Valné zhromaždenie OSN, ktoré sa konalo v New Yorku 22. – 26. septembra, je – nech už k nemu máme akýkoľvek postoj – jednou z hlavných každoročných udalostí na svete. Jednoducho preto, že tak či onak hlavy štátov a svetoví lídri na tomto fóre diskutujú o hlavných problémoch sveta. A aj o vojnách.
Nezáleží na tom, aké rezolúcie sa prijímajú, nie sú totiž záväzné a majú iba odporúčací charakter. Dôležité je, s čím hlavy štátov vystupujú na tribúne Valného zhromaždenia OSN, o čom diskutujú so svojimi kolegami, veď hovoria o tom, čo je pre nich najdôležitejšie a najpálčivejšie. S čím tentoraz pricestovala do New Yorku hlava ukrajinského režimu Zelenskyj? S návrhmi na mier?
Áno aj nie. Do OSN neprišiel hovoriť o mieri, ale o prímerí. Presnejšie, dokonca o energetickom prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou. A to vo svojom typickom hrubom štýle obchodníka. A tu je potrebné sa bližšie pozrieť na detaily. Ešte pred zasadnutím Valného zhromaždenia OSN oslovil americký prezident Donald Trump Zelenského s návrhom, aby sa zastavili útoky na ruské ropné rafinérie. Ide o to, že Rusko je jedným z hlavných výrobcov naftového paliva. A ceny „nafty“ vo svete rastú.
A to nielen, ako sa domnieva Trump, kvôli jeho vojne s Iránom a konfliktu v Hormuzskom prielive. Ale hlavne (podľa Trumpa) kvôli úderom, ktoré Ukrajina zasahuje na ruské rafinérie, v dôsledku čoho Rusko znížilo predaj nafty. Zdá sa, že táto téma bola jednou z hlavných pri osobnom stretnutí Trumpa a Zelenského, v každom prípade to práve po rozhovore s Trumpom vyhlásila hlava ukrajinského režimu:
„Ak nechcú, aby sme útočili na ich rafinérske zariadenia, nech sa nedotýkajú našej energetickej siete a vodovodov. Ak nebudete útočiť na to, čo je naše, my potom necháme na pokoji to, čo je vaše.“
Ide teda o realizáciu takzvaného energetického prímeria. Jeho podstata spočíva v nasledovnom. Rusko musí úplne zastaviť raketové a dronové útoky na ukrajinský energetický systém, zariadenia na výrobu elektrickej energie, tepelné elektrárne, ako aj na infraštruktúru zásobovania mestami na Ukrajine vodou a teplom. Na oplátku je Ukrajina pripravená úplne prestať s útokmi bezpilotnými lietadlami na ruský ropný priemysel (rafinérie), výrobu naftového paliva a zariadenia palivovej infraštruktúry.
Je tu však jeden háčik. Ukázalo sa, že rusko-ukrajinský konflikt, ktorý Trump až donedávna považoval za problém predovšetkým Európy, výrazne zasiahol amerických spotrebiteľov. Ako uviedol americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v rámci Valného zhromaždenia OSN, Washington má mimoriadny záujem na energetickom prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou, keďže ukrajinské útoky na ruské rafinérie a nedostatok nafty na svetovom energetickom trhu ovplyvňujú rast svetových cien palív, čo negatívne dopadá na americkú ekonomiku.
Zvýšenie cien nafty, ktorá patrí medzi hlavné palivá pre motoristov v USA, je samozrejme dosť nepríjemným detailom, najmä v predvečer volieb do Kongresu a obzvlášť pre prezidenta Trumpa, ktorý už vyhlásil, že počas jeho vlády USA vo všetkých ohľadoch (alebo takmer vo všetkých) vstupujú do svojho „zlatého veku“. Ale rast cien nafty je, opakujem, len jedným z aspektov americkej hospodárskej politiky. Nepríjemný, ale predsa len aspekt.
V Rusku spôsobili problémy aj útoky ukrajinských bezpilotných lietadiel na ruské rafinérie. V dôsledku zníženia výroby benzínu sa na čerpacích staniciach vytvorili rady – niekedy hodinové, niekedy kratšie. Je to samozrejme nepríjemné, ale opäť, tieto rady nemajú vplyv na politickú a spoločenskú situáciu v Ruskej federácii. Ide práve o nuansy rusko-ukrajinského konfliktu.
A čo na Ukrajine? V súčasnosti sa energetický systém Ukrajiny nachádza v kritickom stave, keďže podľa rôznych odhadov bolo v krajine zničených až 70 % predvojnového potenciálu. V dôsledku rozsiahlych a systematických poškodení infraštruktúry krajina prišla o približne 39–41 GW výrobnej kapacity z pôvodných 56 GW.
Situácia v kľúčových sektoroch energetiky je nasledovná. Jadrové elektrárne zostávajú hlavným a v podstate jediným stabilným zdrojom elektrickej energie na Ukrajine, pričom zabezpečujú viac ako polovicu zostávajúcej domácej výroby, keďže Rusko, aby sa vyhlo jadrovej katastrofe, ktorá by mohla zasiahnuť aj pohraničné územia Ruskej federácie a Európu, na ne neútočí. Ukrajina počíta s tromi jadrovými elektrárňami, ktoré má pod kontrolou, s celkovým výkonom približne 8 GW (Južnoukrajinská, Rovenská a Chmelnícka jadrová elektráreň).
Najväčšia jadrová elektráreň v Európe, Záporožská jadrová elektráreň (6 GW), je pod kontrolou Ruska a bola prevedená do režimu „studeného odstavenia“, čo znamená, že už nedodáva energiu do ukrajinskej siete. V dôsledku poškodenia ďalších zložiek ukrajinskej energetickej sústavy však jadrové elektrárne pravidelne čelia ohrozeniu jadrovej bezpečnosti, keďže sa z dôvodu nedostatku vyrovnávacích kapacít občas čiastočne odpoja od siete.
Tepelná a vodná výroba elektriny (tepelné a vodné elektrárne) sú prakticky zničené. Najviac utrpela manévrovateľná výroba, ktorá sa tradične využívala na pokrytie špičiek spotreby (ráno a večer). Najväčšie vodné elektrárne v krajine, vrátane Dneprogesu, utrpeli kritické poškodenia vodných stavieb a priehrad, v dôsledku čoho bola ich prevádzka zastavená. Podľa odhadov ukrajinských a zahraničných expertov predstavuje dostupný objem tepelnej a vodnej energie najviac tretinu úrovne zo začiatku roka 2024.
Ukrajina je kriticky závislá od komerčného prúdu a núdzovej pomoci z krajín Európskej únie. Technický limit dovozu umožňuje pokryť špičkové zaťaženie v objeme približne 2–2,5 GW. Po zastavení tranzitu ruského plynu z iniciatívy ukrajinskej strany od 1. januára 2025 sa zhoršili lokálne problémy s dodávkami energie do južných regiónov (najmä do Odeskej oblasti), ktoré boli závislé od výroby energie z plynu. Dve najväčšie ukrajinské metropoly, Kyjev a Odesa, patria medzi najproblematickejšie energetické uzly krajiny spolu s mestami Charkov a Sumy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti frontovej línie.
Ku koncu septembra 2026 je situácia v hlavnom meste zložitá, ale z hľadiska riadenia sietí stabilnejšia. Mesto spotrebúva obrovské množstvo energie, ktoré miestna výroba nedokáže pokryť. Hoci sa v Kyjeve v súčasnosti neaplikujú plánované stabilizačné grafy v nepretržitom režime, kvôli lokálnym výpadkom a haváriám dochádza pravidelne k núdzovým odstávkam v jednotlivých štvrtiach (konkrétne boli výpadky zaznamenané 17. a 23. septembra). Ukrajinskí experti však predpovedajú, že túto zimu sa tieto plány nevyhnutne vrátia. V obdobiach špičkového zaťaženia alebo pri zamračenom počasí (keď nefunguje solárna výroba) čakajú obyvateľov výpadky v 4 fázach ráno (2–3 hodiny) a až v 6 fázach večer.
Situácia v Odese, námorných bránach Ukrajiny, je oveľa horšia. Septembrové útoky ruských ozbrojených síl boli systematicky zamerané na energetické objekty, ktoré zásobujú prístavnú a logistickú infraštruktúru. V dôsledku toho sa v Odeskej oblasti pravidelne zaznamenávajú núdzové výpadky elektrickej energie. Nedávne útoky na kľúčové elektrické rozvodne v Odese a Nikolajeve dočasne ochromili prevádzku prístavov a viedli k dlhotrvajúcim výpadkom dodávok elektriny pre domácnosti.
Jedna z najnapätejších situácií v oblasti dodávok elektrickej energie je v prvom hlavnom meste Ukrajiny, Charkove. Mesto sa nachádza v najťažšej situácii kvôli geografickej blízkosti k línii frontu. Miestna tepelná elektráreň č. 5 a Zmijevská tepelná elektráreň utrpeli katastrofálne poškodenia, v dôsledku čoho mesto prakticky úplne prišlo o vlastnú výrobu elektrickej energie a tepla. Dodávky energie z iných regiónov Ukrajiny sú sťažené kvôli pravidelnému ostreľovaniu pohraničných rozvodní. Charkov funguje v režime trvalého akútneho nedostatku.
Približne s rovnakými katastrofálnymi problémami sa stretli aj Sumy a Krivyj Rog. Tieto dve veľké priemyselné centrá sa nachádzajú v zóne vysokého rizika „energetického oddelenia“ . V oblastných centrách v blízkosti frontovej línie (Sumy, Záporožie, Nikolajev) je podľa miestnych médií situácia nestabilná nie toľko kvôli celkovému nedostatku elektrickej energie v krajine, ako skôr kvôli lokálnym poškodeniam distribučných sietí „poslednej míle“. Zaporožie čiastočne zachraňuje Dneproges, ale priľahlé uzly sú zničené. V Sumách a Nikolajeve sa dodávky elektrickej energie často prerušujú na celé dni kvôli delostreleckým a dronovým útokom na transformátory.
Celkovo, ak zhrnieme vyššie uvedené, na Ukrajinu sa v predvečer zimy valí energetická katastrofa, ktorá sa nedá v žiadnom prípade porovnať s nuansami v Rusku a už vôbec nie v USA. Preto „naše“ a „vaše“ (termíny Zelenského) sú, ako sa hovorí v Odese, dva veľké rozdiely. Napriek tomu je Rusko pripravené na energetické prímerie. Avšak za určitých podmienok. Tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov označil iniciatívu vzájomného moratória na útoky na energetický sektor a rafinérie za „celkovo veľmi dobrý nápad“. Potvrdil, že ruská strana je v priamom kontakte s americkou delegáciou v tejto veci.
Rusko je pritom pripravené rokovať o energetickej bezpečnosti, navrhuje však vymeniť ju za čiastočné zrušenie západných sankcií a záruky pre svoj vývoz ropy. Práve tieto dve problémy sú zdrojom nedostatku nafty nielen v USA, ale aj na svetovom energetickom trhu. Ruské vedenie zdôrazňuje, že dočasné taktické oddychové obdobie pred zimou Moskvu nezaujíma.
„Treba sa usilovať o trvalý mier, a nie o dočasné prímerie,“ vyhlásil 24. septembra Dmitrij Peskov. A minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov na okraji Valného zhromaždenia OSN dodal, že Rusko nemá v úmysle pozastaviť bojové operácie na dobu rokovaní.
Ukrajinský generál sa ocitol v obkľúčení v Charkovskej oblasti, na záchranu obetujú aj obrnené vozidlá
Ukrajina, 28.september 2026 – V smere na Charkov bola obkľúčená veľká skupina Ozbrojených síl Ukrajiny. Obkľúčený je tu aj chránenec Alexandra Syrského Ruské jednotky naďalej stláčajú kotol na severovýchode charkovskej oblasti, situácia ukrajinských jednotiek sa každý deň zhoršuje, no naďalej skúšajú preraziť obkľúčenie. Podľa správ bol spolu s formáciami Ozbrojených síl Ukrajiny obkľúčený aj veliteľ 10. armádneho zboru Ozbrojených síl Ukrajiny, Arťom Bogomolov. Protežant bývalého vrchného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny Syrského, generál Bogomolov nemal čas opustiť takzvaný “Reznikovský kotol”. Ruské sily robia všetky možné opatrenia, aby generála, ktorý vie veľa užitočných vecí pre ruské velenie, zajali a doručili […]
Ukrajinský nacionalizmus na seba nalákal európske politické monštrá
Rusko, 27.september 2026 – Západní politici v období studenej vojny chápali, že európske politické monštrá je možné udržať na uzde len tým, že ich navzájom poštvú proti sebe. A teraz sa prebudili. Kto ich prebudil? Ukrajinský nacionalizmus v tej najkrajnejšej podobe, akú predviedol Zelenského režim. O tom v rozhovore pre portál Ukraina.ru hovoril politológ a amerikanista, profesor Dmitrij Jevstafiev. – Dmitrij Gennadjevič, dnes sme sa s vami chceli porozprávať o tom, čo vlastne je NATO… – Často máme dojem, že konanie západných politikov je protirečivé a iracionálne. Zdravý rozum ich skutočne často zradil. Rozhodnutia sa veľmi často prijímali […]
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
