby zasiahli a zastavili násilie," – uvádza sa v správe.
Ide o to, že niektoré odeské príprady vyšetrovala… polícia samotná. Vrátane tej odeskej. Hoci formálne boli "policajné epizódy" odovzdané generálnej prokuratúre, zhromažďovanie údajov a dôkazov v odeských udalostiach sa vykonávalo spoločne vyšetrovateľmi prokuratúry a milície. A isto nebolo v záujme príslušníkov milície nájsť dôkazy proti sebe.
"Masové nepokoje všeobecne, a to jednak z hľadiska činov polície, ako aj tých, ktorí sa nepokojov zúčastnili, by mali byť vyšetrené orgánom, ktorý bude úplne nezávislý na všetkých osobách, ktoré sú vyšetrované. MPS neverí, že Hlavný vyšetrovací výbor Ministerstva vnútra spĺňa toto kritérium.", – diplomaticky, ale zároveň jasne sa uvádza v správe Rady Európy.
Osobitou otázkou je, menovite na kom z policajných predstaviteľov leží časť viny za tragédiu v Odese. MPS uvádza argumenty predstaviteľov Generálnej prokuratúry, ktorí sú názoru, že v tomto zozname je aj vtedajšie vedenie polície (dvaja ľudia boli obvinení, jeden z nich, Dmitrij Fučedži, utiekol do zahraničia), ale aj stredné štruktúry Ministerstva vnútra, aj niektorí policajti nižšej úrovne. Hoci o posledne menovaných si experti Rady Európy myslia iné:
"Policajtov, ktorí v tom čase boli v centre mesta, nebolo dosť, aby zabránili stretom medzi obomi skupinami, z ktorých jedna pozostávala z asi 1500 ľudí, a druhá zo 600.
V tom čase tam nebolo viac ako sto policajtov, a všetko, čo mohli urobiť, bolo vytvorenie bariéry medzi obidvoma skupinami. Každý z policajtov by vystavil seba aj svojich kolegov vážnemu ohrozeniu, ak by opustil deliacu čiaru, aby zatkol niekoho z účastníkov konfliktu."– uvádza sa v správe.
Osobitným problémom bolo úmyselné falšovanie údajov a svedectiev policajtov. O tom – nižšie.
„Aj keď sa najbližšia požiarna stanica nachádzala menej ako 5 minút jazdy od Kulikovho poľa, prvé požiarne autá sa objavili po viac ako pol hodine (po oznámení na linku 101)“, – pripomínajú experti Rady Európy.
Záznam volaní na dispečing požiarnikov dokazuje, že tam vedome ignorovali výzvy. Príčinou bol osobný príkaz veliteľa krajského riaditeľstva Štátnej služby pre mimoriadne situácie Vladimira Bodelana.
Prečo potom jeho úloha nebola príslušne „ohodnotená“ vyšetrovateľmi? Príčina je zjavná. Požiarna služba je od roku 2014 orgánom, ktorý podlieha ministerstvu vnútra. A vyšetrovanie konania požiarnikov zverili… áno, tiež ministerstvu vnútra.
(Ukrajinskí patrioti bijú požiarnikov)
„Rozhodnutie zveriť ministerstvu vnútra ďalšie vyšetrovanie konania pracovníkov Štátnej služby pre mimoriadne situácie vyvoláva vážne pochybnosti o neexistencii inštitucionálnej a praktickej nezávislosti.“, – píše sa v správe. „Nedostatky vo vyšetrovaní konania pracovníkov Štátnej služby pre mimoriadne situácie ostávajú najvýraznejším príkladom nedostatku dôkladnosti v rámci vyšetrovania… Toto vyšetrovanie sa začalo až v októbri 2014, takmer šesť mesiacov po udalosti, a to až na základe udania tretej osoby. O dva mesiace neskôr sa ukážalo, že Hlavný úrad ministerstva vnútra v Odeskom kraji sa nepohol vo vyšetrovaní ani o jediný krok, a preto materiály prípadu boli odovzdané Hlavnému vyšetrovaciemu úradu ministerstva vnútra.“
Policajní úradníci pritom v styku s expertmi Rady Európy menili výpovede o príčinách zlyhania. Najskôr priznali, že odkladanie začiatku vyšetrovania bolo neodôvodnené, potom začali presviedčať, že na vyšetrovanie nemali dôvod.
Mimochodom, dnes už niet možnosť vykonať doplňujúci výsluch Bodelana – MPS zistila, že začiatkom roku 2015 opustil územie Ukrajiny.
(Najhorší pohľad je na jemné dievčiny, pravdepodobne študentky, ktoré prikladajú ruku k dielu – usilovne do ukrajinskej vlajky naberajú kamene a plnia fľaše zápalnou zmesou – vyrábajú Molotovove koktaily.)
Osobitnú pozornosť si zasluhujú fakty otvorenej lži, ktorá bola rozširovaná predstaviteľmi milície. V správe Rady Európy sú dva kľúčové momenty. Na webovej stránke ministerstva vnútra sú doteraz uvedené slová ministra Arsena Avakova, ktorý presviedča, že odeské silové zložky boli bez spojenia, na uzavretom zasadnutí, v dobe, keď sa na uliciach mesta začínali potýčky – vraj práve to im zabránilo v operatívnom zásahu na odstránenie problému.
Minister tvrdil, že "(táto) schôdza trvala až do 16:00… pri vypnutých telefónoch.“ Ale parlamentná Dočasná vyšetrovacia komisia došla k záveru, že schôdza sa skončila ešte pred 14:30 hod. A experti Rady Európy odhalili, že v priebehu zasadnutia väčšina veliteľov bezpečnostných orgánov prijímala prichádzajúce hovory.
(Smutne známy "sotnik Mikola už vypovedať tiež nebude. Už nežije. Na druhom obrázku s Andrijom Parubijom, ktorý podľa niektorých tvrdení, vrátane britského denníka, organizoval streľbu na Majdane.)
Kľúčový moment je však iný. Vyzerá to tak, že bezpečnostné orgány zámerne bránili vyšetrovaniu falšovania dokladov o konaní milície 2. mája. Až v júni 2015 (!!!) oficiálne vyšetrovanie stanovilo, že v noci z 2. na 3. mája náčelník Hlavného úradu ministerstva vnútra Odeského kraja Petr Lucjuk „snažiac sa zakryť vlastné nesplnenie povinností zabezpečiť ochranu všeobecného poriadku zo strany milície, dal pokyn vyhotoviť záznam, podľa ktorého dňa 2. mája o 15:30 bol do chodu uvedený operatívny plán „Vlna“ (na potlačenie masových nepokojov“).
Tak prečo bol tento fakt konštatovaný až v lete 2015?
MSP uvádza fakty o tom, že milícia a prokuratúra vedeli o falzifikovaní minimálne o rok skôr, ale ho jednoducho ignorovali.
„MSP konštatuje, že odôvodnené závery o falzifikáci dokumentov operačného plánu „Vlna“ boli Generálnej prokuratúre Ukrajiny dané do pozornosti ešte 10. júna 2014, kedy ombudsmanka poskytla Generálnej prokuratúre Ukrajiny svoju správu o výsledkoch osobitného vyšetrovania udalostí v Odese …
V júni a septembri 2014, ako aj v januári 2015, sa splnomocnenkyňa Najvyššej rady pre ľudské práva obracala na generálneho prokurátora, a upozorňovala na svoju správu o udalostiach v Odese, s prosbou vziať ju do úvahy v priebehu predbežného vyšetrovania.“– povedali zástupcovia Rady Európy.
Odpoveď, prečo Generálna prokuratúra Ukrajiny preignorovala očividný fakt, Rada Európy nemá. Ale poradná skupina si dovolila konštatovať tvrdý záver.
„Ostáva nepochopiteľné, prečo vyšetrovacie orgány potrebovali takmer celý rok na to, aby prišli k záveru, že 2. mája 2014 nebol operatívny plán „Vlna“ uvedený do chodu a dokumenty o jeho uvedení do prevádzky boli sfalšované… Neschopnosť vyšetrovania včas rozoznať jasnú verziu úplne podrýva schopnosť tohto vyšetrovania určiť všetky okolnosti prípadu a nezodpovedá nevyhnutnému štandardu efektivity.“ – hovorí sa v zverejnenej správe.
V správe o udalostiach na Majdane Medzinárodná poradná skupina Rady Európy snáď najväčšie pobúrenie vyvolali údaje o tom, ako si milícia a prokuratúra vzájomne bránili v práci. V „odeskej správe“ sa o tom nehovorí. Či sa už vyšetrovatelia stali opatrnejší vo svojich vyjadreniach, či sa zmenili problémy, ale teraz zástupcovia Ministerstva vnútra a Generálnej prokuratúry Ukrajiny tvrdia, že pracujú spoločne – efektívne a produktívne.
Zhodnotenie faktov však svedčí o tom, že o efektivite hovoriť nemožno. "MSP je presvedčená, že rozdelenie vyšetrovania medzi Generálnu prokuratúru Ukrajiny a ministerstvo vnútra je neproduktívne," – hovorí sa v správe medzinárodnej skupiny. Rada Európy tvrdo kritizuje najmä rozhodnutie rozdeliť rôzne vyšetrované prípady medzi dva bezpečnostné úrady.
Problém však nie je len vo vzájomnom ovplyvňovaní. Práca v jednotlivých úradoch tiež nebola efektívna. Najvýraznejším príkladom je práca Generálnej prokuratúry Ukrajiny, kde sa vyšetrovanie dlhú dobu jednoducho nevykonávalo. Pritom hovoríme o obdobie práce dvoch generálnych prokurátorov – Jaremu a Šokina.
„V máji 2014 vyšetrovacia skupina, ktorá mala vyšetrovať výhradne prípady súvisiace s udalosťami v Odese, mala desať vyšetrovateľov generálnej prokuratúry a miestnych orgánov prokuratúry, od apríla 2015 však už len dvaja vyšetrovatelia pracovali výhradne na týchto veciach…
Medzi májom 2014 a májom 2015 sa vyšetrovanie opakovane presúvalo z jedného oddelenia Hlavného vyšetrovacieho úradu generálnej prokuratúry na iné oddelenie… Generálna prokuratúra oznámila, že od konca roka 2014 a začiatku roka 2015 nebolo jasné, ktoré konkrétne oddelenie generálnej prokuratúry má vyšetrovať udalosti."– hovorí v správe.
„MSP je presvedčená, že súčasné personálne zabepečenie(zo strany prokuratúry) nie je dostatočné. To sa potvrdzuje aj skutočnosťou, že v súčasnosti bolo vznesené obvinenie v súvislosti s udalosťami v Odese len voči dvom osobám, z ktorých sa jednému podarilo utiecť za nevyjasnených okolností." – uvádza dokument.
Zo strany ministerstva vnútra je personálne zabezpečenie lepšie, ale takisto nedostatočné. A kvalita vyšetrovania milície je úplne neuspokojivá. „Niektoré súdne expertízy bolo vykonané bez náležitej dôslednosti. Napríklad prvá súdna expertíza, ktorá sa zaoberala požiarom v Dome odborových zväzov, bola vykonaná bez akejkoľvek obhliadky budovy.
Ako ďalší príklad nedostatku potrebnej dôslednostii vo otázkach uskutočnenia expertíz MSP konštatuje, že vyšetrujúce orgány nedokázali viac ako rok identifikovať jednu z obetí v Dome odborových zväzov, "– hovoria v Rade Európy.
Celková kvalita vyšetrovania udalostí v Odese – vo všetkých bodoch obžaloby a všetkými orgánmi – nie je uspokojivá. Toto vyhlásenie možno neprekvapí Odesanov. Ale teraz je to medzinárodne priznaný fakt.
Na záver ešte raz citujeme tvrdenie, že sme uviedli na začiatku článku.
"MPS je presvedčená, že v každej z udalostí (to znamená v každej epizóde odeských udalostí bez výnimky!!!) vyšetrujúce orgány nepreukázali dostatok úplnosti a dôkladnosti – ani vo fáze začatia stíhania, ani v čase ďalšieho vyšetrovania, v dôsledku čoho bola ohrozená celková efektivita vyšetrovania." – píše sa v dokumente.
„Nedostatok snahy, najmä na začiatku vyšetrovania, vrhá pochybnosti na jeho celkovú efektivitu, čo má za následok podkopanie dôvery verejnosti v dodržiavanie zásad právneho štátu štátnymi orgánmi" – dodáva medzinárodná poradná skupina.
A na záver, MPS znovu zdôrazňuje, že postoj k "majdanovcom" a "antimajdanovcom" sa zásadne odlišuje, a navyše úrady pred týmto problémom zatvárajú oči. "To, že štátne orgány neprijali preventívne opatrenia, týkajúce sa prenasledovania obetí alebo ich príbuzných zo strany ďalších účastníkov udalostí, môže viesť k strate želania obetí a ich rodin podieľať sa na vyšetrovaní, a tak spochybniť účinnosť týchto vyšetrovaní," – hovorí sa v dokumente.
Takže teraz bude Ukrajina musieť nie raz a nie dvakrát toto všetko vysvetľovať na medzinárodnej scéne.
Rozbor správy : http://www.eurointegration.com.ua/rus/articles/2015/11/4/7040292/
Vyjadrenie riaditeľa oblasti ľudských práv Rady Európy: http://ria.ru/world/20151107/1315654460.html
O Gončarenkovi: http://jetoinak.livejournal.com/40062.html
