To, že sa Európa rúti do záhuby, bolo podľa Scotta Rittera zrejmé už pred februárom 2022. Ako si mohli dovoliť vyprovokovať Rusko, takú obrovskú krajinu s bohatými zásobami jadrových a iných zbraní, k vpádu na Ukrajinu? Vraj si mysleli, že Rusi sú slabí a ľahko ich porazia, hovoria ďalší. Žeby nepoznali skutočný stav Ruska? To, samozrejme, neprichádza do úvahy.
A potom sa Ursula vyparádila do ďalšej žlto-modrej kombinácie na znak sympatií s drahou, veľmi drahou Ukrajinou a predstúpila pred kamery, aby všetkým oznámila, že Rusko je úhlavný nepriateľ, a preto radšej zamrzne alebo zomrie od hladu, a celá Európa s ňou, ako by mala od Rusov niečo kúpiť. Výborne, povedali si Rusi a začali dodávať plyn a ropu inde. A namiesto 150 dolárov za 1 000 m³ ruského plynu teraz Európania vykrmujú Ameriku, svojho skutočného nepriateľa, keď za rovnaké množstvo platia 1 000 až 1 500 dolárov. To je až desaťkrát viac!
Ľudia trpia, firmy krachujú, ale vyžehleným panákom v Bruseli je to jedno. Kaja a mnohí ďalší neustále chrlia oheň proti Rusku. Asi jej prekáža, že si už nemôže užívať tak ako za Sovietskeho zväzu, keď bol jej otec vysoko postaveným komunistickým aparátčikom.
Kedysi priemyselné Nemecko je dnes vo voľnom páde do priepasti bankrotu. Keď sledujete videá z nemeckých miest, jeden obchod vedľa druhého je zatvorený, väčšie firmy sa sťahujú preč a zamestnanosť klesá. Ani to však politikom neprekáža. Prehľadávajú každú škáru, aby zohnali viac peňazí a mohli ich poslať Zelenskému na Ukrajinu, aby si za ne mohol nakúpiť ďalšie nehnuteľnosti a zlato. Ešte im nedošlo, že ten chlap tie prachy jednoducho kradne! Sú takí zaslepení láskou k Ukrajine alebo takí hlúpi?
Kedysi sa hovorievalo: Čo je to závratná láska? Odpoveď: Láska za vrátami. Čo je to zákerná láska? Odpoveď: Láska za kríkom. A čo je to nepochopiteľná láska? Odpoveď znela: „Láska k Sovietskemu zväzu.“ Dnes môžeme túto odpoveď nahradiť láskou k Ukrajine.
A teraz sa pridáva aj Francúzsko. Vraj tam majú študenti z radov prisťahovalcov problémy so školami, vláda posiela všetky peniaze, ktoré si ešte dokáže požičať, na Ukrajinu a na školy nezostáva nič. A tak maskovaní zločinci ničia a podpaľujú historické budovy a vykrádajú obchody.
V meste Toulouse znesvätili sochu Jany z Arku tým, že jej nasadili hidžáb. Historické pamiatky im padajú za obeť jedna za druhou, akoby sa na ne priamo zameriavali. Vraj dobýjajú Bastilu! Viac ako 100 000 vzbúrencov v Paríži a 500 000 v celej krajine robí všetko, čo je v ich silách, aby z Francúzska urobili rovnako zaostalú krajinu, z akej tam prišli.
Často ide skôr o rabovanie ako o protesty a údajne v Marseille vyrabovalo približne sedem- až osemtisíc týchto lumpov kdejaký obchod s drahým tovarom. Ukradnuté predmety zrejme čoskoro nájdeme na internete na predaj, podobne ako pred časom počas protestov Antify v Amerike.
Samozrejme, za všetko môže Putin.
Nejde o nijakých študentov
To všetko sú výhovorky. Tu nejde o nijaké študentské protesty. Zistilo sa vraj, že celú akciu vedie približne 54 rozvratných skupín vrátane komunistov, socialistov a islamistov. Ich zoznam je uvedený nižšie. Iba približne 16 z týchto skupín tvoria skutoční študenti. Inak celú záležitosť riadia a organizujú dospelí.
Už len to, že tam nevidieť ani jednu francúzsku vlajku, ktorá by azda naznačovala snahu zlepšiť Francúzsko. Nie, toto je čistá snaha zničiť celý národ. Vlajky tam síce sú, niektoré majú na sebe kosák a kladivo, tie sú, samozrejme, komunistické. Objavujú sa aj palestínske vlajky, ktorými mávajú islamské skupiny vystupujúce proti Izraelu. Lenže keby im skutočne išlo o boj proti Izraelu, predsa by neničili Francúzsko.
Tu treba vziať na vedomie autorovo tvrdenie, že toto všetko podporujú a financujú vláda EÚ spolu s americkou federálnou vládou z peňazí daňových poplatníkov, v spolupráci s osobami ako Soros, Gates, Singham a im podobnými, ako aj s neziskovými organizáciami.
**
Organizovaná akcia
A ako vždy, nejde o nijakú spontánnu vzburu. Ide o organizovaný a koordinovaný zámer. Navyše ich plán zahŕňa rozšírenie do 12 európskych krajín, k čomu má dôjsť 20. novembra pod heslom: „Bojuj za našu budúcnosť, nie za ich vojny.“
Plánujú protesty, protestné demonštrácie, blokády a celkovú okupáciu. V Británii sa už pripravujú komunisticky orientované skupiny, ktoré majú v úmysle vydávať tieto akcie za protesty proti financovaniu zbrojenia a požadovať obvyklé protikapitalistické zmeny.
Aj ostatní protestujúci sa väčšinou sťažujú, že vlády dávajú peniaze na zbrojenie a ignorujú potreby vzdelávacích inštitúcií, zdravotníctva a bývania. Vo Francúzsku preto blokujú školy, v Španielsku protestujú proti vysťahovávaniu a v Nemecku proti vojenským odvodom.
Títo ľudia, ktorí podpaľujú budovy, policajné stanice, novinové stánky, autá a čokoľvek ďalšie, nazývajú svoje počínanie „solidaritou budúcnosti“. Pred fotoaparáty vystavujú mladých študentov, ale v pozadí stoja dospelí a dohliadajú, aby sa celá akcia neuberala nesprávnym smerom.
Zúčastnené skupiny
Komunisti a socialistickí študenti vrátane mládežníckych skupín:
- Komunistická mládež Grécka
- La Jeunesse Communiste (Mladí komunisti) – používajú vlajky s kosákom a kladivom
- Le Poing Levé (Zdvihnutá päsť)
- Union de la Jeunesse Communiste (Zväz komunistickej mládeže)
Študenti a mládežnícke skupiny:
- AFGES, Les étudiant·e·s d’Alsace (Študenti a študentky z Alsaska, zo Štrasburgu)
- Étudiants Musulmans de France (Moslimskí študenti Francúzska)
- Fédération des associations générales étudiantes (Federácia všeobecných študentských združení)
- Fédération Syndicale Étudiante (Federácia študentských odborových zväzov)
- Interfac Île-de-France (Regionálna koordinácia študentov)
- Les Lycéens! (Stredoškoláci)
- Renouveau lycéen (Obnova stredoškolského vzdelávania)
- Rassemblement pour l’égalité et la démocratie Jeunes (Mládežnícke zhromaždenie za rovnosť a demokraciu)
- Solidaires Étudiant·e·s (Solidárni študenti a študentky)
- Union Étudiante (Študentská únia)
- Union nationale des étudiants de France (Národný zväz študentov Francúzska)
- Union syndicale lycéenne (Odborový zväz stredoškolákov)
Komunistické, marxistické, trockistické a revolučné socialistické organizácie:
- International Communist League (Medzinárodná komunistická liga)
- Jeunesse du Monde (Mládež sveta)
- La France insoumise (Nepoddajné Francúzsko)
- Nouveau Parti anticapitaliste (Nová antikapitalistická strana)
- Organisation communiste révolutionnaire (Revolučná komunistická organizácia)
- Parti communiste Français (Francúzska komunistická strana)
- Parti des Indigènes de la République (Strana pôvodných obyvateľov republiky)
- Parti de l’égalité socialiste (Strana socialistickej rovnosti)
- Revolutionary Communist Group (Revolučná komunistická skupina)
- Révolution Permanente (Permanentná revolúcia)
- World Socialist Web Site (Svetový socialistický web)
Moslimskí študenti a propalestínske organizácie:
- Union juive française pour la paix (Francúzska židovská únia za mier)
- Urgence Palestine (Naliehavá pomoc Palestíne)
Odborové zväzy, učiteľské organizácie a roľníci:
- CGT Éduc’action (CGT – Vzdelávacia akcia)
- CFDT Éducation Formation Recherche Publiques (CFDT – Vzdelávanie, odborná príprava a verejný výskum)
- Confédération générale du travail (Všeobecná konfederácia práce)
- Confédération nationale du travail (Národná konfederácia práce)
- Confédération paysanne (Roľnícka konfederácia)
- Fédération syndicale unitaire (Jednotná odborová federácia)
- Fédération nationale de l’enseignement, de la culture et de la formation professionnelle – Force Ouvrière (Národná federácia školstva, kultúry a odborného vzdelávania – Robotnícka sila)
- Force Ouvrière (Robotnícka sila)
- Solidaires, Unitaires, Démocratiques Éducation (Solidárne, jednotné a demokratické školstvo)
- Syndicat national des enseignements de second degré (Národný odborový zväz pracovníkov stredného školstva)
- Union syndicale Solidaires (Odborová únia Solidarita)
- Union nationale des syndicats autonomes (Národný zväz nezávislých odborov)
Organizácie zaoberajúce sa ľudskými právami, záujmami rodičov, životným prostredím a ekonomickou spravodlivosťou:
- Amnesty International France
- ATTAC France (Združenie za zdanenie finančných transakcií a občiansku aktivitu)
- Coordination nationale du mouvement du 26 septembre (Národný koordinačný výbor hnutia 26. septembra)
- Extinction Rebellion (Vzbura proti vyhynutiu)
- Fédération des conseils de parents d’élèves (Federácia rodičovských rád)
- Gilets jaunes (Žlté vesty)
- Intersyndicale nationale VTC (Národná medziodborová koalícia profesionálnych vodičov)
- Les Soulèvements de la Terre (Povstania Zeme)
- Ligue des droits de l’Homme (Liga za ľudské práva)
- Mouvement contre le racisme et pour l’amitié entre les peuples (Hnutie proti rasizmu a za priateľstvo medzi národmi)
- SOS Racisme (SOS proti rasizmu)
Medzinárodní podporovatelia a ďalší organizátori 17. októbra:
- BreakThrough News (Prelomové správy)
- Indian Alliance Paris (Indická aliancia Paríž)
Nasledujúca mobilizácia: Európsky mládežnícky štrajk 20. novembra:
- Counterfire, United Kingdom (Revoluční socialisti / protivojnové hnutie)
- International Socialist Alternative (Medzinárodná socialistická alternatíva)
- International Youth Strike Coalition (Medzinárodná koalícia mládežníckych štrajkov)
- Socialist Party, United Kingdom (Socialistická strana Británie – trockisti)
- Socialist Students, United Kingdom (Socialistickí študenti Británie)
- Stop the War Coalition, United Kingdom (Koalícia Zastavte vojnu, Británia)
Situácia je hrozivá
Desiatky a desiatky horiacich škôl a autobusov, zákerné napadnutia či pokusy o vraždu sú dnes podľa autora vo Francúzsku každodennou udalosťou. Vzbúrenci dokonca vyrabovali hasičské vozidlo a podpálili ho. Autor opisuje útoky na autobusy kameňmi a ľudí tancujúcich na ich strechách, takže mnohí vodiči museli svoje vozidlá opustiť a čo najrýchlejšie utiecť.
Došlo aj k streľbe z mínometov, vyvráteniu brán a požiarom škôl, ktorých opravy stáli milióny eur. Učiteľov podľa textu napádajú a bijú skupiny rozzúrených migrantov.
Niečo také podľa autora už nemožno nazývať protestmi, ale revolúciou. Následne pripisuje násilné a deštruktívne správanie migrantom z krajín tretieho sveta ako celku, tvrdí, že si nič nevážia, a dáva to do súvislosti so stavom ich krajín pôvodu. Podľa jeho názoru sa teraz pokúšajú preniesť rovnaké pomery do Európy a Ameriky.
Treba prestať predstierať
Čo si budeme nahovárať, tvrdí autor, tu vôbec nejde o zlý stav vzdelávania vo Francúzsku. Pýta sa, či majú ľudia, ktorých kritizuje, vo svojich krajinách lepšie školstvo. Podľa neho v skutočnosti nejde o vzdelanie, nedostatok príležitostí, chudobu ani počasie, ale o údajný nesúlad medzi európskou spoločnosťou a svetom moslimov a černošských obyvateľov Afriky.
Autor tento nesúlad pripisuje ich údajným vrodeným či hlboko zakoreneným spôsobom správania. Tvrdí, že v krajinách pôvodu ich drží na uzde tvrdá moc, zatiaľ čo podľa neho bojazliví a zmäkčilí Európania im umožnili správať sa bez obmedzení.
Ako príklad uvádza video, na ktorom mali migrantov tajne a v noci prevážať autobusmi do Českej republiky, aby ich verejnosť nevidela. Tvrdí, že už počas zastávok na čerpacích staniciach bolo zrejmé ich provokatívne a násilné správanie. Označuje ich za barbarov a situáciu prirovnáva k džungli.
Vo Francúzsku je to podľa autora ešte horšie, pretože tam žije podstatne viac prisťahovalcov. Tvrdí, že Francúzsko spolu s Britániou umožnilo príchod veľkého počtu ľudí, ktorých považuje za nezlučiteľných s európskou spoločnosťou, nevychovaných a nedisciplinovaných. Podľa jeho názoru teraz krajina znáša následky podpory prisťahovalcov z Afriky, ktorí ju údajne nenávidia.
Francúzska vláda podľa textu vynakladá celých 5 % HDP na sociálne služby vrátane školstva. Autor tvrdí, že je to oveľa viac ako v ktorejkoľvek inej európskej krajine, a vyčíta prisťahovalcom a ich rodinám, že si nevážia pomoc, ktorú dostávajú.
Podľa autora vychádzajú do ulíc, nechávajú sa komunistickými agitátormi zatiahnuť do ničivých akcií a útočia proti spoločnosti, ktorá ich živí. Domnieva sa, že väčšina z nich žije zo sociálnych dávok, pretože inak by museli ráno chodiť do práce.
Francúzsko podľa neho dopláca na svoju imigračnú politiku od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Tvrdí, že prisťahovalci ani ich potomkovia sa nikdy neprispôsobili životu v novej krajine a nestali sa skutočnými Francúzmi. Podľa autora si aj ďalšie generácie zachovávajú postoje a zvyky krajín svojho pôvodu a ich hlavnou motiváciou je nenávisť voči krajine, v ktorej žijú.
Prečo tam teda sú? Prečo?
Autor ďalej opisuje štvrte, v ktorých sa podľa neho belosi stretávajú s nepriateľstvom a výzvami, aby odišli. Tvrdí, že ulice sú plné nepracujúcich mužov a ženy takmer nevidieť. Dodáva, že existujú aj oveľa horšie prípady.
Za jediné riešenie súčasnej situácie považuje vysťahovanie všetkých migrantov späť do krajín, odkiaľ prišli. Tvrdí, že prišli s úmyslom žiť na účet ostatných bez práce a nikdy sa nechceli začleniť do európskej alebo americkej kultúry. Podľa neho si chcú zachovať vlastný spôsob života a vnútiť ho obyvateľom nových krajín.
Preto to podľa autora nie je emigrácia, ale okupácia.
Ďalej tvrdí, že prisťahovalci žijúci zo sociálnych dávok majú viac detí ako belosi, ktorí musia každé ráno vstávať do práce, aby uživili svoje rodiny a zabezpečili si bývanie.
Prisťahovalcov závislých od dávok opisuje ako parazitujúcich na spoločnosti. Vyčíta belochom, že ich financujú, hoci sa podľa neho proti nim búria, napádajú ich a terorizujú. Predpovedá, že o niekoľko generácií ich počet prevýši pôvodné obyvateľstvo, prevezmú krajinu aj vládu a ostatní budú musieť ďalej pracovať na ich živobytie.
Autor tento scenár uzatvára tvrdením, že noví vládcovia budú krutí, pričom používa prirovnanie, že bývalý otrok sa môže stať ešte krutejším pánom ako ten, ktorý mu kedysi vládol.
Veľké nahradenie – to je ten plán!
Autor tvrdí, že takzvané veľké nahradenie bieleho obyvateľstva prisťahovalcami inej farby pleti postupuje presne podľa plánu, pretože belosi podľa neho stále nepochopili nebezpečenstvo, ktoré migrácia predstavuje pre budúcnosť ich detí a vnúčat.
Americký prezident Trump vyzýva Európu na odpor, uzavretie hraníc a ďalšie opatrenia. Podľa autora však ide iba o odvádzanie pozornosti, pretože podobný proces prebieha aj v Amerike, len je lepšie utajovaný. Tvrdí, že obyvatelia východného pobrežia takmer nič nevedia o tom, čo sa deje vo vnútrozemí a na západe krajiny.
Trump síce sľúbil deportácie a podľa autora už počas dvoch rokov vlády vyhostil približne 25 000 ľudí, no nevysvetlil, čo urobí so zostávajúcimi 18 miliónmi.
Pravicový francúzsky politik Éric Zemmour vyhlásil, že súčasné násilie a rabovanie obchodov, ktoré pripisuje nelegálnym prisťahovalcom zo severnej Afriky a ďalších afrických krajín, ukazuje, ako bude vyzerať takzvané „veľké nahradenie“ belochov v Európe. Autor dodáva, že údajné podnecovanie týchto ľudí komunistickými agitátormi a jednoduchosť, s akou ich možno ovládať, podľa neho naznačujú existenciu organizovaného plánu.
Text následne opisuje extrémny scenár, podľa ktorého by sexuálne násilie, etnické miešanie, vyvražďovanie obyvateľstva a ničenie európskych miest mali byť súčasťou zámerného procesu. Autor predpovedá rabovanie historických pamiatok a majetku, následné konflikty medzi skupinami migrantov a ich vzájomné vyhubenie.
Podľa autora sú tieto skupiny podnecované a podporované ľavicovými, socialistickými a komunistickými organizáciami vrátane Antify. Ich cieľom má byť rabovanie a ničenie všetkého, čo sa dá. Za ideologickú a historickú podstatu násilia vo Francúzsku považuje nenávisť voči krajine a jej obyvateľom, prípadne pomstu za dávnu kolonizáciu. Podobnú motiváciu pripisuje nepokojom v Nemecku, Španielsku a ďalších krajinách.
Česká republika a Slovensko síce nikdy nekolonizovali nijakú inú krajinu, to dobre vieme, ale vedia to aj oni? Budú na to brať ohľad, keď dôjde k najhoršiemu?
Vysťahovanie
Prieskum verejnej mienky podľa autora ukázal, že 46 % moslimov a 44 % Židov žijúcich vo Francúzsku sa rozhodlo opustiť krajinu, ak Marine Le Penová vyhrá prezidentské voľby v roku 2027. Tak málo stačí!
Až 81 % moslimov sa obáva, že počas jej vlády budú diskriminovaní. Dvadsaťsedem percent sa rozhodlo skrývať svoju náboženskú príslušnosť a 18 % moslimských žien prestalo na verejnosti nosiť závoj.
Podobné výsledky priniesli aj prieskumy medzi ďalšími menšinovými skupinami.
A hoci sa Le Penová podľa autora prejavila ako ochrankyňa židovskej diaspóry, takmer polovica Židov sa napriek tomu rozhodla krajinu opustiť.
Zároveň podľa textu 53 % Francúzov verí, že Francúzsko je krajinou belochov kresťanskej viery. Autor sa pýta, ako si chcú tento postoj presadiť voči moslimskej viere, ktorú označuje za vieru nenávisti a krviprelievania, keď sa sami stanú menšinou.
AUTOR: Jane Kaufman, ZDROJ
