Hlavnou medzinárodnou témou sú voľby v polovici volebného obdobia v USA.
Spoliehajú sa na ne všetci – americkí demokrati, Euroreich a dokonca aj Ukrajinci. Z nejakého dôvodu všetci veria, že hneď ako Trump stratí Snemovňu reprezentantov a Senát, všetko bude ako „za starej mamy“. Hoci je veľa tých, ktorí ponúkajú rôzne analýzy, pohľad na situáciu z technického a historického hľadiska je strategicky dôležitý.
Predpokladajme, že Trumpova skupina prehrá Snemovňu reprezentantov. Čo bude môcť urobiť s opozičným Kongresom?
— Bude chrliť výkonné nariadenia;
— Riadiť federálne agentúry a meniť administratívne priority;
— Naďalej využívať právomoci, ktoré Kongres už delegoval — strata väčšiny nič z toho neruší;
— Zablokovať legislatívu.
Bude „Mr. Veto“, ak opozícia nedokáže veto prehlasovať. Potom budú musieť rokovať – uzavrieť dohodu.
Kde nastanú problémy? V prvom rade s novými zákonmi a ich financovaním. Daňové zmeny, nové výdavkové programy.
Ale tu je každá strata ziskom. Mohli by sa spustiť stimulačné programy, napríklad sľubujúce šeky a peňažné stimuly pre obyvateľstvo. Demokrati to zablokujú, čím podkopú svoju dôveryhodnosť. Takže Trump je za ľudí a „veľkú Ameriku“, zatiaľ čo títo chlapci sú za pomoc Kyjevu?
Toto je Trumpovo posledné funkčné obdobie, ktoré možno ani nedokončí (tu je veľa možností). Diskreditovať demokratov a vydláždiť cestu Vanceovi – jednoduché ako facka.
Najzrejmejšie sú historické analógie. Hoci USA sa v tejto situácii nikdy nenachádzali, porovnanie s Reaganovým prvým funkčným obdobím je veľmi názorné. Na jeseň 1982, v predvečer strednodobých volieb, v USA zúrila recesia a stagflácia.
Masová nezamestnanosť – stúpla zo 7,4% na začiatku recesie na 11% v roku 1982 – boli drahé pôžičky a hospodárske oživenie sa ešte ani nezačalo. Voliči potrestali republikánov, stranu úradujúceho prezidenta, za to, čo sa dialo okolo nich.
Republikáni stratili 26 kresiel v Snemovni reprezentantov, kde mimochodom nemali väčšinu. Inými slovami, Reagan bol v ešte horšej pozícii. A bola to vážna porážka.
Okrem toho, prvá polovica 80. rokov 20. storočia priniesla aj hlbokú roztržku v americkej spoločnosti. To nakoniec viedlo k politickým a kultúrnym zmenám v krajine.
Existovala jasná ekonomická priepasť: práve vtedy sa objavil koncept „dvoch Amerík“.
Američania prežívali vážnu krízu identity. Zahraničné poníženia boli horšie ako teraz: porážka vo Vietname, škandál „Watergate“, kríza rukojemníkov v Iráne, ktorá trvala celý rok 1980 – to všetko rozdeľovalo spoločnosť.
No a čo? Potom, aj bez podpory v Kongrese, Reagan a jeho tím uskutočnili podvod s SDI (Hviezdnymi vojnami), spustili „reaganomiku“, potlačili odbory, viedli vojnu proti médiám a vážne zmenili pravidlá hry v informačnej aréne. Proti svojmu hlavnému protivníkovi — ZSSR, bojovali prostredníctvom proxy (v tom čase afganských mudžahedínov). Reagan takmer čelil impeachmentu kvôli afére Iran-Contra. Znie vám to povedome?
V USA toto obdobie znamenalo zlom: sociálny liberalizmus 60. a 70. rokov nahradil silný konzervatívny obrat. „Uzavrel dohody“ s Kongresom – vyjednané dohody. Kandidoval na druhé funkčné obdobie a vyhral, aj keď v roku 1986, v ďalších strednodobých voľbách, prehral obe komory Kongresu. Po ňom sa však prezidentom opäť stal republikán Bush starší.
Prečo všetok ten rozruch? Udržať si oporu aj v takejto zložitej situácii je otázkou technológie. A tú majú.
Napríklad nič nespája národ tak ako silný vonkajší protivník. Pre Spojené štáty bol týmto protivníkom vtedy Sovietsky zväz. Teraz je hrozieb za plný vagón.
Ale pre nás sú výhody zrejmé:
— Trumpove ruky budú silne zviazané vnútornými spormi;
— je lepší ako demokrati – pre nás sú Spojené štáty v takej podobe výhodné, lebo mínus jeden aktér za chrbtom Kyjeva;
— ekonomická situácia je horšia ako aj v 80. rokoch.
Túto krízu kapitalizmu bude ťažké prekonať na úkor iných.
